Protidronová „puška“: Vystrelí sieť, ktorá dron dokáže zachytiť a na padáčiku bezpečne zniesť na zem.

Vražedné hračky: Môže si ich dovoliť takmer každý, štát proti nim stále nemá účinnú obranu

Hračky, užitoční pomocníci, ale aj smrtiace zbrane schopné spôsobiť pád lietadla či dopraviť zakázaný kontraband. Záleží na spôsobe použitia.

Štát nemá účinné obranné systémy nielen proti týmto bezpilotným lietajúcim prostriedkom, pri východnej hranici nám bežne pristávajú i nízkoletiace lietadlá voziace migrantov, cigarety či drogy.

Streľba na terč

„Dnes si už v podstate každý môže zhruba za sto eur kúpiť dron, ktorý je schopný doletieť z bodu A do bodu B a previezť náklad,“hovorí vedúci Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity profesor Andrej Novák. Toto súvisí napríklad s pašovaním cigariet či drog cez hranice. Nosnosť dronu závisí od jeho hmotnosti a rozmerov - čím je väčší, tým je väčšia nosnosť a tým väčšie zaťaženie.

„Zhruba sedemdesiatpäťkilogramové drony môžu odviezť pätnásť kilogramov záťaže. Malé drony unesú asi pol kila až kilo,“dodáva profesor Novák. Práve schopnosť previezť náklad urobila z dronov nosiče. Jedna z najväčších zasielateľských firiem, spoločnosť Amazon, už v niektorých krajinách západnej Európy využíva v testovacej prevádzke drony ako kuriérov dodávajúcich tovar priamo zákazníkom. Nie vždy však drony prevážajú legálne zásielky. Na východnej schengenskej hranici medzi Slovenskom a Ukrajinou lietajú bezpilotné lietadlá naložené cigaretami a ďalším nelegálnym kontrabandom. Klasický radar totiž takéto malé bezpilotné lietadlo nedokáže zachytiť.

„Radar vie detegovať lietadlo, balóny, počasie, ale má problém s detekciou dronu. Dron je malé lietadlo s malou odrazovou plochou. Radar má problém zachytiť malé objekty a ak ich aj zachytí, je už neskoro. Radary, ktoré máme inštalované na letiskách, sú určené na iný primárny účel - na zachovanie bezpečnosti lietadiel, nie však na detekciu dronov. Bežný radar má dosah päťdesiat kilometrov, čo je vlastne kontrolná zóna letiska. Nad zem vidí do dvadsiatich kilometrov v závislosti od terénu a okolitej zástavby. Malé objekty vie rozoznať v rozpätí 8 až 12 kilometrov. Ak by išlo o veľké bezpilotné lietadlo nad 150 kilogramov, zaznamená ho. Ale dron malý ako dlaň nemá šancu zaznamenať,“ vysvetľuje Andrej Novák.

Bezpilotné lietadlo: Je schopné monitorovať pozemné ciele, ale aj
bombardovať ťažko dostupné usadlosti islamistov.
Bezpilotné lietadlo: Je schopné monitorovať pozemné ciele, ale aj<br /> bombardovať ťažko dostupné usadlosti islamistov.
profimedia.sk

Rýchle drony, pomalí politici

Z pohľadu právnej úpravy nemožno v hraničných oblastiach dronom vykonávať tento druh činnosti. Vo všetkých takých prípadoch je to nelegálne. Na spomínané pašerácke drony nad východnou hranicou má polícia najjednoduchšie z možných riešení. Ak taký prelietavajúci pirátsky dron strážcovia hraníc zaznamenajú, jednoducho ho zostrelia. Samozrejme, toto „riešenie“ nikto oficiálne nepotvrdí. Oficiálne miesta ani nahlas nepriznávajú, že v tomto štáte jednoducho nemáme žiadne obranné systémy schopné detegovať a následne zneškodniť dron.

Problém sa netýka len Slovenska, ide o celoeurópsky problém, ba možno svetový, ale zatiaľ si ho politici až tak neuvedomujú. Nástup týchto „novodobých hračiek“ a ich technologická vyspelosť aj adaptácia na trhu boli príliš rýchle a štáty nedokážu byť natoľko flexibilné. Bezpilotné lietadlá sa totiž dajú využiť aj na oveľa menej humánne účely, než je doručovanie tovaru či neškodná hra. V USA o tejto téme existuje mnoho dokumentárnych filmov, ba dokonca spracovaných pre detského diváka. Európa nie je na taký rýchly nástup ich rôznorodého využitia pripravená, aj keď v súčasnosti sa napríklad na Katedre leteckej dopravy zaviedol nový predmet, ktorý sa venuje výhradne problematike bezpilotných prostriedkov a možnostiam ich využitia.

Dron ako zbraň

Vlani počas samitu európskych lídrov v Bratislave narušil dron pristávací manéver lietadla, na palube ktorého bola nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podobné incidenty sa odohrali a odohrávajú na mnohých veľkých európskych letiskách. Na medzinárodnom londýnskom letisku Heathrow narazil dron do kokpitu pristávajúceho Airbusu A320 letiaceho zo Ženevy. Na palube lietadla bolo 132 pasažierov a päť členov posádky. Pilot nahlásil zrážku a lietadlu sa podarilo pristáť. V Poľsku na Chopinovom letisku vo Varšave sa po podobnej kolízii takmer zrútilo lietadlo Lufthansy so 108 ľuďmi na palube. Dron narušil aj prevádzku medzinárodného letiska v Prahe Ruzyni. Bezpilotné lietadlo si všimli piloti pri pristávacom manévri a nahlásili to dispečerom riadenia letovej prevádzky. Drony opakovane zapríčinili zastavenie letovej prevádzky na treťom najväčšom letisku sveta v Dubaji. Pri ostatnom incidente museli presmerovať dvadsaťdva letov, odstávka trvala 90 minút. Minúta prerušenia činnosti znamená stratu milión dolárov.

Nebezpečná hračka: Veľký dron unesie niekoľko kilogramov nákladu.
Nebezpečná hračka: Veľký dron unesie niekoľko kilogramov nákladu.
profimedia.sk

K týmto udalostiam dochádza napriek platnej legislatíve, ktorá pohyb dronov na letiskách a v ich blízkom okolí zakazuje. A práve toto je moment, keď je zrejmé, že predpisy nestačia, ak štátu úplne chýba technická vybavenosť na včasnú detekciu bezpilotných zariadení.

Podobných blízkych stretnutí sa udeje vo svete zhruba tucet každý mesiac. Nasatie stredne veľkého dronu do vstupného otvoru prúdového motora by pritom mohlo spôsobiť jeho totálnu deštrukciu a zrútenie lietadla. Sila, s akou prúdový motor funguje najmä pri vzlietaní lietadla, je nepredstaviteľná a dron v blízkosti takéhoto lietadla je absolútne neovládateľný. Proti prelietavajúcemu vtáctvu, ktoré rovnako ohrozuje lietadlá, existujú plašičky. Proti dronom nie. A zatiaľ čo z vtáka by rotor lietadla urobil kašu, hliníkové či plastové dielce dronu by znamenali fatálny problém.

Sofistikované hračky

„Existujú systémy, ktoré sa dajú inštalovať okolo letiska, ale je to finančne mimoriadne náročná vec. A treba si premyslieť aj to, aké veľké je chránené územie,“vysvetľuje profesor Novák, aké sú možnosti ochrany. Dron treba nielen detegovať, ale aj zastaviť, odkloniť či zničiť. A my na Slovensku nemáme systém, ktorý by bol schopný urobiť to.

„Pretože tento systém musí spĺňať nejaké parametre. Teoreticky by drony mohli „zachytávať“ vrtuľníky, ale to nie je ideálne riešenie s ohľadom na možnosti a flexibilitu vrtuľníkov a dronov. Ideálne by bolo dron zneškodniť alebo prerušiť signál medzi operátorom a dronom. Po prerušení signálu dron sadá do terénu alebo sa vracia do poslednej polohy, ktorú mal zadanú v GPS. Sofistikovanejší systém dokáže dron presmerovať tam, kam ho chcete dostať. Ďalšia vec je, že tieto systémy nestačí len raz nainštalovať, potrebujú sústavnú aktualizáciu s ohľadom na fakt, že technologický vývoj veľmi rýchlo napreduje. Už aj najnovšie drony majú v sebe od výrobcu zabudovaný systém, ktorý pozná a identifikuje chránené oblasti, a nedovolí dronu v takejto oblasti vzlietnuť. Alebo si vyžaduje identifikáciu cez platobnú kartu a mobilný telefón a tak sa dá určiť majiteľ,“ dodáva expert.

Donášková služba: Dáte si pizzu?
Donášková služba: Dáte si pizzu?
profimedia.sk

Politické motívy

Terčom útokov bezpilotných lietadiel sú aj politické špičky. Dron vletel napríklad do areálu Bieleho domu vo Washingtone, ktorý je sídlom amerického prezidenta. Japonskému premiérovi Šinzóovi Abemu zasa pristál na streche úradu rádioaktívny dron. Incident sa odohral v deň, keď súdy rozhodli o opätovnom spustení jednej z jadrových elektrární na juhozápade Japonska bez ohľadu na obavy obyvateľov po katastrofe vo Fukušime. Politicky motivovaný dronový incident sa odohral aj počas futbalového zápasu medzi Srbskom a Albánskom v Belehrade. Tesne pred koncom prvého polčasu za bezgólového stavu sa objavil nad trávnikom dron nesúci nacionalistickú vlajku veľkého Albánska s menami revolučných vodcov. Srbskému hráčovi Stefanovi Mitrovičovi sa podarilo vlajku strhnúť a na ihrisku nastal chaos. Výsledkom bol prerušený zápas.

Ani na Slovensku sme sa podobným incidentom nevyhli. Polícia zaistila dron lietajúci nad budovou Vojenského archívu v Trnave, v ktorom sa nachádza 13 miliónov osobných spisov ľudí narodených od roku 1921 a 33 kilometrov registratúrnych záznamov. Zákon zakazuje fotografovať, filmovať či inak zaznamenávať strategické objekty štátu. Medzi také patria napríklad objekty spadajúce pod Ministerstvo vnútra, budovy SIS, armádne sklady munície a techniky, Národná banka Slovenska, Úrad vlády a mnohé ďalšie.

V policajných službách: Policajti vo Francúzsku dronmi monitorujú dodržiavanie cestných predpisov.
V policajných službách: Policajti vo Francúzsku dronmi monitorujú dodržiavanie cestných predpisov.
profimedia.sk

Pozor na obývané územia

„Teta, náš dron pristál na vašom strome,“ oznámilo susedovo dieťa stratu hračky, ktorá mala zrejme slabú batériu a prestala byť ovládateľná. Lenže práve takáto hračka môže pri páde v obývanej oblasti poraniť ľudí i zvieratá, poškodiť osobné vozidlo, narušiť dopravnú premávku či vletieť niekomu cez otvorené okno do obývačky.

„Majitelia dronov by mali byť zodpovední a rešpektovať rozhodnutie riaditeľa Dopravného úradu 1/2015, ktoré upravuje ich používanie. Najmä definuje priestory, kde možno a kde nemožno s nimi lietať. Zároveň je nutné poukázať na nebezpečnosť užívania dronov v husto obývaných oblastiach alebo v blízkom okolí letísk a heliportov, kde je ich užívanie zakázané. Ohrozenie prevádzky záchranárského alebo policajného vrtuľníka a prípadná kolízia s ním sú nebezpečné nielen pre osoby na palube vrtuľníka, ale aj pre obyvateľov na zemi v jeho blízkosti,“ upozorňuje Andrej Novák, podľa ktorého dron môže byť dokonalou zbraňou. Napokon, na iné než mierové účely využíva bezpilotné lietadlá už roky americká armáda vo vojne proti teroristom. Diaľkovo riadené drony vyzbrojené výbušninami a bombami naviguje pomocou GPS súradníc nad objekty patriace teroristom. Takto zhodené bomby dokážu účinne zničiť objekty, techniku aj ľudskú silu nepriateľa.

„Drony môžu byť opatrené výmetnými systémami. Napríklad poľská armáda a polícia vlastnia podobné drony, ktorými potláčajú demonštrácie a vzbury. Vo výmetnici je slzotvorný plyn, dron letí nad davom a pacifikuje ho. Drony sa používajú aj na vojenský prieskum,“ dodáva Andrej Novák. Pri otázke, či sú chránené proti dronom aspoň jadrové elektrárne, expert tvrdí, že áno.

Kuriéri: Obchod Amazon dronmi doručuje tovar v New Yorku.
Kuriéri: Obchod Amazon dronmi doručuje tovar v New Yorku.
profimedia.sk

„Jadrové elektrárne sú chránené proti lietadlám aj proti dronom. Sú tam kamerové systémy, ktoré vopred zaznamenajú pohybujúci sa objekt a je nahlásená pohotovosť. Priamo v objekte je bezpečnostná služba, ktorá letiaci objekt identifikuje a rozhodne o ďalšom postupe. Protivzdušná obrana štátu je situovaná tak, že chráni jadrové elektrárne proti útokom lietadiel. Drony sú síce malé, aby ich radary identifikovali, ale malý dron nie je schopný preraziť kryt. Ochranný kryt atómovej elektrárne neprerazíte ani malým lietadlom,“ ubezpečuje profesor Novák. Otázky, akým spôsobom sú chránené strategické objekty štátu vo všeobecnosti, sme adresovali aj na oficiálne miesta.

Gumipušky pripraviť!

„Ozbrojené sily SR nesú zodpovednosť za ochranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v zmysle platnej legislatívy iba počas vojny. V čase bezpečnosti sa na ich ochrane nepodieľajú,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková. Ministerstvo vnútra sa vyjadriť odmietlo, odvolalo sa na taktické dôvody a ministerstvo dopravy nás pri otázkach o obrane vzdušného priestoru odkázalo na rezort obrany. Slovenská informačná služba sa nevyjadrila vôbec.

Podčiarknuté a zhrnuté, európska legislatíva týkajúca sa bezpilotných lietadiel je nedostatočná a v procese prípravy. Štát nemá funkčný systém, ktorý by dokázal bezpilotné lietadlá detegovať a zneškodňovať. Ich zostreľovanie nad východnou hranicou sa ani pri najlepšej vôli za systém považovať nedá.