Marketing: Premiér Robert Fico v pracovnom úbore.

Vyjednávač Fico vyvolal vzburu fabrík, chcú iné podmienky

Dohoda Roberta Fica s Američanmi môže ovplyvniť ďalšie fabriky, aby si vyrokovali osobitné podmienky pri platbách za elektrinu.

Po U. S. Steele sa búria aj ďalšie veľké fabriky vyrábajúce elektrinu pre svoju vlastnú potrebu. Nezmyselná vyhláška ich núti platiť za distribúciu vyrobenej elektriny, aj keď ju samy spotrebujú.

Nariadenie, ktorého cieľom bolo získať peniaze na dotovanie alternatívnych zdrojov energie, prijali počas prvej vlády Roberta Fica. Zelené zdroje energie sa stali výhodným biznisom pre pár vyvolených, ktorí ho ovládli a zazmluvnili si na dlhé roky odber nimi vyrobenej energie. Výkupné ceny elektriny získanej z alternatívnych zdrojov dosahujú niekoľkonásobky cien bežnej silovej elektriny.

U. S. Steel: Na východné Slovensko priniesol americké podnikateľské spôsoby. Vymeniť ich za ruské či ukrajinské by možno bolo škoda. Foto: TASR

Nevydarené divadlo?

Na rokovania do centrály súkromnej firmy v Pittsburghu, ktoré mali odvrátiť odchod amerických železiarov z Košíc, odlietala mimoriadne silná zostava. Pracovné miesta na východe Slovenska išiel „zachraňovať“ osobne premiér Robert Fico, spolucestujúcimi boli primátor Košíc a poslanec za Smer Richard Raši a ministri Peter Kažimír a Peter Žiga.

Pritom išli hasiť niečo, čo spôsobil premiérov človek ešte počas jeho bývalej vlády. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík totiž ešte v roku 2009 podpísal vyhlášku, podľa ktorej musia všetci výrobcovia elektriny platiť poplatky za jej distribúciu. Ťažko uveriť tomu, že by si to dovolil bez toho, aby mu takýto závažný krok odsúhlasilo šéfstvo Smeru.

Táto nezmyselná vyhláška sa týkala aj U. S. Steelu, ktorý síce elektrinu vyrába, ale nedistribuuje, pretože ju sám spotrebuje. Platil teda vysoké a absurdné poplatky, ktoré jeho podnikanie predražovali. Cestu do Pittsburghu preto viacerí považovali za nevydarené marketingové šaškovanie.

„Celé to pompézne divadlo s podpísaním memoranda v priestoroch oceliarne nemá s marketingom už nič spoločné. V danom prípade išlo o špinavú, cynickú propagandu, ktorou sa Smer pokúsil - a zdá sa, že s úspechom - interpretovať hrozbu odchodu U. S. Steelu zo Slovenska vo svoj prospech. Tu totiž nešlo o boj o každé jedno pracovné miesto na Slovensku, ako tvrdil Robert Fico, ale o ceny elektriny. Presnejšie, o takzvanú zástrčkovú daň. V dôsledku nej musia za distribúciu elektriny platiť na Slovensku aj firmy, ktoré si elektrinu vyrábajú a distribuujú sami, čo je prípad U. S. Steelu,“ myslí si marketingový expert Marián Timoracký.

A v čom je cynizmus tohto propagandistického triku? „Nuž, jednoducho v tom, že to bol práve Robert Fico a jeho nominant v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík, ktorí majú uzákonenie tejto skrytej dane na svedomí,“ dodáva Timoracký.

Nesystémové, ale legitímne

Záchrana pracovných miest a zotrvanie U. S. Steelu vyvolávajú aj v odbornej verejnosti zmiešané pocity. Tak trochu ako v známom vtipe, ktorý ich ilustruje vysvetlením - je to podobné, ako keď sa vaša protivná svokra zrúti do rokliny vo vašom úplne novom kabriolete.

Za nie príliš systémové, ale legitímne považuje kroky vlády ekonóm Ján Marušinec z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. „Dalo by sa debatovať o forme podpory, možno aj o jej výške, ale fakt je ten, že USS je najväčší zamestnávateľ na východe a veľa iných alternatív nemáme. O dôvod viac prestať sa spoliehať iba na veľké investície zo zahraničia a snažiť sa zlepšiť podmienky na malé a stredné podnikanie,“ dodáva Marušinec. Niekto totiž ústupky americkej firme bude musieť zatiahnuť z vlastnej peňaženky.

Aký dosah bude mať Ficovo železiarske memorandum na peniaze daňovníkov, si netrúfajú povedať ani ekonómovia. „Treba počkať na úpravu zákonov, ku ktorej sa vláda zaviazala. Pravdou môže byť tvrdenie Roberta Fica, že podpora železiarňam nepôjde zo štátneho rozpočtu. No USS sa podieľalo zaujímavou sumou na príspevkoch, ktoré sa prerozdeľovali vlastníkom obnoviteľných zdrojov energie alebo na dotáciu slovenským baníkom. To firmu rozčuľovalo, pretože peniaze chcela skôr investovať do modernizácie svojej energetiky. Časť z týchto peňazí bude chýbať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na prerozdeľovanie. Najpravdepodobnejšie je, že zas stúpnu nejaké poplatky súvisiace s dodávkou elektrickej energie, ktoré sú už v súčasnosti jedny z najvyšších v Európe,“ myslí si ekonomický novinár Gabriel Beer.

Podľa neho hrozí, že ústupky si budú pýtať aj ďalšie veľké firmy. Spomenúť možno veľkých „žrútov“ energie, ako sú automobilky či Železiarne Podbrezová. „So spoločnosťou Slovalco, ktorá mala dlhodobo výhodný kontrakt na dodávky elektriny, už ministerstvo hospodárstva rokuje. Zvýhodnenia by sa mali v krátkom čase skončiť. Najmä veľké podniky teraz zbadali, že je priestor na to, aby vládu tlačili k stene. No treba povedať, že to, čo žiadali v U. S. Steele, neboli nijaké nelogické požiadavky,“ dodáva Beer.

Pozitívne však podľa neho je, že americký investor sa rozhodol zostať na Slovensku. Príchod nových majiteľov z východu Európy by totiž určite časom priniesol prepúšťanie. Paradoxom by bolo aj zlepšenie ekológie, pretože východný investor by zrejme utlmil hutnícku výrobu a do fabriky by dovážal hotové polotovary zo svojich podnikov, ktoré vyrábajú mimo priestoru Európskej únie podstatne lacnejšie.

Najväčšiu hrozbu však vidia ekonómovia v tom, že príchod ukrajinských manažérov by priniesol do podnikateľského prostredia zmenu podnikateľských zvykov a štandardov na rusko- -ukrajinský model. „Podnikateľské prostredie Američania v regióne dokázali skultivovať,“ vyzdvihuje Gabriel Beer.

Žraloci

Legislatíva upravujúca výkup energie z obnoviteľných zdrojov sa pripravovala počas prvej vlády Roberta Fica. Ten, komu sa podarilo získať licenciu - udeľoval ju úrad na čele s nominantom Smeru - a začať vyrábať elektrinu z fotovoltických panelov, to určite neobanoval. Výkupné ceny týchto zelených energií totiž garantoval štát na neuveriteľných pätnásť rokov dopredu a v prípade solárnej energie boli až sedemnásobne vyššie ako ceny bežnej elektriny. To sa zákonite prejavuje aj na neúmerne vysokej cene elektrickej energie na Slovensku, ktorá patrí medzi najdrahšie v krajinách Európskej únie.

S boomom v oblasti zelených zdrojov sa spája viacero silných podnikateľských mien. Na výrobu elektriny z biomasy a zo soláru sa zameral napríklad Ján Sabol, ktorý bol pred rokmi štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva ako nominant SOP. Za projektmi fotovoltických elektrární stoja aj ľudia okolo skupiny podnikateľa Jozefa Brhela, ktorého označujú za blízkeho vládnej strane Smer.

Zelená energia z nášho vrecka

Kde sa stala chyba, že nikto nereguluje výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov a prečo sa neupravuje legislatíva tak, aby pre zelenú energiu finančne nekrvácali veľkí zamestnávatelia, ale aj malí spotrebitelia elektriny? Na tieto otázky, ale aj na to, či budú účty za elektrinu u koncových spotrebiteľov stúpať, sme sa opýtali predsedu výkonnej rady Združenia dodávateľov energií Vladimíra Tvarošku.

Vladimír Tvaroška Foto: TASR

Podľa Eurostatu máme na Slovensku jedny z najvyšších cien za elektrickú energiu. Zatiaľ čo Fínov v druhom vlaňajšom polroku stálo sto kilowatthodín elektriny 11,4 eura, na Slovensku je to až 24,9 eura. Od nás drahšiu elektrinu majú už iba na Cypre a v Maďarsku. Prečo? Ceny samotnej elektriny v poslednom čase klesajú, problémom sú však poplatky, ktorými sa spotrebitelia elektriny skladajú výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, hnedého uhlia a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Objem potrebných dotácií pre týchto výrobcov totiž v posledných rokoch výrazne rastie a v súčasnosti sa už blíži k hodnote 500 miliónov eur ročne.

Z čoho štát nahradí výpadok príjmov od U. S. Steelu, prípadne aj od ďalších výrobcov? Môže sa stať, že ceny energií či poplatky súvisiace s dodávkou elektriny sa zvýšia? Žiaľ, nových zdrojov elektriny, ktoré sú podporované dotáciami, stále pribúda. Podporu pre USS aj pre neustále pribúdajúce zdroje budú musieť skôr či neskôr zaplatiť spotrebitelia elektriny. Nepredpokladám totiž, že chýbajúce zdroje by mohol poskytnúť štátny rozpočet.

Kde sa stala chyba, že nikto nereguluje výrobcov energií z obnoviteľných zdrojov? Do budúcnosti považujem za veľmi dôležité, aby sa v prvom rade a čo najskôr zastavilo poskytovanie dotácií pre nové zdroje na výrobu elektriny. Inak sa totiž situácia s cenami elektriny bude ešte ďalej zhoršovať. Takáto zmena legislatívy je relatívne jednoduchá, žiada si to len vôľu v parlamente. Komplikovanejšia, ale nie nemožná je zmena, ktorá by efektívnejšie zabezpečila financie pre elektrárne, ktoré už na dotácie nárok získali a, žiaľ, počas nasledujúcich pätnástich rokov ich budú musieť dostávať.

Ako to riešia iné krajiny? Podporu obnoviteľných zdrojov energie riešia rôzne krajiny rôznymi spôsobmi. Náš systém medzi dobré príklady, žiaľ, nepatrí.

Pridajte sa k nám na facebooku. Nič vám neujde!


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní