Výnimka pre exprezidenta: Kováč si miesto na vzácnom cintoríne musel dopredu vybaviť

Hoci zosnulý prezident Michal Kováč pochádza z obce Ľubiša pri Humennom, pochovaný chcel byť v Bratislave. Za miesto svojho posledného odpočinku si vybral historický Ondrejský cintorín v centre hlavného mesta.

Domov

Ide o vzácny areál, ktorý je od roku 1988 zaradený na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Odvtedy tam preto hroby pribúdajú ojedinele a aj to len na základe špeciálnej výnimky. Okrem vlastníka cintorína ju udeľuje aj primátor Bratislavy.

Ondrejský cintorín: Je to národná kultúrna pamiatka a pochovávať naň možno len na základe výnimky. Foto: wikimedia.org

Podobne ako Satinský či Melkovič

„Výnimky môžu byť udeľované osobnostiam kultúrneho, umeleckého a politického života a ďalším osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj Slovenskej republiky alebo hlavného mesta SR Bratislavy," vysvetlila hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová. Dodala, že hlavné mesto udelilo súhlas s pochovaním pána prezidenta na Ondrejský cintorín približne pred dvoma rokmi.

Slávne osobnosti: Na Ondrejskom cintoríne sú pochovaní aj známy herec Július Satinský, či člen Radošinského naivného divadla Ján Melkovič. Foto: TASR

Za vyše štvrťstoročia možno takýchto prípadov spočítať zrejme na prstoch dvoch rúk. V roku 2002 na Ondrejský cintorín pochovali známeho herca a humoristu Júliusa Satinského, o dva roky neskôr člena Radošinského naivného divadla Jána Melkoviča. V roku 2007 tam preniesli z obce Lehnice, kde bol pôvodne pochovaný, pozostatky Ignáca Lamára. Počas život bol známou postavičkou bratislavého korza, prezývaný Schöne Náci. V marci tohto roka sa historický cintorín stal miestom posledného odpočinku pre slovenského maliara Mikuláša Klimčáka.

Schöne Náci: Na historický cintorín preniesli v roku 2007 aj pozostatky známej bratislavskej postavičky Ignáca Lamára. Zomrel v roku 1967 a pôvodne ho pochovali v obci Lehnice. Foto: Archív

Cintorín osobností

Ondrejský cintorín je jedným z najstarších pietnych miest na území Bratislavy. Založený bol roku v roku 1784 na východnom okraji mesta. Na cintoríne sa pochovávalo od jeho založenia až do päťdesiatych rokov 20. storočia.

Svoje hroby tam majú šľachtické rody i mešťania, predstavitelia vrchnosti - svetskí aj duchovní, ale aj rádoví obyvatelia mesta, vojenskí velitelia, či uhorskí dôstojníci. Z významných osobností bratislavského života tu možno nájsť hrob archivára Johanna Nepomuka Batku, lekára a politika Vavra Šrobára, fotografa Eduarda Kozicza ale aj staviteľa prvého bratislavského mrakodrapu Rudolfa Manderlu.

Najlegendárnejším a najpopulárnejším je novogotický pomník z roku 1844, patriaci Karlovi Jettingovi, bratislavskému Robinsonovi. Preslávil sa tým, že v polovici 18. storočia prežil deväť mesiacov na opustenom stredomorskom ostrove.

Domov