Z gotického skvostu je ruina. Namiesto jeho záchrany postavili kópiu!

Vzácna gotická pamiatka, ktorú pre záchranu premiestňovali ťažkou technikou, je v dezolátnom stave. Cirkev na ňu vraj nemala peniaze, hoci vedľa stojí jej nová kópia.

Bude to už pätnásť rokov, čo sa v dedine Koš pri Prievidzi konalo na Slovensku dovtedy nevídané divadlo. Začiatkom decembra 2000 tisíce ľudí sledovali počiatočnú fázu plánovanej záchrany gotického presbytéria z roku 1365, ktoré bolo súčasťou košovského Kostola svätého Ondreja.

Keďže kostol musel padnúť pre ťažbu uhlia, kompetentní sa rozhodli ratovať aspoň jeho najvzácnejšiu časť. A to spôsobom, ktorý nemal v našich končinách obdobu. Svätyňu vážiacu takmer päťsto ton naložili na ťažkú techniku a previezli z jednej časti obce do druhej.

Celá paráda trvala niekoľko hodín a stála zhruba štrnásť miliónov korún, vyše 464-tisíc eur. Akcia sa síce podarila, no pri pohľade na aktuálny stav drahocenného presbytéria je zrejmé, že presun bol iba samoúčelná bombastická atrakcia, ktorou sa záujem o tento pamiatkový objekt vyčerpal.

Dezolátny stav

Dnes sa na gotickú svätyňu ťažko pozerá. Zvonku je ešte ako-tak zachovaná, vnútri je to však pohroma. Už samotný vchod navodzuje skľučujúci pocit, že nevstupujete do objektu pamiatkovej hodnoty, ale do starej dedinskej maštale.

Vráta pozbíjané z drevených dosiek sú pritom len začiatkom kultúrneho zážitku. Strop vyzerá ako tesne pred zrútením, „zdobia“ ho lastovičie hniezda a visí z neho akýsi elektrický kábel. Neutešenú atmosféru dotvárajú popraskané steny, vlhká štrková podlaha a okenné otvory bez skla, cez ktoré prefukuje vietor.

V zlom počasí môže pamiatka v jedincovi s bujnejšou fantáziou vyvolávať hrozivé predstavy. Pri návšteve presbytéria sa na jazyk tlačí otázka, ako je vôbec možné, že tak vyzerá národná kultúrna pamiatka, na ktorej záchranu sa vynaložili nemalé financie i ťažká technika.

Čo robia kompetentní, ktorí už aj do ústredného zoznamu pamiatkového fondu zaznamenali, že stav košovského presbytéria je dezolátny?

Čítajte viac:

Dom duchov: Budova, ktorá mala byť pýchou Bratislavy, chátra

Už je obecná

Neutešenú situáciu si plne uvedomuje starosta Koša Štefan Závadinka. Obec sa vlani dohodla s dovtedajším vlastníkom - rímskokatolíckou cirkvou - na prevode vlastníctva, aby sa mohla intenzívnejšie usilovať o záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Presbytérium získala za jedno euro.

„Cirkev nám vyšla maximálne v ústrety. Pre ňu to bol nepotrebný majetok,“ dodal starosta. Závadinka tvrdí, že museli zvoliť taký postup. „Podniknúť niečo v tomto smere môžeme najmä cez eurofondy. A tie sa jednoduchšie zháňajú majiteľovi nehnuteľnosti,“ vysvetľuje starosta.

Podotýka, že v minulosti sa v spolupráci s cirkvou trikrát snažili získať peniaze z rôznych fondov. Žiaľ, neúspešne. Vždy sa našlo niečo, prečo bol projekt zamietnutý. Jediné, čo sa cirkvi podarilo, je oprava strechy asi pred desiatimi rokmi.

Ani to sa však neobišlo bez problémov. Na tieto účely vraj použila dotáciu vo výške pol milióna korún, takmer 17-tisíc eur. Ako však vysvitlo, peniaze neboli odklepnuté na strechu, ale na akýsi pamiatkový výskum.

Už minuté prostriedky musela cirkev vracať. Aktuálne má obec vypracovaný projekt na záchranu pamiatky. Starosta priznáva, že dosť honosný, vo výške dva a pol milióna eur, a zahŕňa aj úpravu okolia.

Pod dohľadom pamiatkarov

O zmene vlastníctva vie aj prievidzské pracovisko Krajského pamiatkového úradu Trenčín. Štátna inštitúcia, ktorá by mala byť gestorom zachovania pamiatky.

„Zmenu vlastníctva nám oznámili a splnili aj zákonnú podmienku o predkupnom práve štátu, pričom ministerstvo kultúry neprijalo ponuku na kúpu národnej kultúrnej pamiatky,“ informovala Lívia Reháková z pamiatkového úradu.

Dodala, že vykonali viacero obhliadok a rokovaní. Naposledy minulý rok práve s obcou, ktorá chce podľa nej pokračovať v obnove pamiatky a nadviazať na uskutočnený reštaurátorský výskum a úpravu omietok exteriéru svätyne.

Pri poslednej debate o záchrane presbytéria pamiatkari zaviazali obec okrem iného vykonaním a dokončením reštaurátorských prác v interiéri svätyne. Či sa však podarí vzácny objekt zachrániť, ťažko povedať.

Ak sa totiž Košovčanom nepodarí v dohľadnom čase získať financie, osud hodnotného presbytéria bude zrejme spečatený. A to by podľa odborníkov bola skutočná škoda.

Čítajte viac:

História v troskách: Bohatstvo v podobe kaštieľov nechávame chátrať

Sklamaní historici

„Takzvaná záchrana košovského gotického presbytéria je svedectvom o našich technických schopnostiach a súčasne o vlastnej kultúrnej nemohúcnosti.

Aj keď je dnes presbytérium už iba fragment niekdajšieho stredovekého kostola, jeho umelecko-historická hodnota je z hľadiska mapovania stredovekej architektúry na Slovensku a spoznania činnosti stavebných hút na Hornej Nitre nezastupiteľná,“ zdôrazňuje historik Jozef Lenhart.

Podľa neho doslova unikátne sú sochársky stvárnené figurálne konzoly, rovnako pozoruhodné sú i nástenné maľby. Fakt, že košovský kostol bol významný stredoveký sakrálny objekt, potvrdzuje i neskorogotická drevená plastika Madony pochádzajúca z jeho vybavenia, ktorá je uložená v zbierkach Slovenského národného múzea, aj zachovaný gotický kalich.

„Hornonitrie nie je bohaté na intaktne zachované stredoveké sakrálne stavby ako napríklad Spiš a Gemer. Zachovali sa iba výnimočne dva či tri objekty, ostatné podľahli prestavbám. O to väčší je význam košovského gotického presbytéria,“ dôvodí Lenhart.

Aj ďalší odborníci, ktorých sme oslovili, krútia nad stavom košovského presbytéria hlavou. Kritizujú postoj cirkvi za to, že po efektnom prevoze dala od pamiatky ruky preč, vraj pre chýbajúce peniaze.

Namiesto záchrany národnej kultúrnej pamiatky však vzniklo nové presbytérium - replika pôvodného. Stojí pár metrov od chátrajúceho objektu, podľa odborníkov nemá žiadnu historickú hodnotu a vlastne nesplnilo ani pôvodný účel.

Prvotný plán bol totiž taký, že k novému kostolu sa pristaví novodobé presbytérium identické s tým gotickým. Z toho sa mali vybrať kamenné články a zakomponovať do novostavby. O prevoze sa teda nehovorilo.

Po dokončení novej svätyne sa však zistilo, že došlo k omylu pri výpočtoch. Kamenné články zo starého presbytéria nesedeli v novom a nemali ich kam dať. Vtedy sa zrodil nápad premiestniť historický objekt a následne ho obnoviť.

„Úprimne povedané, boli to megalomanské plány. Dokončil sa komplexný reštaurátorsky výskum, vypracovala sa dokumentácia, uskutočnil bombastický prevoz a zrazu to už nemal kto financovať. Všetci dávali od pamiatky ruky preč. Nuž a dnes… veď vidíte,“ uzatvára historik Jozef Lenhart.

Pohnutý osud vzácneho gotického presbytéria

Pôvodne gotický Kostol svätého Ondreja v obci Koš pochádzal z roku 1410. Slúžil až do roku 1940. Keďže v tom čase žilo v dedine približne dvetisíc obyvateľov, kostol bol pre veriacich primalý. Preto sa rozhodli postaviť nový.

Vybudovali ho za dvadsať mesiacov zo zbierok obyvateľov. Už vtedy zachovali gotické presbytérium, kde bol oltár s dominantnou sochou svätého Ondreja apoštola.

Nik však netušil, že pod obcou sa nachádzajú bohaté ložiská hnedého uhlia. V roku 1980 vtedajšia slovenská i federálna vláda prijali uznesenie uvoľniť ťažbu pod Košom.

Domáci sa museli vysťahovať zo starej časti obce. V kostole, ktorý mal tiež padnúť za obeť ťažbe uhlia, prebiehal v rokoch 1985 - 1987 historický výskum, na základe čoho bola pamiatková ochrana kostola zrušená.

K opätovnému vyhláseniu kostola za kultúrnu pamiatku v roku 1990 prispeli aktivity skupiny obyvateľov z dolnej časti obce. Cieľom bolo zachovať pôvodný kostol z roku 1940 aj s originálnou gotickou svätyňou. Keby sa tak stalo, veriaci by museli do kostola dochádzať cez územie narušené ťažbou uhlia.

Ministerstvo hospodárstva preto vymenovalo komisiu, ktorá hľadala riešenie. Najvhodnejšie bolo, aby baníci postavili pre Košanov nový kostol v centre dediny. A pri ňom kópiu pôvodnej kaplnky, do ktorej sa mal premiestniť oltár i všetky vzácne pamiatky. Stalo sa, no niektorí Košovčania boli nespokojní.

Po návšteve poslancov Národnej rady padlo rozhodnutie premiestniť svätyňu v celku a postaviť ju vedľa nového kostola. Transport svätyne sa uskutočnil za veľkého záujmu médií a verejnosti 6. decembra 2000. Bol prvý a zatiaľ jediný svojho druhu na Slovensku. S technikou pomohli zahraničné firmy.

„Všetci sme to považovali za malý zázrak a mali pocit, že sa dielo podarilo,“ spomína starosta Štefan Závadinka. Je mu ľúto, že po uskutočnení transferu približne za štrnásť miliónov korún, viac ako 464-tisíc eur, sa už nenašlo necelých päť miliónov korún, zhruba 150-tisíc eur, na dokončenie celého projektu.

Vianočné tipy na darček