Na márne kúsky a popol: Určiť príčinu nešťastia bude ťažké, vrtuľník bol po výbuchu vystavený teplote okolo dvetisíc stupňov Celzia.

Vrtuľník sa premenil na horiace peklo: Záchranári našli po kolegoch len popol a zopár kostí

Bol tam len popol a zopár kostí, šepkali si unavení záchranári tesne po tom, ako našli padnutú helikoptéru.

Pre vrtuľníky by mali vydať zákaz lietať do našej dediny. Niečo na Strelníkoch im bráni normálne fungovať. V roku 2003 sem privolaná helikoptéra ani nedoletela a pacient zomrel, teraz zase pacienta do vrtuľníka naložili, ale zomrel nielen on, ale aj celá posádka - aj takéto sarkastické reči sa ozývajú v obci Strelníky po príliš tragickom konci záchranárskeho zásahu.

Vyrovnať sa so smrťou „nášho Jana“, ako dedinčania nielen zo spolupatričnosti, ale aj pre spletité príbuzenské zväzky nazývajú muža s nohou zlomenou po páde voľakde pod Poľanou, je pre nich príliš komplikované. Lebo keby Jano nemal vypité, možno by nepadol zo skalného zrázu a mohol stále žiť nielen on, ale aj obľúbená lekárka a matka troch detí Patrícia Krajňáková, majster pilot Ján Rušin i mladý záchranár František Bartoš.

Zomreli v službe: Mimoriadne skúsený pilot Ján Rušin, vľavo, obľúbená lekárka Patrícia Krajňáková a mladý záchranár František Bartoš sa už domov nevrátili.
Zomreli v službe: Mimoriadne skúsený pilot Ján Rušin, vľavo, obľúbená lekárka Patrícia Krajňáková a mladý záchranár František Bartoš sa už domov nevrátili.
TASR

Zomreli v službe: Mimoriadne skúsený pilot Ján Rušin, vľavo, obľúbená lekárka Patrícia Krajňáková a mladý záchranár František Bartoš sa už domov nevrátili.Foto: TASR

Ľahkovážne s alkoholom

Hovoriť o tom, čo by bolo, keby, už nikomu nepomôže, ale pravda je, že v horehronských dedinách záchranári často zasahujú práve po úrazoch, pod ktoré sa podpísal alkohol. Aj v spomínanom roku 2003 šoféroval po domácky upravené vozidlo muž takmer s tromi promile alkoholu.

Keďže v týchto končinách sa „tvrdé“ ocitá na stole častejšie ako voda, k naliatemu vodičovi si bez mrknutia oka sadli ďalší piati pasažieri a zobrali so sebou ešte malého chlapca. Ohlúpnutý šofér cestou do hory na rovnom prehľadnom úseku narazil do vlečky takou rýchlosťou, že vlečku rozpolilo a auto ešte odrazilo do stĺpa. Posádka auta vyletela von, iba šofér, ktorý sa pevne držal volantu, ostal bez vážnejšieho zranenia.

Na pomoc zraneným privolali vrtuľník, ten sa pokúsil naštartovať, ale pre poruchu na miesto nehody nedoletel. Namiesto neho prišla na Strelníky smrť. So sebou zobrala 57-ročného muža.

Minulú stredu, siedmeho septembra večer, volali vrtuľník na Strelníky neďaleko Banskej Bystrice na pomoc zranenému opäť. Tridsaťosemročný Ján Majer spadol asi z osemmetrového kamenného zrázu. Bol v bezvedomí. S partiou natierali strechu drevenej chatky na čistinke obklopenej lesom, ďaleko za dedinou. Chlapi si uvarili guláš, po práci sa zabávali a alkoholom potúžený Jano sa šmykol z blízkej skaly.

Vyzeralo to s ním zle. Na zemi ostal skrútený, chvíľu vôbec nereagoval, keď sa prebral z mdlôb, sťažoval sa na hroznú bolesť nohy a zimu. Kamaráti hneď volali záchranku, ale sanitka nemala šancu dostať sa na Žleby. Strmá poľná cesta je plná hlbokých výmoľov i ostro vystrčených kameňov. V hustnúcej tme sa na pomoc zranenému museli vybrať horskí záchranári i hasiči na štvorkolkách. Nervózneho Jana trpiaceho veľkými bolesťami vo vákuovom nosiči vytiahli spod skaly, čo vôbec nebolo jednoduché, pretože počas zásahu na záchranárov i zraneného zaútočili rozzúrené osy. Všetci dúfali, že zložitú situáciu vyrieši záchranársky vrtuľník blížiaci sa z Popradu.

Ťažko skúšaná žena

Rapkavý hukot motora vznášajúci sa ponad lesy priniesol úľavu. Zaznel rázny povel na zhasnutie všetkých svetiel, doprostred čistinky sa postavil navigátor. Najnovší vrtuľník Bell 429, ktorý len teraz v auguste s veľkou pýchou predvádzali novinárom, niekoľkokrát obletel ponad lúčku. Skúsený pilot Ján Rušin opakovane pozorne skontroloval terén a zosadol. Lekárka Patrícia Krajňáková vyskočila z kabíny a spolu s Františkom Bartošom utekali k pacientovi.

Pri ošetrovaní sa Jano nesprával práve ako vďačný pacient. Na každého, kto sa ho dotkol, podráždene kričal: „Nahaj ma! Prosím ťa, nahaj ma. Kur...! Au, do pi...“ Stíchol a upokojil sa až po tom, čo mu lekárka pichla do žily liek na utlmenie bolesti.

Posledné zábery: Posádka leteckej záchranky a ich pacient pár minút pred fatálnym koncom.
Posledné zábery: Posádka leteckej záchranky a ich pacient pár minút pred fatálnym koncom.
TV Joj

Posledné zábery: Posádka leteckej záchranky a ich pacient pár minút pred fatálnym koncom.Foto: TV Joj

Kým vrtuľník s pacientom vzlietol, rozniesla sa správa o náročnom zásahu v horách v širokom okolí. Ešte aj miestny bača sadol na svoju motorku a dofrčal na miesto činu. Vyľakaná partnerka zraneného Jana bola odtiaľ príliš ďaleko, jednoduchšie sa jej zdalo uháňať do Rooseveltovej nemocnice, kam mala helikoptéra Jana každú chvíľu doviezť.

Už vtedy ženu dedinčania ľutovali, prečo jej osud tak veľa naložil na plecia. Prvý muž jej zomrel, keď mal ich syn tri roky. Jej druhé dieťa, dnes deväťročná dcérka, ktorú má s Janom, len nedávno prešla tortúrou zákernej choroby a keď sa konečne môže tešiť z dobrých zdravotných výsledkov, dorantal sa zase Jano. Lenže Janovým zranením sa nočná epizóda neskončila. V banskobystrickej nemocnici na vrtuľník so zraneným Janom čakali márne.

„Po naložení pacienta helikoptéra vzlietla, sledovali sme, ako zabočila a za obrysom hory sa nám stratila z dohľadu,“ hovorí kameraman televízie JOJ Peter Buran, ktorý bol svedkom záchranárskeho zásahu. „Prekvapilo ma, že zároveň sa stratil zvuk motora. Predpokladal som, že ešte dlho budeme počuť, ako sa vrtuľník vzďaľuje, ale ostalo čudné ticho. Zhruba o tridsať sekúnd niečo buchlo a o chvíľu sa dunivý zvuk pripomínajúci výbuch ozval znova.“

Tma tmúca a medvede

Záchranári a hasiči ani poriadne neodtrhli zrak od oblohy, na ktorej sledovali odlietajúci vrtuľník, a už tušili, že je zle. Veľmi zle. Dispečing ATE hlásil, že s posádkou stratili kontakt, Rooseveltova nemocnica oznámila, že vrtuľník k nim nedoletel. Do hôr okamžite povolali ďalších a ďalších záchranárov, profesionálnych i dobrovoľných hasičov, aby prečesávali miesta, kde lietajúci stroj podľa odhadov mohol padnúť.

V noci a v nebezpečne strmom teréne, ktorý sa miestami dal skontrolovať len pri zlaňovaní, prešli prvé hodiny bezútešne. Iba medveďa vyrušeného nezvyčajným ruchom ktosi zazrel medzi hustým porastom, ale po stratenej helikoptére nebolo ani stopy. Do pátrania sa teda pridali dve novoprivolané helikoptéry. Jedna z nich sa pokúsila imitovať dráhu zásahu tej stratenej, čiže vzlietla z lúky, na ktorej nakladali pacienta, potom sa otočila smerom do Banskej Bystrice a v tejto línii pilot hľadal zlomené stromy.

„Bolo takmer bezvetrie, noc bola jasná, ale podmienky na let boli mimoriadne ťažké,“ opisoval vlastný zážitok minister Robert Kaliňák, ktorý počas nočnej pátracej akcie sedel v jednom z vrtuľníkov. „Tma bola taká hustá, že hranica medzi lesom a obzorom vlastne neexistovala. Nevideli sme, kde sa končia stromy a kde nad nimi je už voľný priestor. Pilot riadil stroj s obrovským rešpektom.“

Okolo druhej v noci sa letke ministerstva obrany podarilo lokalizovať v oblasti Bukoviny miesto so zvýšenou teplotou, kde by sa padnutý vrtuľník mohol nachádzať. K udaným súradniciam potom záchranári postupovali v rojnici, pred nimi kráčali psovodi s ôsmimi špeciálne vycvičenými psami. Nebezpečne strmým, akoby padajúcim územím brázdeným mohutnými bralami, kde sa po klzkej blatistej zemine museli chvíľami štverať štvornožky, prehľadávali zradné rokliny a nečakané vývraty.

Zhruba o štvrtej hodine ráno natrafili v hustom poraste vysokých stromov na tlejúci vrak slávneho Bell 429. Od bodu zásahu, kde posádku videli naposledy živú, bolo toto miesto vzdialené vzdušnou čiarou päťsto-šesťsto metrov.

Tragédia najnovšieho záchranárskeho vrtuľníka: Bell 429 stál 6,2 milióna eur, verejnosti ho s veľkou slávou predstavili v auguste tohto roku.
Tragédia najnovšieho záchranárskeho vrtuľníka: Bell 429 stál 6,2 milióna eur, verejnosti ho s veľkou slávou predstavili v auguste tohto roku.
TV Joj

Tragédia najnovšieho záchranárskeho vrtuľníka: Bell 429 stál 6,2 milióna eur, verejnosti ho s veľkou slávou predstavili v auguste tohto roku.Foto: TV Joj

Popol a kosti

„Bol som tam medzi prvými. Sprevádzal som profesionálov, lebo ako domáci dobre poznám terén,“ neochotne sa s nami púšťal do reči šéf dobrovoľných hasičov v Strelníkoch Peter Hraško. „Nehnevajte sa, ťažko sa mi o tom rozpráva. S Janom Majerom sme boli kamaráti. Do roboty v Slovenskej Ľupči sme chodievali spolu v jednom aute. Čo som videl tam hore, na to nechcem ani myslieť.“

Ani ostatní záchranári neboli oveľa zhovorčivejší. Miesto nálezu opísali len ako zhorenisko. Darmo sa novinári pýtali, kde sa pri troskách vrtuľníka našla jej posádka s pacientom, odpovede boli neurčité, vyhýbavé. Len z hlúčika unavených mužov v uniformách sa dalo začuť, ako medzi sebou na novinárske otázky tlmene nadávajú: „Aké osoby sme mali hľadať?! Kopa popola tam bola a zopár kostí. Nič iné.“

Kým prišlo oficiálne vyhlásenie o smrti najprv dvoch a napokon všetkých štyroch ľudí na palube záchranárskeho vrtuľníka, prichádzali sa na aktuálnu situáciu pýtať aj dedinčania priamo na ihrisko v Strelníkoch. Tam sa v noci rozložil krízový záchranný štáb a medzi futbalovými bránkami podchvíľou pristávali vrtuľníky.

„Neviete, čo je s naším Janom? On je nám synovec,“ pýtali sa ženičky a zhúžvanými vreckovkami si utierali zaslzené oči. „Vraj vo vrtuľníku všetci zahynuli. Ale okrem nášho Jana! Ktosi vravel, že ho preložili do inej helikoptéry a odviezli do nemocnice. Je to pravda? Žije? Či zomrel? Ach, bože, vari do nemocnice nikoho nedoviezli? Ani Jana? To je strašné. Strašné. A ja som ani v čiernom nie!“ zháčila sa jedna, na chvíľu zahanbene odkryla tmavozelený pulóver pod čiernym svetrom a ospravedlňujúco vysvetľovala: „Dúfala som, že on žije.“

Náš Jano žije?: Príbuzní pacienta ešte ráno dúfali, že ich tragédia obišla.
Náš Jano žije?: Príbuzní pacienta ešte ráno dúfali, že ich tragédia obišla.
Ľudmila Lacková

Náš Jano žije?: Príbuzní pacienta ešte ráno dúfali, že ich tragédia obišla.Foto: Ľudmila Lacková

Ochotní riskovať, nie hazardovať

Až keď sa o pár dní podarilo trosky, či skôr márne kúsky, rozbitého vrtuľníka pozvážať z hory do dediny, bolo všetkým jasné, že bolo nemožné prežiť v ňom.

Podľa odborníkov sa teplota vybuchnutého stroja vyšplhala na dvetisíc stupňov Celzia, ešte aj čiernu skrinku z neho vyťahovali poriadne obhorenú. Určiť príčinu tejto tragédie bude preto ťažké, aj keď poznať by ju chceli hlavne leteckí záchranári. Lebo oni nasadajú do lietajúcich strojov vždy, keď niekto naliehavo potrebuje pomoc. Riskujú vlastný život, aby sa pokúsili zachrániť cudzí.

A keďže medzi pádom vrtuľníka nad Strelníkmi a dovtedy posledným pádom záchranárskeho vrtuľníka v Slovenskom raji so smrťou celej štvorčlennej posádky prešlo len čosi vyše roka, chcú mať istotu, že nebezpečenstvo záchranárskej práce stále ostáva v rovine nevyhnutného rizika, že sa nemení na hlúpy hazard.

Vianočné tipy na darček