Smeti pri internátoch: Študenti sa ich zbavujú akokoľvek a kdekoľvek.

Z kultúry na vysokoškolských internátoch vám bude zle. Toto je budúca inteligencia?

Sexuálne orgie, alkoholické úlety, špina. Bordel na bratislavských Mlynoch, kde vyrastá naša budúca inteligencia.

Vysokoškolské internáty v noci, schodisko. Na schodoch voľne pohodené - telo. A na ňom druhé. Vaše uši postrehnú rytmický zvuk „smiešnych pohybov“, rýchly dych a napokon tlmený výkrik. Tieto schody sú momentálne neschodné. Musíte to obísť.

Prváčku Dominiku takýto výjav šokoval už po týždni bývania v Mlynskej doline. „Išla som s kamarátom v noci po chodbe a náhodou sme zazreli, ako si to dvaja užívajú na schodoch,“ smeje sa budúca absolventka manažmentu.

Erotika naživo

Nie je to ojedinelý výjav. Promiskuita sa dnes medzi mladými nosí, vášni sa odoláva ťažko. A keď sa vysokoškoláci delia o izbu s ďalšími dvoma ľuďmi, poslúžia hoci aj schody, sprchy či dokonca kuchynka s dvojplatničkou! No aj keby ste sa so svojou polovičkou zatvorili v izbe átriových domčekov, na súkromie môžete zabudnúť. O vašej súloži bude zaručene vedieť široké okolie.

Steny sú totiž také, akoby ani neboli. Nielenže počuť, ako vo vedľajšej izbe niekto telefonuje, ale nie je vylúčené, že budete cez stenu rozumieť aj osobe na druhej strane linky. A ak k zaľúbenému páru na vrchole výkonu prirátame vŕzgajúce postele staré tri desiatky rokov, „... ako keby sa to všetko odohrávalo vo vašej izbe“, hovorí Peter, študent tlmočníctva.

Pred dvoma rokmi každú stredu večer zažíval to isté: „Chlapec ostal sám, prišlo jeho dievča a išli na vec.“ Dvojicu oddávajúcu sa sexu sa snažili spočiatku prehlušiť hudbou, potom prekričať alebo prehlušiť púšťaním nemravných videí. Nepomohlo.

Situácia sa opakovala aj o týždeň a ostalo im jediné - odísť. „Tí dvaja vyprázdnili polovicu bloku, išli sme radšej na pivo,“ dodáva Peter. Hovorí, že vtedy im to bolo veľmi nepríjemné, ale už to patrí minulosti a k zlatým spomienkam na študentský život.

Dvere diktátorov

Na dverách jednej z izieb átriových domčekov v tichosti visel tucet najnenávidenejších zločincov minulosti i súčasnosti. Stalin, Chávez, Mao, Hitler… A medzi nimi aj ten najodpornejší a najobávanejší - profesor, ktorý náročnými skúškami každoročne prerieďuje študentské stavy.

„Môj spolubývajúci si sem vodil dievčatá a ‚dvere diktátorov‘ používal ako test. Ak boli schopné spoznať aspoň piatich, boli vraj dosť inteligentné, aby sa s nimi vyspal,“ hovorí dvadsaťpäťročný František. Čo ak neboli? Našepkal im, kto je kto, a mohli ísť na vec.

Študenti si môžu zdobiť interiér takmer podľa ľubovôle. Niektoré izby sú vytapetované, polepené plagátmi alebo steny pokrývajú maľby, písané odkazy, prípadne sú prosté, biele. Dvere z vonkajšej strany sú taktiež zdobené hocičím, čo z nich nikto nestrhne. Tematika je rôznorodá. Od umenia cez šport až po politiku.

Študenti tak zmenili chodbu na galériu. Oproti záchodom - báseň na dverách, hneď vedľa iba popísaný baliaci papier. Trochu ďalej plagát s neznámou soulovou speváčkou, dvere so srdiečkami a s Róbertom Rothom a vedľa neho jeho menovec Robert Fico. Prečiarknutý.

Legendárna tridsaťdeviatka

Erotiky si študenti užijú aj počas cesty do školy. V ranných autobusoch z Mlynskej doliny a popoludňajších domov máte len toľko životného priestoru, koľko vaše telo potrebuje na udržanie životných funkcií. Jeden vydýchne, aby sa druhý mohol nadýchnuť.

Ak má študent šťastie, môže dýchať na krk, povedzme, peknej blondínke. Ak tá má smolu, tak jej najbližší spolucestujúci včera oslavoval a umyť si zuby nestihol.

Družnú atmosféru v autobusoch už pred niekoľkými rokmi začali využívať podivní cestujúci. Identifikovaní boli dvaja. „Natlačil sa na mňa a ‚niečím‘ mi tlačil do zadku. Nemohla som mu nič povedať, lebo MHD bola taká plná, že som nemala miesto ani sa otočiť a uistiť sa, že je to naozaj to, čo si myslím,“ napísala Nikola.

Druhý sa s ničím nezdržuje. Priamo v autobuse vytiahne na vybranú dámu prirodzenie a začne sa ‚tešiť‘. „Kamarátke sa to stalo dnes. Nebola schopná reagovať, vybehla z autobusu. Chlapík ju dobehol a ešte jej aj povedal, že je veľmi chápavá a že jej ďakuje,“ šokuje študentka Martina.

O takéto skúsenosti sa dievčatá delili vo facebookovej skupine pre obyvateľov Mlynov. Študenti si tu vymieňajú skúsenosti, dávajú inzeráty i otázky. Dievčatá sa zhodli v jednom - študentky to jednoduché nemajú.

Babka umrela

K životu na Mlynoch patrí aj bujarý život a, samozrejme, časté porušovanie pravidiel. V priestoroch internátov je zakázané fajčiť, ale napríklad aj chodiť na terasy átriákov. Študenti si ťažkú hlavu z týchto zákazov nerobia. Stretnúť niekoho s cigaretkou v ruke alebo nájsť izbu, do výbavy ktorej patrí aj vodná fajka, nie je ťažké.

„Najlukratívnejšie izby sú počas leta tie, ktoré majú terasu priamo pred sebou, cez deň sa tam opaľujú dievčatá - niekedy aj hore bez - a po večeroch sa tam chodí piť či dokonca grilovať,“ hovorí študent Tomáš. Bezpečnostná služba robieva na takéto akcie záťahy.

V priestupkovom konaní sa potom ukladajú finančné pokuty i čierne body. Kto nazbiera štyri čierne body, stráca ubytovanie. Získať ich môžete za čokoľvek. Najčastejšie to býva rušenie nočného pokoja, keď sa na niektorej z izieb zíde priveľa prihlučných a často aj priveľmi opitých študentov.

Ak vaša akcia niekomu prekáža, nahlásia vás. Medzi študentmi platí nepísané pravidlo, že do polnoci sa zabávať môžete, po polnoci však musí zavládnuť ticho.

„Nie vždy sa to dodržiava. Stalo sa mi, že sme boli v izbe piati, púšťali sme si videá, rozprávali sa, smiali. Tesne pred polnocou nám zaklopala služba, aby nám vzala ubytovacie preukazy. Na priestupkovom konaní sme to všetko vysvetlili a napokon dostali iba symbolickú finančnú pokutu. Susedkám sme sa, samozrejme, pomstili. Sotva mali na izbe viac ľudí, nahlásili sme ich,“ spomína Marián, piatak, ktorý žije v Mlynskej doline posledný rok.

Ak si chce študent vypiť a zabaviť sa, má k dispozícii niekoľko podnikov, ktoré bývajú otvorené do nočných hodín. Populárna Babka to pred týmto školským rokom zabalila.

Lukratívna nonstop prevádzka, kde sa dalo nakúpiť okrem alkoholu aj iné občerstvenie a posedieť si, chýba. Po dvadsiatej druhej hodine, keď má záverečnú blízko stojaci supermarket, už fľašu kúpite iba pod rukou. Aj na to slúži študentská facebooková skupina.

Dievčatá hľadajúce vývrtku na otvorenie vína, chlapci ponúkajúci víno, ona hľadá jeho na tabak do fajky, on hľadá ju na fajku. Alebo: „Nemohol by mi niekto požičať tri rožky alebo kaiserky?“ Nuž, a keď si už myslíte, že ste natrafili na tých najväčších zúfalcov, objaví sa: „Átriáky C! Zháňam toaletný papier v množstve 10 kusov po 2 útržky (ak je jednovrstvový, po 4 útržky)! Zn.: Súrne!“

Európska vysoká

Človek by mohol pochybovať, že naše podvyživené školstvo môže byť atraktívne aj pre zahraničných študentov, ale - čudovali by ste sa! Hrnú sa k nám z celého sveta. Najvýraznejšie zapôsobia na domácich Taliani a Španieli - a veru nie pre študijné výsledky. Prišli na jeden alebo dva semestre v rámci európskeho programu pre vysokoškolských študentov Erazmus - za vzdelaním.

Ich správanie však pripomína skôr zážitkový zájazd za alkoholom, nekontrolovaným bujarým životom a peknými slovenskými dievčatami. Mnohé Slovenky si aj nájdu v tmavých mládencoch exotickú lásku, no ich správanie často predstavuje obrovský problém. V škole ich zrejme nezaťažujú štúdiom, a tak sa ich pobyt u nás stáva nekonečnou - fiestou.

„Dva roky som ich mala v izbe podo mnou a bola to katastrofa. Neustály hluk, škriekali ako paviány, hocikedy sa im zachcelo,“ ozvala sa Radka, ktorá tu žije už štvrtý rok. Ubytovanie viac ako dvoch stoviek zahraničných študentov robí vrásky na čele aj vedeniu internátov.

Keď ešte bývali zahraniční pokope, vytvorili si akési getá, kde internátny zákon jednoducho neplatil. Po ich odchode bola zdevastovaná ubytovacia časť i spoločné priestory. Riešením malo byť roztrúsenie mladosti z Európy po viacerých poschodiach.

To však narazilo na veľký problém. Takmer žiaden Slovák nechce bývať v blízkosti izieb, kde si študenti denne namiesto vedomostí lejú do hláv litre alkoholu, hluk trhá ušné bubienky a hygiena je, jemne povedané, nedostatočná.

Vôňa neosprchovaného Španiela ženy neláka. O izby sa nestarajú, riad zvyčajne neumývajú. Keď však umývajú seba a vezmú do rúk aj žiletku, aby sa zbavili pubického ochlpenia, najčastejšie skončí v odtoku a definitívne ho upchá.

Smeti? Niekedy odídu aj po vlastných. Napríklad chlieb, na ktorého povrchu máva pleseň už aj tri farby, alebo mlieko, ktoré sa z kyslého zmenilo na páchnucu vodu... A keď sa im jedlo pripáli v kuchynke? Boh s ním, možno sa ešte nejakému hladnému slovenskému študentovi zíde.

„My sme dostali na chodbu Španielov. Katastrofa! Teraz nespíme už skoro vôbec! Ja viem, prišli za zážitkami. Nemyslím si však, že by sa mali preto správať ako zvery,“ pokračuje Radka.

V súvislosti s tým, že bratislavská zoologická záhrada je hneď vedľa, črtá sa nejednému študentovi v hlave jednoduché riešenie… Zvieratká zo zahraničia kopú do dverí, zavýjajú do noci, ničia majetok internátov - píšu fixkami na steny, lámu dvere a nábytok, kazia elektrospotrebiče alebo vykonávajú potrebu napríklad z balkóna.

„Videl som dokonca, ako hádzali zapálené zápalky na majetok iného zahraničného študenta - chceli ho prinútiť, aby sa presťahoval,“ hovorí Peter, ktorý však nemá iba zlé skúsenosti. „Mesiac som býval s doktorandom z Mexika. Bol čistotný, inteligentný, bezproblémový.“

Postihovanie zahraničných študentov je niekedy poriadna fuška. Internátny poriadok je na nich jednoducho prikrátky. A ak ich aj dostanú na priestupkové konanie, nepoznajú iný než svoj materinský jazyk. Žiadna angličtina a slovenčinu očakávať naozaj od nich nemôžete. Či sú takí nevzdelaní, alebo to len hrajú, nezistíte.

Študijné noci

Takmer deväťtisíc študentov, budúca inteligencia Slovenska, žije v študentskom mestečku v bratislavskej Mlynskej doline. Ešte pred niekoľkými rokmi delili študentov v Mlynskej doline na mužov a ženy. Mládenci obývali dve výškové budovy nazývané šturák a dievčence chránili steny átriákov. Návštevy neboli veľmi žiaduce, no dnes je všetko inak, mládež žije pohromade.

Vedľa dievčenskej izby sa pravdepodobne nachádza aspoň z jednej strany chlapčenská. Platí však zásada - jedna izba - jedno pohlavie. Výnimiek je málo. Ešte donedávna nebolo vôbec ťažké dostať sa na internáty ani tým, ktorí tu nebývali. Na vrátnici nemohli skontrolovať každého vchádzajúceho, a tak sa dnu dostal prakticky ktokoľvek.

Dnes už v Mlynskej doline majú vstupy a výstupy študentov pod kontrolou turnikety. Ozubené brány, ktoré pustia iba jedného človeka, aj to až potom, keď ukáže kartičku. Ale načo sa nechať načierno prebodnúť zubami turniketu, keď je oveľa jednoduchšie priviesť si k sebe návštevu na „študijnú noc“ legálne? Za ňu zaplatia ubytovaní 2,50 eura.

Úroveň ubytovania je rôzna. Závisí najmä od toho, v ktorej budove vás ubytovali a či už izba bola rekonštruovaná, alebo je v pôvodnom stave. Šturák a manželské internáty, ďalšie sedemposchodové paneláky, ponúkajú desať- alebo šesťlôžkové bunky, pričom každá z nich disponuje vlastnými toaletami i sprchou.

V átriových domčekoch je to horšie. Tu sa o jednu sprchu a dva záchody delí pätnásť izieb, no vstúpiť do nich môže naozaj každý a nechať tam poriadny bordel. Aj preto je udržiavanie čistoty skôr utópiou. Každé ráno vás tam môže prekvapiť pozostatok nočného vyčíňania.

„Po jednej noci kabínka zasvinená zhora nadol od toho, čo dotyčný večer pil. Červené víno niekde tieklo potokom a jeho podstatná časť skončila ani nie v mise, ale všade naokolo,“ rozpráva Petra, ktorú neprekvapila ani kabínka, v ktorej akoby zabili prasa - granátom.

Jej spolubývajúca si už tiež zvykla: „Raz som sa išla ráno sprchovať a s hrôzou som zistila, že som sa zamkla v sprche spolu s dvoma kôpkami výkalov,“ spomína Monika. Dvoma? Zhodli sa, že internátne upratovačky musia mať neuveriteľné nervy a žalúdok. „Už pred obedom sa záchody leskli čistotou. Ja by som na jej mieste už na druhý deň do práce nedošla,“ ohrnula nosom Petra.

Prídu o átriáky?

Keď v roku 1982 nakrúcala štátna televízia reportáž o živote v Mlynskej doline, redaktorka vychvaľovala modernú architektúru átriákov a súkromie študentov. Za tridsať rokov sa tu toho veľa nezmenilo. Doteraz vás môžu ubytovať v izbe, ktorá je zariadená takmer identicky ako na čiernobielom zázname.

Pribudli síce chladničky, v mnohých izbách je však stále pôvodný nábytok, ktorý sem nanosili po dostavbe v roku 1977. Tri postele, tri skrine, tri stoly, umývadlo a dva východy - jeden na chodbu a druhý na balkón. Ten sa vinie okolo celého poschodia. Architekt takto spojil desiatky izieb.

Zaujímavé riešenie, no ak chcete v letných horúčavách vetrať, riskujete, že vás vykradnú. Zlodeji sa nehanbia vojsť do izby, kde spia traja ľudia. Tomášovi sa to stalo pred dvomi rokmi. „Z izby nám zmizol notebook, dva mobily a peňaženka,“ spomína študent žurnalistiky. Bezpečnosť je jeden z dôvodov, prečo súčasné vedenie internátov uvažuje o radikálnej zmene.

Ďalšími sú spoločné hygienické zariadenia, energetická náročnosť a cena rekonštrukcie, ktorá by žiadny z týchto problémov nevyriešila. Štyri z osemnástich blokov už síce prešli rekonštrukciou a niektoré zo zvyšných čiastočnou, no vedenie ich chce celé zbúrať.

„Spočítali sme si, koľko by stála podobná rekonštrukcia átriových domčekov. Vyšiel nám objem prostriedkov, za ktoré vieme postaviť úplne novú budovu bez defektov, ktoré sa tu nedajú odstrániť,“ povedal koncom minulého roka riaditeľ vysokoškolského mesta Ľ. Štúra Róbert Gula.

Oprava jedného bloku stála v rokoch 2001 a 2002 asi štyridsaťštyri miliónov slovenských korún. Aby nestratili lôžka, počíta riaditeľ aj s rekonštrukciou bývalých manželských internátov. Až potom sa začne uvažovať o uzatvorení átriových domčekov, na ktoré v dobrom i zlom spomínajú už rodičia súčasných študentov.

A dovtedy? Dovtedy sa budú študenti deliť o zvuky súlože, nečisté záchody, o sprchy a kuchynky, ktoré môže ktokoľvek zašpiniť. No myslíte si, že by študenti chceli prísť o tieto zážitky?

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].