Bitka i poníženie: Šikanovanie sa nevyhýba ani dievčatám. Kým chlapci sú väčšinou bití, dievčatá musia častejšie čeliť ponižovaniu.

Vulgarizmy, bitky, vydieranie: Prečo majú niektoré deti potrebu ubližovať iným?

Šikanovaných detí pribúda, psychológ si myslí, že tento jav nevymizne, kým sa nezmení myslenie ľudí.

Paradoxne, najkrutejší vedia byť často práve tí najmenší. Nič nebolí rodiča viac, než keď niekto siahne na jeho dieťa a spôsobí mu dlhotrvajúcu traumu. Nedávno verejnosť pohoršili správy o šestnásťročnom Michalovi z Bratislavy, ktorý od mladších detí vymáhal peniaze. Tým, ktorí sa opovážili vzoprieť, pohrozil bitkou.

Nečudo, že mu dvanásťročný chlapec radšej dal 45 eur, ďalší zlaté šperky a posledný dokonca rodinné klenoty takmer za päťsto eur. No kým deti sa mladého násilníka báli, mamy to videli inak. Aspoň jedna z nich, ktorá na Michala okamžite podala trestné oznámenie.

Pre deti z bratislavskej Vrakune sa teda prípad šikanovania skončil nateraz šťastne. Mnoho ďalších však zostáva nedoriešených či - ešte horšie - utajených. A ich bezbranným obetiam zostávajú na duši boľavé jazvy.

Zablatený a opľutý

„Vlani môjho syna Viktora šikanovali starší žiaci. Nechceli ho pustiť zo školy, držali mu dvere, potom ho prenasledovali až domov. Pred panelákom ho sotili do kaluže, bol celý mokrý, zablatený, rifle roztrhané a keď nastupoval do výťahu, tak ho ešte opľuli,“ spomína na nepríjemné chvíle Elena zo Starej Turej.

Ako každá milujúca matka, hneď si všimla, že sa s jej jedenásťročným synom niečo deje. „Bol celý roztrasený a nešťastný. Podarilo sa mi z neho dostať, čo sa stalo. Hneď som volala do školy riaditeľke a na druhý deň sme s partnerom šli do školy. V riaditeľni boli aj tí výtržníci. Dozvedela som sa, že už sa párkrát ocitli v takejto situácii. Niektoré deti sú nenapraviteľné,“ povzdychne si.

Jej syn má skôr tichú a nie príliš výbojnú povahu. Pred pár rokmi sa mu spolužiaci posmievali pre miernu nadváhu až tak, že sa bál chodiť do školy, neskôr si iní trúfli na viac. Našťastie, škola zakročila a aj vďaka rodičovskej podpore sa jeho sebavedomie posilnilo. Na urasteného chlapca by si dnes už trúfol málokto.

Bitky aj čúranie na pomôcky

Bolesť, zúfalstvo i pocity beznádeje prežívajú aj rodičia Mirka, tretiaka v petržalskej základnej škole. „V triede je najvyšší, patrí k najlepším žiakom, a pritom sa stáva čoraz častejšie terčom útokov zopár spolužiakov,“ hovorí Mária. Jej synovi sa spolužiaci posmievajú, že je uplakaný. Narážkami na jeho precitlivenú povahu sa však psychický teror mladých výtržníkov nekončí.

„Chlapci synovi vulgárne nadávajú, zámerne doň zadrapujú, kopú, fackujú ho, hádžu do neho farbičky - jeden spolužiak ich mal veľmi ostré a na krku zostalo synovi niekoľko veľkých škrabancov, až mu z nich tiekla krv,“ opisuje so slzami v očiach. Ani to malým „agresorom“ nestačí.

Pohadzujú si jeho tašku a peračník, ničia školské pomôcky. Smejú sa, ako Mirko kričí a veľakrát aj plače. Inak sa brániť nevie...

„Asi pred mesiacom mu vzali dvaja chlapci náčrtník na výtvarnú výchovu a jeden spolužiak mu tam napísal: Miro je debil. Miro je ko...“ a ešte niečo v tom zmysle, že keď bude chcieť, aby ho niekto poriadne zbil, tak nech mu zavolá na telefónne číslo a napísal mu tam to telefónne číslo. Potom mu zobrali pero, polámali ho, hodili do záchoda a jeden z nich sa naň vymočil. Veľmi sa na tom zabávali,“ dodá zdrvená mama.

Chlapec sa doma sám od seba prizná málokedy. Našťastie má všímavých rodičov. Keď pribudne modrina alebo chýbajú ceruzky, vedia, že je zle. „Doma začína chodiť v krátkych teplákoch a bez ponožiek, že vraj mu je teplo, ale skôr si myslím, že chce ochorieť, aby sa vyhol škole,“ zamýšľa sa Mária.

S manželom zvažujú synov prestup na inú školu. Preradenie do inej triedy zrejme nepomôže - chlapec sa bojí, že malí tyrani si ho nájdu aj tam. Triedna učiteľka je nešťastná - nepomohlo dohováranie ani znížené známky zo správania.

Chalani vždy dokážu využiť jej chvíľkovú neprítomnosť. A Mirkovi rodičia? Ako ich syn, aj oni žijú v neustálom strese a strachu. Veď čo ak otvorené šikanovanie prebudí v hlave citlivého dieťaťa sebazničujúce myšlienky?

Aj dievčatá sú kruté

Akosi automaticky spájame šikanovanie skôr s chlapcami. Smutný príbeh Lucie však tieto mýty vyvracia. „Moju jedenásťročnú dcéru šikanujú v piatej triede dve dievčatá. Je vynikajúca žiačka, učí sa na samé jednotky. Situácia sa vyhrotila deň pred odovzdávaním polročného vysvedčenia."

"Najskôr začali do nej strkať v jedálni, potom to dokončili v šatni. Neuspokojili sa však len so sácaním, dcéru zbili, dokopali jej nohy. Zo školy odchádzala s plačom. Našťastie, hneď mi zatelefonovala a oznámila, čo sa stalo. Manžel šiel po ňu a slovne si to vybavil aj s dievčatami, ktoré jej ublížili,“ rozpráva Lucia.

Zarazilo ju, keď riaditeľ do školy zavolal len mamy dievčat, ktoré šikanovali jej dcéru. „Asi to s nami vôbec nechcel preberať a spoločne hľadať riešenie. O stretnutí v riaditeľni som sa však dozvedela z iných zdrojov a prišla som.“ Matky dievčat sa bránili, že sú rozvedené. Zaujímavosťou je, že jedna dievčina z nebezpečnej dvojky bola predtým tiež obeťou šikanovania. Zo strachu prešla na druhú stranu.

„Šikanovanie na školách je naozaj vážny problém. Niekde si to žiaci nedovolia, iné sú tým však známe. Dúfala som, že na tejto petržalskej základnej škole to bude lepšie. Našťastie, dcéru napokon preradili do inej triedy, takže hádam sa podobným incidentom vyhneme,“ dodáva Lucia.

Všímavejší rodič i učiteľ

Najdôležitejšie je, aby dieťa so svojimi problémami nezostalo samotné. Niekedy je ťažké priznať si porážku a poníženie. Alebo sa, naopak, snaží na utŕženú psychickú či fyzickú bolesť zabudnúť.

„Rodičia by si mali všímať, či dieťa náhle nezmenilo svoje správanie. Šikanovaný sa bojí ísť do školy, neraz sa uchyľuje k záškoláctvu. Môže sa mu zhoršiť prospech, ale v nejednom prípade sa objavujú aj somatické problémy ako bolesť žalúdka či hnačky,“ vymenúva psychológ Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Každý útok zanechá v detskej duši pocit krivdy a zároveň pochybnosti o sebe. Mladý človek môže dospieť k presvedčeniu, že je stvorený na to, aby mu ubližovali. Výsledkom môžu byť rôzne neurózy či dokonca myšlienky na samovraždu. „Preto treba signály šikanovania podchytiť čo najskôr a podať dieťaťu pomocnú ruku,“ dodáva psychológ.

Nielen doma, ale aj v školách, kde k šikanovaniu najčastejšie dochádza. V tomto smere nezaháľa ani Štátna školská inšpekcia. „Už tretí rok je súčasťou našej činnosti i bezpečnosť a ochrana zdravia v školách,“ hovorí Jarmila Braunová, námestníčka hlavného školského inšpektora pre inšpekčnú činnosť.

„Pribúda sťažností týkajúcich sa šikanovania a aj ministerstvo školstva kladie dôraz na to, aby sa školy venovali prevencii tohto javu. Vo svojich plánoch by mali mať zapracované besedy i vzdelávanie učiteľov, aby boli všímavejší, pokiaľ ide o šikanovanie medzi deťmi. Lebo potom sa školy tvária, že sa nič nedeje,“ upozorňuje Jarmila Braunová.

Zo správ, ktoré školskí inšpektori vypracovali, vyplývajú dosť alarmujúce závery. Svedkom šikanovania niekoho iného bolo 43 percent žiakov z kontrolovaných škôl. Svoju účasť na ubližovaní spolužiakovi priznalo vyše 26 percent opýtaných.

So šikanovaním sa najviac stretávali počas prestávok v triede, v šatni a na toaletách. V negatívnych prejavoch prevládali - podľa dievčat - rôzne spôsoby ponižovania, na rozdiel od fyzických útokov, aké boli zreteľnejšie medzi chlapcami.

Ovládanie agresivity

Prečo majú niektoré deti potrebu ubližovať iným? Chýba im empatia alebo si potrebujú niečo ventilovať, či dokazovať svoju prevahu? „Je to kombinácia niekoľkých príčin a výsledok komplexnej osobnostnej štruktúry dieťaťa. Každý človek má určitú mieru vnútornej agresivity. Výchovou sa učíme okresať ju, aby neubližovala,“ objasňuje psychológ Štefan Matula.

Podľa odborníka môže vrodenú agresivitu ovplyvniť výchova, napríklad aj pohybovými aktivitami. „Šport je vlastne spoločnosťou tolerovaná agresivita,“ zdôrazňuje odborník. Problém vidí aj v nastavení hodnôt. Je naivné myslieť si, že šikanovanie a agresivitu odstránime len nejakými zákazmi.

„Sme vystresovaní, bojíme sa budúcnosti, z televízie sa na nás valia negatívne správy plné násilia, prípadne informácií o tom, ako sa zločincovi podarilo uniknúť trestu. Ak chceme šikanovanie a agresiu voči inému človeku eliminovať, musí nastať zmena v myslení a v srdciach ľudí. Výchova by mala na dieťa vplývať tak, aby považoval za vnútorné víťazstvo zvládanie agresívnych impulzov. Teda, že bude hrdé na to, keď niekomu nevrazí,“ dodáva Štefan Matula.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní