Výherné automaty pre deti: Stali sa lákadlom zábavných centier pre mládež.

Vychovávajú z nich gamblerov!: Hlavné mesto zaplavili výherné automaty pre deti

Rodičia sa boja, že môžu byť vstupnou bránou ku gamblerstvu.

Toto už len treba našim deťom, - komentoval facebookovú stránku propagujúcu zábavné automaty básnik Daniel Hevier. „Že sa nehanbíte zneužívať aj deti,“pribudol ďalší komentár k fotografii usmievavého chlapca, ktorý pri farebnom stroji čaká na svoju výhru. V hlavnom meste sa teší obľube zábava v centrách, kde najmenších návštevníkov čakajú vysvietené farebné automaty s rozmanitými hrami. Niektoré vyžadujú aj trocha šikovnosti, na iných stačí stlačiť páku a čakať, či padne vytúžená výhra. Radosť z hry? Nuž, skôr z výhry… Nazbierať čo najviac bodov a vymeniť ich za hračky je v tomto prípade najväčšia motivácia. Kritici tvrdia, že takýto typ hry môže neskôr viesť k patologickej hráčskej závislosti.

Chuť hrať alebo získať?

Mladý muž nám pomôže zorientovať sa v priestore plnom lákadiel. Deťom žiaria oči, v špeciálnom automate si kúpime žetóny, ktoré potom použijeme na jednotlivé hry. Pri jednom stroji sa zahráme na lovcov duchov a čím viac presných zásahov máme, tým väčšia bude odmena v podobe lístkov, ktoré nám zábavný automat vytlačí. Tie potom deti vymenia za body, ktoré si môžu zbierať na kartu alebo hneď vymeniť za hračku. Za viac nahratých bodov získajú lákavejšie veci. Deťom žiaria oči, takáto rodinná zábava má pre nich omamné čaro.

Lenže - po chvíli zistíme, že radosť z hry a zo vzájomnej prítomnosti sa vytráca. Deti začnú lákať automaty nie podľa druhu ponúkanej zábavy, ale podľa veľkosti výhry. Presnejšie - namiesto toho, aby sme si vybrali hru, kde sa aspoň desať minút všetci zabavíme a vyskúšame si aj nejaké zručnosti a pozornosť, ťahá ich to k stroju, na ktorom môžu prísť k výhre okamžite, bez námahy. Stačí stlačiť a čakať, či sa na ne usmeje šťastie. Ak nie, odchádzajú znechutené a rozľútostené, že za pár sekúnd prišli o žetón a okrem možnosti veľkej výhry nedostali žiadny zážitok. Po chvíli to chcú skúsiť znova... Čo ak teraz padne vyššie číslo?

Nabádala na hazard?

Herné automaty pre deti sa začali v Bratislave objavovať nedávno. Vlani v lete Rada pre reklamu (RPR) dostala sťažnosť od fyzickej osoby na bil­­bord, ktorý pozýval do novootvorenej herne zameranej na cieľovú skupinu detí a mládeže. „Sťažovateľ namieta, že reklama obrazom aj textom propaguje hru na herných automatoch a výherných prístrojoch, ponúka hru na prístrojoch ako zábavu, čo podľa sťažovateľa zvyšuje riziko závislosti od hazardu a vzniku gamblingu,“ píše sa v stanovisku RPR.

Komisia, ktorá sťažnosť posudzovala, vychádzala aj zo skutočnosti, že uvedené atrakcie sú legálne a „deti sa s nimi môžu bežne stretnúť napríklad na dovolenke, kde sa pomerne často nachádzajú ako súčasť zábavných parkov či dovolenkových letovísk. Prístroje - automaty, na ktorých sa deti hrajú, nie sú výhernými automatmi“, píšu na svojej stránke. Nuž, posledná veta nie je celkom pravdivá. Ako sme sa presvedčili na vlastnej koži, práve možnosť výhry je silnou motiváciou pri tejto zábave.

Na spomínanej reklame bol zobrazený prístroj - hrací automat, ktorý pripomínal skutočný výherný automat, „čo v kontexte zobrazenia spolu s dieťaťom a headlinom ‚detská herňa‘ Komisia nepovažuje za reklamu, ktorá by bola pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľom“. Komisia teda hlasovaním rozhodla o tom, že sťažnosť na spomínaný bilbord „Novootvorená detská herňa“, je opodstatnená.

Od zábavy ku gamblerstvu?

„To, čo nájdete tu, ste doteraz našli len vo všetkých dovolenkových destináciách. V priestoroch čakajú herné automaty, herné stroje pre skupiny, výherné stroje a množstvo ďalšej zábavy,“píše sa na internetovej stránke jednej z bratislavských herní. Na jednej strane sa rodičia i deti tešia, že aj na Slovensko prichádzajú rôzne pútavé atrakcie, ktoré im spríjemnia voľné chvíle, na druhej strane sa treba mať na pozore, aby sa z občasnej zábavy nestala závislosť.

Ako môže takáto hra pôsobiť na detskú psychiku? „Dieťaťu alebo mladému človeku sa pri hraní na výherných automatoch ukladá informácia: strávim čas pri stroji, ktorý mi niečo dá, stačí, že pri ňom strávim nejaký čas. V podstate na to nemusím vynaložiť žiadne úsilie ani zdroje, pretože financie na hru pochádzajú väčšinou od rodičov, netrápim sa pri tom, je to celkom zábavné - pekná grafika, hudba, skvelé podnety... Ak mi ten stroj dlhší čas nič nedáva, príde čas, keď mi dá aspoň niečo. U dieťaťa tak zároveň stúpa napätie, kedy ten čas nastane,“opisuje psychologička Kristína Poláková z prešovskej neziskovej organizácie Trojlístok. Vysvetľuje, že ak sa takéto informácie v dieťati uložia, tak v období, keď mu je ťažšie, prežíva stres, cíti sa osamelé, nezaradené do spoločnosti alebo sa nudí, môže sa utiekať k tomuto ľahkému riešeniu a aspoň na chvíľu zahnať pochmúrne myšlienky, napätie, stres alebo nudu.

Príliš veľa nástrah

Otázne je, či takéto hry nemôžu vytvárať podmienky na nebezpečnú závislosť, napríklad patologické hráčstvo. Podľa psychologičky samotné hranie na výherných automatoch nemusí automaticky znamenať vznik poruchy. „Pri vzniku a rozvoji gamblerstva ako psychickej poruchy zohrávajú úlohu biologické, psychologické, ale aj sociálne faktory,“ vysvetľuje.

V každom prípade je však súčasná generácia oveľa viac ohrozená nelátkovými závislosťami ako predchádzajúca. „Konkrétne s deťmi závislými od hracích automatov sme sa nestretli, naše zariadenie však pravidelne navštevujú mladé osoby od 16 rokov s diagnostikovanou nelátkovou závislosťou, prípadne osoby vykazujúce znaky spomínanej psychickej poruchy - v priebehu minulého roku to boli najmä takzvaní online hráči,“ dopĺňa.

„Súčasná mladá generácia Z je viazaná na technológie a digitálny svet vrátane videohier a môže mať veľké problémy rozoznať hru od hazardu a tiež to, že hazard nie je hra, aj keď sa v nej hrá - ale o peniaze,“vysvetľuje Rafael Rafaj, riaditeľ Aliancie za čistú hru Clarify. Na mladú generáciu podľa Rafaja útočia rôzne marketingové aktivity, ktoré sa spájajú s hazardom - bonusy na hranie alebo za vstup do hry „zadarmo“, rôzne demo verzie na vyskúšanie a najmä návyk zapájať sa do odmeňovacích súťaží, napríklad známe získavanie „životov“ a „levelov“ vo videohrách. „Tieto nevinne vyzerajúce návyky im môžu sťažiť rozlíšiť realitu hrozby prepadnutia nejakému druhu
hazardu v dospelosti, pretože tieto herné aj marketingové fenomény využíva aj hazardný priemysel,“ varuje.

Hrozbou je únik z reality

Psychologička Poláková na základe skúseností z terapeutickej práce nevníma medzi hráčmi výherných automatov, tipovačmi a hráčmi PC hier veľký rozdiel. „Pretože principiálne je dôležité napätie, ktoré vyvoláva samotná hra, a to, čo tam daný človek získava - únik z reálnej situácie doma, v škole, v práci a podobne. V tomto štádiu hráč teda nehrá kvôli zisku, ale kvôli samotnej hre a všetkému, čo sa s ňou spája - napätie, uvoľnenie. Napríklad pri ‚online tipovaní‘ môže mať hráč virtuálne konto, kam mu peniaze raz pribudnú, raz odtiaľ ubudnú, no reálne jeho rukami neprejdú,“ opisuje. Upozorňuje však, že napríklad pri hraní na výherných automatoch sa dosah tejto činnosti výraznejšie prejaví v ekonomickej oblasti. „To však neznamená, že táto činnosť nemá vplyv na psychickú, vzťahovú, ale aj biologickú stránku. Na to sa často v súvislosti s nelátkovými závislosťami zabúda,“ dodáva.

Na deti podľa nej môže pôsobiť, že si vyhratú hračku reálne chytia, zároveň však nevylučuje to, že pre ne nebude rovnako atraktívna výhra vo virtuálnej hre. „Dôležitejší sa mi zdá samotný proces hry. Viem si predstaviť, že pre deti je veľmi zaujímavé aj to, ak sa môžu pravidelne vracať k rozohranej hre, možno v niektorých prípadoch aj viac ako k hre, ktorej proces sa končí získaním hračky,“pripomína.

Hra patrí k životu

„Hra je vo všeobecnosti neodmysliteľnou súčasťou života, obzvlášť dominantnou v období detstva a plní niekoľko funkcií. Proces hry má fyziologický fundament, čo znamená, že ľudský organizmus zaznamenáva a spracúva všetky vplyvy, ktoré naň pôsobia, a tieto vplyvy využíva vo svojom budúcom vývoji. Pri každej hre tak dochádza k procesu vytvárania skúsenosti,“ vysvetľuje psychologička. „Každá hra zanecháva stopy. Otázne je aké,“ načrtáva. Rodičia by si podľa nej mali klásť otázky typu: „Čo robí moje dieťa v herni? Aký čas tam strávi? Akú potrebu si tam napĺňa? Čo tým získa, akú skúsenosť? Sú aj nejaké iné alternatívy hry a zábavy?“

„Pýtajú sa ma, čo si počať, aby sa neprehlbovali škodlivé návyky ich detí. Treba s deťmi tráviť čas, reálne sa im venovať, dbať na to, aby boli v kontakte s inými deťmi, rozprávať sa s nimi a prejavovať emócie - negatívne aj pozitívne. A nemyslím tým smajlíka v messengeri,“zdôrazňuje.


VIDEO Plus 7 Dní