Slávnostný obed: Na Slovensku dozerá na jedlo i nápoje hygienik od momentu prípravy až do chvíle, keď sa dostanú na stôl. Podobné pravidlá zrejme platia aj v cudzine.

Vieme, ako vyzerá prezidentské menu a kto ho kontroluje

Na rozdiel od minulosti chúťky mocných tohto sveta sa až tak nelíšia od preferencií obyčajných pozemšťanov. Má náš prezident zvláštne požiadavky na jedlo?

Nielen láska, ale i diplomacia prechádza žalúdkom. Už Napoleon údajne vyhlásil: „Dajte mi dobrých kuchárov a ja uzavriem dobré zmluvy.“ Pri slávnostných obedoch sa dnes podávajú aj ukážky z domácej kuchyne, problémom nie je vegetariánska verzia.

A hoci stredovekého ochutnávača v blízkosti dnešných politikov nenájdete, na všetky pokrmy aj nápoje dohliada špeciálny hygienik. Vzorky z nich sa aj archivujú.

Hygienik

„Na prípravu jedál a nápojov pre prezidenta, chránené osoby a hostí dozerá hygienik. Prvoradá úloha je kontrolovať potraviny a nápoje, ktoré sa majú konzumovať, a to od momentu, keď sa začnú pripravovať, až do chvíle, keď prídu na stôl,“ hovorí riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta Roman Krpelan.

Novodobý ochutnávač, pardon, hygienik, sa pohybuje pri potravinách určených pre hlavu štátu od chvíle, keď sa po nákupe rozbalia. Kontroluje dátum spotreby a kvalitu, i to, či nie sú poškodené obaly. Na potraviny dozerá, až kým ich neprevezú do Prezidentského paláca a nenaservírujú. Obedy totiž v paláci nevaria.

„Máme tu kuchyňu, ale priestorovo a technicky nie je prispôsobená pre prípravu slávnostných obedov s mnohými hosťami. Jedlá sa tu len prihrievajú,“ vysvetľuje Krpelan. Obedy varia striedavo externé reštaurácie, využíva sa napríklad aj parlamentná kuchyňa, v prípade potreby tiež kateringové firmy.

V paláci vedia sami pripraviť minútky alebo studenú kuchyňu, rovnako ľahké občerstvenie, ktoré servírujú napríklad pri rokovaní medzi štyrmi očami. Podrobnosti o práci zodpovedného hygienika sme sa však nedozvedeli, keďže spadajú do kategórie utajovaných skutočností. Týka sa to aj počtu „ochutnávačov“.

V skutočnosti totiž ide o zamestnancov Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorí patria pod ministerstvo vnútra. V praxi to značí, že policajti zaradení na oddelenie hygienickej služby sú súčasne bodygardmi aj hygienikmi.

Jedlo ako zbraň

„Ochutnávači jedál? Nežijeme predsa v stredoveku, dámy a páni,“ smejú sa členovia elitného Klubu šéfkuchárov, ktorý zahŕňa štyridsať majstrov starajúcich sa o žalúdky svetových lídrov. Realita však môže byť iná.

Hoci napríklad kancelária amerického prezidenta nikdy nepotvrdila, že by mal vlastného ochutnávača, indície naznačujú opak. Už pri jednej z prvých Obamových zahraničných ciest do Francúzska médiá špekulovali, že mal so sebou ochutnávača, ba citovali čašníka z parížskej reštaurácie, kde prezident večeral s manželkou.

Podľa neho neznámy muž ochutnal všetky jedlá. Kuchári sa na to síce pozerali cez prsty, no dotyčný sa vraj správal „veľmi milo“.

Existenciu „ochutnávača“ Biely dom následne poprel, čo je však v súlade s bezpečnostnými pravidlami pri chránených osobách. Nebezpečenstvom otravy z potravín sa zaoberala vo svojom odbornom časopise aj Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Autori docent Cyril Klement a Lucia Maďarová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici v príspevku Potraviny ako nástroj teroristických činov uviedli, že tak ako v minulosti aj dnes môžu potraviny slúžiť ako nástroj teroristických činov.

Pripomínajú prípady kontaminovaných potravín z nedávnej minulosti, ktoré definujú ako dôsledok bioterorizmu či biozločinu. Už krátko po vojne to bol pokus o otrávenie zajatých esesákov soľami arzénu, ktoré sa podarilo vpraviť do bochníkov chleba v pekárni. V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia zas mikrobiológ vyvolal niekoľko epidémií brušného týfusu a dyzentérie v japonských nemocniciach, keď zámerne kontaminoval potraviny.

Pre svoju doktorandskú prácu dokonca infikoval aj členov rodiny. Bioterorizmus sa však spája najmä s politikou. V snahe poškodiť izraelskú ekonomiku kontaminovali v roku 1978 citrusové plody dovážané do Európy soľami ortuti. V roku 1984 zaznamenali teroristický útok na šalátové bary členmi náboženskej sekty Radžaníš s cieľom ovplyvniť komunálne voľby.

V roku 1995 tadžická opozícia počas osláv nového roku pridala do sektu stopové množstvá kyanidu, v dôsledku čoho zomrelo päť civilistov a deväť vojakov.

Kontrola

Ako dodávajú autori štúdie, „podobné prípady sa aj budú vyskytovať, pretože potraviny a voda sú vhodným médiom na prenos infekčných ochorení. Úplná eliminácia rizika kontaminácie je prakticky vylúčená. Cieľom musí byť redukcia rizika na najnižšiu možnú mieru a rýchla reakcia“.

S tým súhlasí aj Krpelan: „Vylúčiť sa nedá nič, ale robia sa všetky potrebné kroky na to, aby sa to nestalo a každé riziko sa eliminovalo.“ V našich podmienkach to značí, že kontrole podliehajú všetci kuchári, ktorí pripravujú jedlá, i čašníci, ktorí ich roznášajú. Personál musí mať potrebné zdravotnícke a hygienické potvrdenia a čistý register trestov.

Samozrejmosťou je, že nápoje sa nesmú podávať z vopred otvorených fliaš. A ak je pravidlom, že každý darček, ktorý dostane prezident, prejde cez pyrotechnika, každú podarovanú pochúťku skontroluje hygienik. Dozerá sa aj na odoberanie vzoriek stravy - tie sa berú z každého jedla, ktoré sa konzumuje. Uchováva sa potrebný čas, prípadne sa analyzuje v špecializovaných laboratóriách.

Prvý slovenský prezident Michal Kováč vraj celé roky ani netušil, že má svojho „ochutnávača“. Zistil to len náhodou, keď raz musel čakať dve hodiny na jedlo práve pre odobratie a analýzu vzoriek.

Nepomerne známejšia udalosť spadá do leta 2002, keď prezidentský úrad zastával Rudolf Schuster. Hlave štátu vtedy prišlo zle po konzumácii húb. Dostal ich od vtedajšieho starostu Ľubietovej z vďaky za pomoc po záplavách, ktoré obec postihli.

Prezidenta museli pre črevné problémy odviezť do nemocnice, starostovi hrozilo obvinenie z pokusu otráviť hlavu štátu a hygienika, ktorý huby pripravil, údajne preradili inam.

Jazýčky mocných

Na rozdiel od minulosti chúťky mocných tohto sveta sa až tak nelíšia od preferencií obyčajných pozemšťanov. Preč sú časy kráľovských stolov prehýbajúcich sa pod množstvom delikates, zatiaľ čo ľud hromadne kosil hladomor. Podľa informácií Klubu šéfkuchárov sú chúťky politických lídrov podstatne jednoduchšie.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová obľubuje regionálnu kuchyňu s čiernym korením, kalerábom a so špargľou. Má tiež rada eintopfy a šaláty. Francúzsky prezident François Hollande je o čosi vyberavejší - bežne mu servírujú napríklad langusty a grilovanú platesu. Manžel dánskej kráľovnej princ Henrik vraj sám nosí kuchárom zo záhrady škatuľu slimákov.

Americký prezident Barack Obama zje údajne všetko. A čo náš prezident Andrej Kiska? „Nemá zvláštne požiadavky a nie je prieberčivý. Má rád ryby a morské plody, dobre urobený steak, slovenskú, taliansku aj indickú kuchyňu. Základom sú kvalitné potraviny,“ menuje Krpelan.

Politická kuchyňa

Jedna vec sú obľúbené jedlá, druhá spoločné obedy hláv štátov. Jedlá totiž môžu symbolizovať aj „vyššie“ politické ciele. Napríklad kombinácia francúzskeho zeleninového bufetu, krkovičky, norimberských klobás a kyslej kapusty môže byť znakom nemecko-francúzskeho priateľstva.

Šéfkuchári politických predstaviteľov sú pripravení aj na nečakané situácie - ak treba, vyškrtne sa z menu pri návšteve z arabského sveta bravčové mäso. Ak sú medzi hosťami ortodoxní židia, zabezpečí sa kóšer jedlo a nechýba ani rabín.

„Protokol vždy zisťuje, či druhá strana nemá nejaké obmedzenia,“ hovorí Krpelan. „V praxi to značí, že menu sa zostavuje vždy dopredu. Jeho návrh sa zašle druhej strane a následne sa zohľadnia prípadné požiadavky. Môže to byť vegetariánska kuchyňa alebo napríklad obmedzenia pre rôzne ochorenia, ako je celiakia a cukrovka. Nemôže sa stať, že by stolujúcich niečo z naservírovaných pokrmov prekvapilo či nebodaj urazilo.“

Podľa protokolu sa vždy naservíruje súčasne najvyšším predstaviteľom, potom súčasne prvým dámam a tak to postupuje ďalej podľa hierarchie. Obed sa zväčša skončí do hodiny a pol, a to napriek tomu, že aj počas neho prebiehajú neformálne rozhovory. Prípadný tlmočník sedí za hlavami štátov.

Menu

Pri pohľade na jedlá, aké sa servírovali v minulosti pri návštevách významných hostí, nemožno povedať, že by v nich figurovala typická slovenská kuchyňa.

„Naša kuchyňa je špecifická a nemusí chutiť každému. Servíruje sa preto všeobecná európska kuchyňa, hoci obsahuje domáce prvky ako dubáková či brusnicová omáčka. Snažíme sa tiež podávať hosťom jedlá pripravené z domácich surovín,“ povedali nám v Kancelárii prezidenta.

Zabudnúť treba nielen na bryndzové halušky, ale aj ryby či cesnak. Pri zahraničných návštevách nechýba úvodná hruškovica či slivovica, nasleduje polievka a hlavné jedlo, po ňom dezert a káva, na záver sa podáva Karpatské brandy špeciál V.S.O.P., čiže minimálne štyri roky odležané v sude.

Výnimkou bol v tomto smere exprezident Schuster s povestnou drienkovicou. Nový prezident je vo funkcii relatívne krátko - od júna, no ako sme sa dozvedeli, aj v tejto oblasti sa chystá generálka. „Prezident do konca roka plánuje slávnostný obed alebo večeru pre viac hostí, ktorá by mala byť podávaná priamo v paláci.“

Kým nemajú potvrdenú účasť zahraničných hostí, nemohli nám povedať podrobnosti. A ako je to v prípade neštandardných situácií, ktoré by mohli zaskočiť?

Stačí si pripomenúť napríklad českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý sa nerozpakuje zapáliť si cigaretu kdekoľvek. „Fajčenie v Prezidentskom paláci nie je povolené, takže umožnili by sme to len v rámci zákona,“ dodáva Krpelan s tým, že prezident by mal byť prvý, kto dodržiava zákon.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].