Brazílske inferno: Pri nešťastí v študentskom klube zahynulo vyše 245 mladých ľudí.

Z diskotéky a nočného podniku sa môže stať horiace peklo

Je zábava v nočných podnikoch naozaj bezpečná? Nie vždy a nie všade.

Takmer tri stovky mŕtvych mladých ľudí si pripísal na konto nedávny požiar brazílskej diskotéky v univerzitnom mestečku. Stačilo, aby spevák vystupujúcej kapely odpálil pyrotechnický efekt, a v okamihu vzbĺkol interiér. Chýbalo málo a podobne mohli dopadnúť aj účastníci festivalu v bratislavskej Cvernovke, kde začal horieť unikajúci propán-bután z tlakových fliaš. Aké bezpečné sú slovenské nočné kluby?

Bratislavské kluby

Jeden z najluxusnejších klubov v hlavnom meste je v zrekonštruovanom paláci na pešej zóne. Práve vďaka rekonštrukcii patrí medzi bezpečnejšie podniky. „Klub má dve funkčné únikové cesty, má inštalovaný elektronický požiarny systém, ktorý je doplnený hasiacimi prístrojmi. Celý priestor monitorujú bezpečnostné kamery. Celková kapacita klubu a k nemu patriacej kaviarne je stošesťdesiat osôb, pričom počet tých, ktorí vošli dnu, sleduje bezpečnostná služba,“ hovorí marketingová manažérka Tamara Pavelková.

Elektronický požiarny systém funguje tak, že vyhlási požiarny poplach, potom však musí nastúpiť niekto, kto použije hasiaci prístroj. Z iného súdka je alternatívny Subclub, ktorý je v priestoroch bývalého protiatómového krytu. Vstup do podzemia tvorí síce iba jediná chodba, napriek tomu je to bezpečné miesto.

„Kryt civilnej ochrany je postavený z betónu a nehorľavých materiálov. Pre prípad požiaru sme vybavení hasiacimi prístrojmi, LED svetlá na stenách vysvietia únikovú cestu, ktorá ľudí bezpečne vyvedie von. Naraz sa tu môže zabávať maximálne dvesto ľudí a pyrotechnické efekty sú zakázané. Jediné, čo môže lokálne vzbĺknuť, sú vlasy neopatrného fajčiara,“ zažartoval si manažér klubu Robert Korístek.

Naopak, medzi najmenej bezpečné miesta, ktoré opakovane nespĺňajú kritériá protipožiarnej bezpečnosti, sú vysokoškolské kluby. Podľa zistení hasičov, ktorí ich náhodne chodia kontrolovať, je často prekročený maximálny počet zabávajúcich sa ľudí. Vyhláška totiž presne určuje, koľko osôb môže byť naraz sústredených v jednom objekte. V prvom nadzemnom podlaží to môže byť napríklad až tristo osôb, v druhom iba dvesto a na prvom podlaží pod zemou len sto ľudí.

Požiar v Cvernovke: Oheň napáchal veľké škody, našťastie si nevyžiadal ľudské životy. Foto: TASR

Únikový východ

Problémom pri úniku z možného horiaceho pekla môže byť každý priestor, z ktorého je sťažená evakuácia.

„Existujú normy, ktoré regulujú bezpečnosť prevádzok, kde sa zhromažďujú ľudia - lenže veľakrát problémy nie sú v predpisoch, ale v prevádzkovaní. Koľkokrát ste vo verejných priestoroch videli únikový východ zabezpečený reťazou a visacím zámkom? Alebo zapratané únikové schodiská. Ak aj hasiči prídu na kontrolu, vtedy to zamestnanci dajú do poriadku a formálne to nemá chybu,“ hovorí expert na požiarnu ochranu stavieb Štefan Mikle.

Upozorňuje, že pri požiaroch v uzavretých a preľudnených priestoroch, akými sú nočné podniky, väčšinou ide o desiatky až stovky obetí. „Pri požiaroch totiž väčšinou ľudia neuhoria. Skôr než by sa tak stalo, udusia sa,“ opisuje expert. Ak začnú horieť podhľady, čalúnenie, textílie či drevený nábytok, z horiacich predmetov sa uvoľňuje formaldehyd, kyanovodík a ďalšie splodiny, ktoré ľudí veľmi rýchlo omámia a udusia.

Slovenské špecifiká

Aj na Slovensku máme kluby, ktoré sa nachádzajú v starších, stavebne nie veľmi vyhovujúcich budovách. Najhoršie sú podzemné priestory v neudržiavaných historických budovách. „Jednou zo základných bezpečnostných noriem je, že by ste mali mať aspoň dve únikové cesty. Ak máte len jeden východ, mal by sa tam zdržiavať iba obmedzený počet osôb,“ upozorňuje Mikle.

V Amerike po tragédii v klube Station zaviedli aj povinnosť mať inštalované aktívne hasiace systémy, ktoré sa spustia automaticky pri detekcii zvýšenej teploty, indikujúcej požiar.

Naše normy

Existujú predpisy, v ktorých sú definované zhromažďovacie priestory. Nenájdete však priamo vyhlášku na diskotéky a kluby. Nie na všetkých diskotékach sa počíta, koľko ľudí ide dnu. Podstatné je, koľko ľudí zaplatí vstupné. Súdny človek vie, že ak ide do podzemného klubu alebo na loď, kde je dvesto aj viac ľudí a východ tvorí iba jedna chodba, pri prípadnom hromadnom odchode sa ľudia jednoducho udupú.

Predpisy riešia aj to, že v takom priestore by nemali byť horľavé povrchové úpravy, ktoré pomáhajú šíreniu požiaru ako v klube Station. Lenže ani to neznamená, že v nehorľavej konštrukcii nie sú aj horľavé materiály. Horieť totiž môže všetko, je to iba otázka dostatočnej energie a množstva kyslíka.

Keď sa ide stavať nočný klub, v projekte vždy musí byť stanovená jeho maximálna povolená obsadenosť. „V priestoroch klubu je horšie osvetlenie, ľudia nemusia byť triezvi a pod vplyvom alkoholu sa v prítmí iba ťažko orientujú, nemusia nájsť únikový východ. A potom je to už len šťastie, že sa nič nestane,“ opisuje expert realitu, ktorá vo svete spôsobila už nejednu tragédiu. V silne zadymenom prostredí nemusí návštevník zbadať ani LED osvetlenie indikujúce východ.

Aby sme však neboli nespravodliví voči klubom, podobné riziká sa nájdu na všetkých masových akciách. Pamätáme si napríklad požiar v bratislavskej Cvernovke spred vyše roka. V jej priestoroch sa na festivale zabávalo viac ako tristo ľudí. Jedna z návštevníčok stratila rovnováhu, vrazila do propán-butánovej tlakovej fľaše, z ktorej sa napájali ohrievače. Hadica privádzajúca plyn sa vytrhla z fľaše a dostala sa do kontaktu s plameňmi. Jediným šťastím bolo, že nevybuchli aj ostatné tlakové nádoby s plynom, ktoré boli položené neďaleko. Napriek tomu boli škody veľké a celý interiér ľahol popolom.

„Pri masových akciách musíte mať vypracovaný plán. Na mieste potom musí byť požiarna hliadka, ktorá zasiahne. Takýchto hasičov napríklad vidíte v divadle. Ak je priestor nevyhovujúci a nemáte únikové cesty pre daný počet ľudí, akcia by sa tam konať nemala. Prípadne ani neodporúčam na akciu do takýchto priestorov ísť. Existujú hranice zdravého rozumu a treba na to myslieť. Aj prevádzkovateľovi treba dať isté obmedzenia, že do priestorov nepustí viac, ako je limitné množstvo ľudí, nebude tam používať pyrotechnické efekty,“ vysvetľuje bývalý profesionálny hasič a záchranár Róbert Károlyi.

Ako nezhorieť

V podnikoch na lodiach či v podzemí, kde je iba jeden východ, sú riešením účinné a použiteľné prvky, ktoré sa volajú stabilné hasiace zariadenie.

Najbežnejším sú sprinklerové zariadenia. Tie sú vybavené tepelnými poistkami, ktoré reagujú na teplo z požiaru. V momente, keď tepelná poistka pôsobením nadmerného tepla praskne, otvorí sa sprinkler nad požiarom, voda začne hasiť a chladiť priestor a požiar sa dostáva pod kontrolu.

Podľa slovenskej normy však musia mať stabilné hasiace zariadenia iba priestory určené na zhromažďovanie osôb až pri rozlohe nad tisíc štvorcových metrov, ak ide o obchodný priestor, alebo päťtisíc štvorcových metrov pri výstavných halách. „Možno by bolo treba sprísniť pravidlá, aspoň v niektorých špecifických prípadoch,“ dodáva Mikle.

Každý rok sme vo svete svedkami udalostí, ako bol už spomínaný požiar v Brazílii, ktoré sú tragické a zomierajú pri nich mladí ľudia. A zomierajú zbytočne. Na Slovensku sme, našťastie, taký problém nemali, nedávno sa stala podobná tragédia v pivničnom klubovom priestore v Prahe. Zomreli pri tom štyria ľudia.

S chladnou chlavou

Pri požiari môže návštevníkovi pomôcť, ak si preventívne po príchode preštuduje evakuačný plán, ktorý je vyvesený pri vchode do každej budovy. Treba si všimnúť aj smer úniku podľa piktogramov na stenách a nepoužívať nič, čo by mohlo spôsobiť výbuch či požiar. Medzi najrizikovejšie veci patrí pyrotechnika a otvorený oheň.

Ak už horí, naši experti odporúčajú pokúsiť sa požiar uhasiť, ak je ešte v zárodku. Ak už však horí miestnosť, treba sa zbaviť oblečenia zo syntetických materiálov, prípadne si namočiť kus odevu a prikryť si dýchacie cesty. Hlavné je neprepadať panike a snažiť sa opustiť budovu.

Peklo v kluboch

2013, Brazília - V nočnom klube Kiss v univerzitnom mestečku Santa María, na snímke, uhorelo a udusilo sa viac ako 245 osôb, ďalšie stovky sa zranili. V súvislosti s požiarom polícia zadržala zatiaľ štyroch ľudí - dvoch majiteľov klubu, speváka skupiny, ktorý údajne odpálil zábavnú pyrotechniku, a člena ochranky hudobnej skupiny.

2012, Srbsko - Požiar na diskotéke v Novom Sade zabil šesť mladých ľudí.

2009, Thajsko - Požiar v nočnom podniku v Bangkoku pripravil o život 61 ľudí. 2009, Rusko - V nočnom klube v Perme odpaľovali na pódiu zábavnú pyrotechniku, jedna z rakiet zasiahla obloženie stropu, ktoré vzbĺklo. Porušenie bezpečnostných predpisov spôsobilo požiar, ktorý zabil 160 ľudí, ďalšie desiatky utrpeli zranenia.

2004, Argentína - Požiar v nočnom klube v Buenos Aires si vyžiadal 192 obetí.

2004, Slovensko - Požiar na diskotéke Arzenál pri obci Haniska neďaleko Košíc si vyžiadal jeden život. Pravdepodobnou príčinou požiaru boli plynové ohrievače s otvoreným ohňom. Na nočnej diskotéke sa zúčastnilo päťsto až tisíc mladých ľudí.

2003, USA - Počas koncertu v nočnom klube Station použili pyrotechnické efekty. V plameňoch zahynulo sto ľudí. 1998, Švédsko - Požiar, ktorý v priebehu piatich minút zachvátil diskotéku v Göteborgu, donútil mladých ľudí, aby skákali z okien druhého poschodia, zatiaľ čo tí, ktorí zostali vnútri, podľahli toxickému dymu. Požiar si vyžiadal 63 obetí.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].