Po prísahe: Do zrušenia povinnej vojenskej služby strážili objekty „záklaďáci“.

Vojenské objekty strážia súkromné služby a civilisti

Keď v knižke Čierni baróni vojak Hartusný odložil zverenú zbraň a namiesto stráženia muničného skladu sa prechádzal po lese, pospevujúc si Miriam, sladká Miriam, priskočil k nemu major Terazky a zahrmel: „Terazky ste, súdruh vojín, domiriamovali. Pojdete na pracovisko do Arnoštova drevo rubať, aby ste videli, že vojna nie opera!“ Dnes by Terazky asi neveril vlastným očiam. Muničné sklady ani ďalšie armádne objekty už totiž vojaci nestrážia. Zarábajú na tom civilisti a súkromné esbéesky.

Na Slovensku je strážených približne sedemdesiat objektov v rámci sedemnástich posádok. Ich ochrana stojí podľa našich informácií približne pätnásť miliónov eur ročne. Štyristotisíc eur si z balíka odkroja súkromné bezpečnostné služby. Tie hliadkujú najmä vo vojenských objektoch, v ktorých sa nezdržuje posádka a sú pre ozbrojené sily nadbytočné. Zvyšok strážia zamestnanci ministerstva obrany, ktoré má túto činnosť na starosti.

Esbéeskár zarobí podľa našich zdrojov za hodinu od 2,50 do troch eur. Zamestnanec ministerstva dostane oveľa viac - hodina stráženia mu vynesie od 6,70 do 7,30 eura, mesačne dostane v hrubom približne šesťsto eur. Na stráženie je podľa našich informácií v súčasnosti vytvorených a obsadených 1 700 tabuľkových miest. Zaujímavosťou je, že podstatnú časť z nich tvoria ženy, chrániace objekty so zbraňou. Ako strážnici sa často zamestnávajú aj bývalí vojaci, ktorí si tak privyrábajú k výsluhovým dôchodkom.

Ministerstvo stojí ochrana objektov takmer pätnásť miliónov eur ročne. Esbéesky si prídu zatiaľ len na štyristotisíc eur ročne. Foto: Marián Kunc

Zaplatíme viac?

Rezort obrany podľa našich zdrojov zvažuje, že dá esbéeskám zarobiť viac. Mal by sa totiž rozšíriť okruh objektov, ktoré budú môcť súkromné firmy strážiť. Napríklad aj o civilné objekty, ktoré má v užívaní ministerstvo obrany. Tento lukratívny biznis pre esbéesky môže na druhej strane pripraviť o prácu spomenutých civilných zamestnancov ministerstva, živiacich sa strážením objektov.

Otázne je, ako bude ministerstvo pristupovať k ochrane dôležitých objektov, kde sa nachádzajú zbrane, technika a iný vojenský materiál. Takéto objekty, ako napríklad muničné sklady, výcvikové zariadenia či kasárne, si totiž vyžadujú vyšší stupeň ochrany. Presun zodpovednosti za stráženie takýchto objektov na esbéesky by tak predstavovalo príliš veľké riziko. Armáda má v súčasnosti okolo dvanásťtisíc profesionálnych vojakov a je zvláštne, prečo ich nevyužíva aj na stráženie objektov.

Napokon, tak to bolo do profesionalizácie vojska v roku 2005. Vojaci by si tak mohli privyrobiť nadčasmi, podobne ako napríklad lekári službami. Lenže to by sa musel zmeniť zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, pretože ten s výnimkou publikačnej činnosti zakazuje vojakom podnikať a mať iné zamestnanie. A hoci to znie doslova kocúrkovsky, stráženie vlastných objektov „iným zamestnaním“ je.

Major Terazky: Nad strážením skladov civilistami by asi legendárny dôstojník, na snímke v podaní Pavla Landovského, len krútil hlavou. Foto: ČTK

Do zbrane!

Bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík slúžil v armáde tridsaťsedem rokov a zažil rôzne spôsoby stráženia muničných skladov či iných významných objektov. Medzi klasiku patrilo hliadkovanie vojakmi základnej služby, ktoré v rôznych obmenách fungovalo až do roku 2005. „Vojak základnej služby bol použiteľný na všetky možné úlohy od najjednoduchších, napríklad v logistike, motoristike, až po zložitejšie vo vzdušných silách alebo v ťažkých systémoch. Každá taká jednotka, ktorá mala nejaké určenie, musela raz do roka ísť do strážnej služby. Veliteľ roty si vybral vojakov do tejto služby, poučil ich, mali nácviky a museli mať naštudované predpisy, zaviedli ich na strážne stanovištia. Veliteľ stráže potom prebral strážnu službu a dvadsaťštyri hodín táto stráž fungovala pri zabezpečovaní objektu,“ spomína Bulík. Ako vojak začínal od piky a strážením objektov strávil stovky hodín v službe.

Od roku 2005 prešlo Slovensko na profesionálnu armádu. Vojak profesionál by bol na vykonávanie týchto služieb veľmi drahý. Základný plat vojaka s najnižšou hodnosťou sa totiž začína pri sume okolo 650 eur. Zníženie počtu vojakov takmer z päťdesiattisíc na dvanásťtisíc znamenalo aj ich špecializáciu len na určité úlohy v boji. „Nemali robiť iné obslužné činnosti v kasárňach alebo v posádkach. Každý vojak musel byť nasaditeľný a použiteľný kdekoľvek. To boli základné východiská - použiteľnosť v rámci operácií a jeho cena. Preto vznikla myšlienka najať si na to strážne služby - bezpečnostné agentúry. Tam zarábal strážnik okolo štyristo eur mesačne,“ vysvetľuje Bulík.

Vlastných zamestnancov strážnikov zase armáda obliekla do starších maskáčov zo skladov, čo bolo pomerne lacné. Výhodou podľa Bulíka bolo, že bývalí profesionálni vojaci veľmi dobre poznali budovy, ktoré mali strážiť. Bol teda predpoklad, že budú službu vykonávať zodpovedne. Jediný objekt, ktorý nestrážia civilní zamestnanci alebo esbéeska, je areál ministerstva obrany na Kutuzovovej ulici v Bratislave, kde sídli aj generálny štáb. Ten pre jeho dôležitosť stráži priamo vojenská polícia, za ktorú zodpovedá veliteľ útvaru. V iných objektoch dozerá vojenská polícia na strážnikov. „Môže kontrolovať týchto ľudí, ktorí strážia, či nepijú alkohol, alebo tam nespia. Robia sa aj náhodné kontroly z úrovne ministerstva alebo generálneho štábu,“ hovorí Bulík.

K prechodu na stráženie čoraz väčšieho počtu objektov esbéeskami sa generál stavia opatrne. Spomína si totiž na prípad z Novák, kde pred dvoma rokmi muničný materiál záhadne zmizol. „Časť munície sa postupne likvidovala a odrazu, keď prišla kontrola, počty nesedeli. Začalo sa preto pátrať, či bola reálne zlikvidovaná, alebo bola použitá na iné účely. Stále je to v štádiu vyšetrovania,“ spomína Bulík. Aj pre tento prípad nie je zástancom toho, že lacné zároveň znamená dobré.

Transparentný Glváč

Slovné spojenie „podľa našich informácií“ sa v prvej časti článku objavilo viackrát. Oficiálnych údajov od ministerstva obrany sme sa totiž nedočkali, hoci ani náznakom nejde o žiadne utajované skutočnosti.

Ministerským úradníkom sme poslali sedem konkrétnych otázok týkajúcich sa aj narábania s peniazmi daňových poplatníkov. Odpoveď však až príliš pripomenula „otvorenosť“ z čias majora Terazkyho. „Ministerstvo obrany SR v súčasnosti pracuje na racionalizácii FOO (fyzickej ochrany objektov) v rezorte. Minister obrany Martin Glváč bude o pripravovaných zmenách, ktoré povedú k zvýšeniu transparentnosti, efektívnosti a zohľadneniu požiadaviek OS SR, informovať budúci týždeň na tlačovej konferencii,“ píše sa v odpovedi.

Šéf rezortu obrany Martin Glváč tvrdil, že chce vybudovať najtransparentnejšie ministerstvo. Pritom tají základné informácie. Foto: SITA

Glváčova hovorkyňa Martina Balleková nám následne pri telefonickom rozhovore odmietla odpovedať aspoň na jednu otázku, koľko stojí stráženie vojenských objektov v súčasnosti. Odpoveď, ktorú nám poslala, je vraj univerzálna na všetky naše otázky. Martin Glváč, ktorého vymenovanie vzbudilo kontroverzné reakcie, sa pritom chystal byť najtransparentnejším členom vlády. „Mám ambíciu z toho spraviť najtransparentnejší rezort. Takéto mám zadanie od premiéra,“ vyhlásil krátko po tom, ako sa ujal funkcie. Ťažko povedať, či si premiér Fico transparentosť predstavuje práve takto. Je totiž ako šitá z dielne majora Terazkyho.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní