Dom s bazénom a tenisovým kurtom v Lukavici: Tu stále býva Mojžišova žena Lenka s deťmi, súdy na majetok jeho rodiny nesiahli.

Vystrkuje rožky: Manželka šéfa Drukosu atakuje sudcov

Manželka šéfa Drukosu sa hrá na ukrivdenú a atakuje sudcov, ktorí rozhodli o jeho vine.

František Mojžiš pripravil dvadsaťpäťtisíc ľudí o 3,7 miliardy eur. Mnohí z nich prišli o celoživotné úspory, niektorí túto ťažkú situáciu nezvládli a spáchali samovraždu. Za podvod nehoráznych rozmerov si Mojžiš odpykáva osemapolročný trest vo väznici v Dubnici nad Váhom, ale na majetok jeho rodiny súd nesiahol. Mojžišova manželka stále býva v závideniahodnom dome s bazénom a tenisovým kurtom a namiesto toho, aby ticho čakala, kým ľudia aspoň trochu zabudnú na trápenie spôsobené Mojžišom, rozhodla sa provokovať. Nakúpila momentálne veľmi populárnu knihu Gorila a jej výtlačky s vlastnoručne napísaným venovaním poslala nielen do našej redakcie, ale aj na Špecializovaný trestný súd a na Najvyšší súd SR.

Atak na konkrétnych sudcov

Po zazvonení na zvonček na vysokom drevenom plote znemožňujúcom nazrieť na dvor rodinného domu Mojžišovcov v Lukavici sa rozbrechajú minimálne dva psy. Po chvíli počuť veselé detské hlasy a napokon sa dvere otvárajú. Sympatická štíhla žena s modrými očami prikyvuje, že áno - ona je Lenka Mojžišová. Manželka odsúdeného Františka Mojžiša, ktorá sa novinárom vždy zďaleka vyhýbala a nebolo ju vídať ani na manželovom procese, bez zaváhania priznáva, že skutočne ona rozposlala knihu Gorila na všetky možné strany. „Chcela som, aby ste si ju prečítali. Aby ste vedeli, kto na Slovensku kradne. Poslala som ju aj sudcom, ktorí môjho muža nespravodlivo odsúdili. Úmyselne nespravodlivo. Alebo pod nátlakom,“ tvrdí so zápalom, akého sú schopné len milujúce ženy. Na otázky, ako manžel zvláda súčasnú situáciu, odpovedať odmieta, považuje ich za nevhodné. Slušne sa rozlúči a zavrie dvere.

„Obálka s knihou prišla na náš súd poštou začiatkom augusta. Bolo v nej rukou napísané: ‚JUDr. Ružene Sabovej, sudkyni Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, venuje Lenka Mojžišová, manželka Františka Mojžiša.‘ Keďže mi bola adresovaná ako sudkyni, vložila som ju do spisu. Čo si o zásielke myslím?“ zamyslela sa sudkyňa Sabová, predsedníčka senátu, ktorý Mojžiša uznal za vinného z podvodu. „Asi má tá pani pocit krivdy. Ale nezazlievam jej to. V tom som odosobnená od nejakých pocitov. Vnímam to len profesionálne.“ „Ja som dal knihu vrátiť, odkiaľ prišla, a inak som tomu neprikladal význam,“ hovorí, ako naložil s „darčekom“ od Lenky Mojžišovej Milan Karabin, predseda senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý tiež rozhodoval o kauze Drukos. S názorom Špecializovaného trestného súdu, pokiaľ ide o Mojžišovu vinu, sa stotožnil, ale výška jeho trestu sa mu vôbec nepozdávala.

V base mal sedieť dlhšie

„Trest presne v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby nie celkom zohľadňuje extrémne veľký rozsah trestnej činnosti, jej páchanie po dlhšiu dobu, enormne vysoký počet poškodených osôb... Z tohto pohľadu sa uložený trest javí skôr miernym,“ píše sa v rozhodnutí tohto senátu. Mojžiša neposlali za mreže na dlhší čas ako osem a pol roka jedine preto, lebo prokurátor v tejto veci odvolanie nepodal, a tak Najvyšší súd už nemohol rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť.

Vystrkovanie rožkov Lenky Mojžišovej považuje sudca Karabin „za určitý sarkazmus, až aroganciu“ nielen preto, že Mojžiš obišiel s nízkym trestom, ale hlavne preto, lebo „pani Mojžišová bola do prípadu osobne zainteresovaná. A s ňou aj ďalší ľudia. K prazákladu tohto trestného činu sa nešlo. Veľa zostalo nedoriešené“. Pokiaľ ide o vplyv Lenky Mojžišovej v Drukose, už v prvostupňovom rozsudku sa píše, že v čase podvodu bola jediným akcionárom Drukosu Spoločnosť na podporu chudobných a chorých. Tú zase vlastnila Spoločnosť pre ekonomiku a sociálny rozvoj. Za týmito dobročinne a vznešene sa tváriacimi názvami firiem sa v podstate skrývali dve mená - František Mojžiš a Lenka Mojžišová. A či aj ona profitovala z podvodu, za ktorý bol Mojžiš odsúdený?

Prachy pre stratové firmy

Ako je už dnes známe, spoločnosti skupiny Drukos ako celok boli okrem roku 1997 stratové. Mojžiš síce každého, kto bol ochotný počúvať ho, ohuroval fantasticky znejúcimi nápadmi, kam a ako budú jeho firmy expandovať, ale žiadna banka mu na realizáciu jeho nápadov nechcela požičať. Prečo? O tom existujú písomné podklady. Napríklad preto, „lebo klient neplnil stanovené ukazovatele, „odmietol poskytnúť všetky bankou požadované údaje“, pre „neprimerane rizikový podnikateľský zámer“, pre „vysokú zadlženosť firmy“ a pozor, aj z dôvodu „skreslených údajov finančného hospodárenia spoločnosti, ktorý je výsledkom výrazného precenenia hodnoty majetku“.

Kým inému podnikateľovi by aspoň v hlave zasvietila kontrolka, že s jeho firmami asi nie je čosi v poriadku, keď ho odmietla nie jedna či dve, ale azda všetky banky, ktoré pôsobili na trhu, Mojžišovi došlo len jedno. Že ak neoblafol odborníkov v bankách, mohlo by sa mu to podariť s ľuďmi, ktorí do hospodárenia Drukosu nevidia. Preto začal verejnosť šialiť pomocou reklamy. Len približne za dva roky do nej vrazil stoštyridsať miliónov korún! Rada pre reklamu ho dôrazne upozorňovala, že tvrdením o rizikovom stupni nula zavádza klientov, pretože žiadna investícia nie je bezriziková, ale jemu to bolo jedno. Snaha dostať sa k cudzím peniazom bola silnejšia ako obava zo sankcií. Upozornenie na nezákonné správanie ho nezastavilo...

Bankovky v škatuliach

Peniaze od bežných ľudí očakávajúch ich nereálne zhodnotenie tiekli do Drukosu prúdom a Mojžiš sa podľa toho aj správal. Nevážil si ich, neobrátil každú korunu v ruke dvakrát, kým ju použil. Povedané slovami znalcov: „Spoločnosť Drukos bola prekapitalizovaná, ale nedokázala finančné prostriedky efektívne využiť.“ Mojžiš sľuboval ľuďom tridsať percent, ale v skutočnosti sa výnosnosť viazaného kapitálu pohybovala len po hranicu dvoch percent. Ako na súde vypovedali bývalí zamestnanci Drukosu, vo firme peniaze nedržali na účtoch v banke, ale v rôznych kanceláriách v šuplíkoch, v škatuliach, pričom nikto netušil, kde sa koľko peňazí nachádza. Vládol tam finančný chaos.

Svedkovia spomínali množstvo Mojžišových podnikateľských zámerov, jeho nápady, z ktorých žiadny nedotiahol do konca. Napríklad služobnú cestu na Floridu, kde sa uskutočnilo iba stretnutie s manželským párom zaoberajúcim sa realitnou činnosťou. Výsledkom bolo vybudovanie jediného rodinného domu v oblasti Chicaga. Alebo veľkú zálohu za založenie firmy v Kazachstane pre „nejakého ataché“, pričom nedošlo ani k založeniu firmy, ani peniaze sa už späť nevrátili. Ďalšia služobná cesta viedla do Rumunska, kde chcel Mojžiš rozbehnúť splátkový predaj aj lotériu, ale projekt sa nikdy nerealizoval. Podobne dopadol aj prieskum trhu s textilom a elektronikou priamo v Thajsku či niekoľko ciest do Číny, na Kubu. Vtipne vyznieva tiež zámer obchodovať s energetickými surovinami v Mongolsku. Tam Drukos dokonca financoval „veľkopokus“ ťažby uhlia. Odstránených bolo pätnásťtisíc ton skrývky a vyťažených päťtisíc ton uhlia. Z toho sa podarilo predať päťsto ton miestnym spotrebiteľom, zvyšok - teda štyritisícpäťsto ton - zostal na mieste. Mojžiš totiž až dodatočne zistil, že prepravou uhlia do Číny, ako bol jeho pôvodný zámer, sa uhlie predraží natoľko, že je nepredajné.

Napriek takémuto „podnikaniu“ sa v Drukose rozdávali nielen slušné platy, ale aj miliónové odmeny. Mojžiš i jeho rodina by ani zďaleka nemohli žiť na takej úrovni, akú si užívali, keby Drukos a s ním prepojené firmy nefinancovali desaťtisíce ľudí „zvonka“. Lenže títo ľudia nemali ani potuchy o tom, kam sa ich peniaze dostali, čo s nimi Mojžiš stvára. Súd nepochyboval o tom, že Mojžiš konal zo zištnej pohnútky, pričom „sofistikovanú majetkovú trestnú činnosť zastieral podnikateľskými aktivitami“. Že svoju vinu nepriznal, že sa nikomu ani len neospravedlnil, azda súvisí s jeho charakterom, s jeho osobnostným vybavením. Podľa znalcov je František Mojžiš človek, ktorý má sám o sebe veľmi vysokú mienku. Túžba mať úspech, vyniknúť, je u neho vystupňovaná. Na druhej strane nebol schopný vcítiť sa do kože svojich podriadených a nedokáže to ani u klientov Drukosu a BDV družstva, teda tých ľudí, ktorých tak hanebne oklamal. Ak to nedokáže ani jeho manželka, neostáva iné, len si povzdychnúť, že tí dvaja sa našli.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].