Za biskupský úrad podpisoval pôžičky kňaz, ktorý trpel schizofréniou

Ľudovít Báthory zohnal pre cirkev od ľudí viac ako šestnásť miliónov korún. Všetko by bolo v poriadku, keby tieto peniaze nezmizli. Veriteľom ich nevrátil načas ani na cirkevné účty nikdy nedorazili.

Nekonečný príbeh. Tak sa dá nazvať vymáhanie dlhu od katolíckeho biskupstva v Rožňave v prípade ženy, ktorá mu požičala ešte v roku 2000 šesť miliónov korún. Pozostalí po pani Uhlárekovej sa svojich peňazí nevedia domôcť celé roky. Súdia sa, domáhajú sa úrokov z omeškania.

Najviac ich však zarazil fakt, že za cirkev vystupovali dvaja muži, ktorí sú - podľa cirkvi - nesvojprávni. Ľudovít Báthory, ktorý pôžičku podpisoval, a bývalý emeritný biskup Eduard Kojnok, ktorý dlh za cirkev uznal.

Nepotrestaný

Ľudovít Báthory v roku 2000 podpisoval za rožňavské biskupstvo pôžičky s veriacimi a mal na túto činnosť od vtedajšieho biskupa monsignora Eduarda Kojnoka riadne oprávnenie potvrdené pred notárom. Podpisoval zmluvy o krátkodobých pôžičkách a ručil za ne cirkevným majetkom.

Bol úspešný. Pre cirkev zohnal od ľudí viac ako šestnásť miliónov korún. Všetko by bolo v poriadku, keby tieto peniaze nezmizli. Veriteľom ich nevrátil načas ani na cirkevné účty nikdy nedorazili. Jednou z pôžičiek, ktoré záhadne zmizli, bola aj tá od pani Uhlárekovej.

Cirkev jej po sľúbených troch mesiacoch peniaze nevrátila a náhradu - cirkevnú budovu, na ktorú ako protihodnotu dostala záložné právo - pani Uhláreková nechcela. Trvala na splatení dlhu v hotovosti.

A tak biskup Kojnok v roku 2001 podpísal pred notárom nielen uznanie dlhu, ale aj exekučný titul. Veriteľka teda celkom oprávnene dúfala, že sa k svojim peniazom aj dohodnutým úrokom z omeškania dostane. Ukončenia sporu sa však nedožila.

„Cirkev po dlhých ťahaniciach istinu vyplatila, no úroky, ktoré sama v zmluve prisľúbila zaplatiť, dodnes nie sú vyrovnané. Dokonca môjho klienta zažalovala pre neplatnosť podpísania pôžičky, ako aj uznania dlhu - z dôvodu nepríčetnosti monsignora Kojnoka!

Paradoxne, to, že nevedel, čo podpisuje, zistil znalec až spätne, tri roky po jeho smrti a trinásť rokov od podpísania listín. A to iba zo zdravotnej dokumentácie lekárov z iných oddelení než psychiatrických,“ čuduje sa právny zástupca rodiny Uhlárekovcov Viktor Sásfai.

Záhada okolo cirkevných pôžičiek sa tým však zďaleka nekončí. Ako sme už naznačili, psychickými problémami totiž trpel aj ich ďalší aktér - Ľudovít Báthory. Prečo jeho služby cirkev využívala tak dlho, sme sa nedozvedeli. Arcidiecézny úrad v Košiciach na otázky neodpovedal a odkázal nás na biskupský úrad v Rožňave. Ten však do našej uzávierky odpovede nezaslal.

Čítajte viac:

Káva so zadlženou dôchodkyňou vyšla tri ženy draho. Skoro sa otrávili!

Dva rozdielne posudky

„Postoj cirkvi k povinnostiam nás prekvapil. To, že sa bránia na súde, je jasné. Ale dôvod, prečo nechcú uznať svoje dlhy - teda nepríčetnosť aktérov kauzy -, je pre nás nepochopiteľný,“ hovorí advokát Uhlárekovcov.

Pýtate sa, prečo sa čuduje, ak lekári jasne skonštatovali, že biskup je psychicky chorý? Ono to totiž až také jednoznačné nebolo. Na biskupa Kojnoka existujú až dva posudky.

V jednom, vyhotovenom 7. apríla 2011, pár mesiacov pred jeho smrťou, sa píše, že „vyšetrením neboli preukázané známky vážneho duševného ochorenia v zmysle psychózy. Prítomné sú však organické zmeny CNS (centrálnej nervovej sústavy) dosahujúce až úroveň ťažkého stupňa“.

Až druhý posudok, vyhotovený takmer dva roky po jeho smrti, konštatuje, že biskup už v roku 2001 trpel duševnou chorobou. „Je zaujímavé, že znalec vie takmer trinásť rokov dozadu určiť, či v tom čase vedel, alebo nevedel pochopiť a posúdiť, čo podpisuje. A to aj bez toho, aby ho fyzicky vyšetril, a bez psychiatrických podkladov,“ zamýšľa sa advokát.

Kocúrkovo

Cirkev je však vo veci neoblomná. Svoj postoj na súde predstavitelia rožňavského biskupstva vytrvalo umocňujú nesvojprávnosťou biskupa Kojnoka aj Báthoryho.

„Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že napriek skutočnosti, že v rutinne vykonávaných úkonoch sa laikovi nemuselo zdať konanie nebohého ako chorobné, chorobné bolo. Psychiatrické zmeny u nebohého boli zákonite vyvolané somatickými (telesnými) ochoreniami, ktoré našli svoj odraz v duševnom stave nebohého.“

„Je to ako Kocúrkovo. Hoci dlžnú sumu nakoniec cirkev zaplatila, a tým de facto pôžičku uznala, úroky už zaplatiť odmieta. Lebo - čuduj sa svete! - pôžička vlastne neexistovala, keďže ju za cirkev podpísal schizofrenik Ľudovít Báthory. A keby aj existovala, dlh nie je platný, pretože jeho uznanie podpísal ďalší nepríčetný človek - samotný biskup! No nie je to smiešne?“ pýta sa Sásfai.

Paradoxne, všetky ostatné Kojnokove biskupské úkony v očiach cirkvi ostávajú v platnosti. „Aj sobáše, aj vysviacky kňazov, aj krsty detí, ktoré robil v rokoch 2000 až 2002. Len uznanie dlhu a exekučný príkaz v prospech nebohej pani Uhlárekovej podpísal ako nepríčetný,“ krúti hlavou advokát.

A dodáva, že ak sa toto uzná za pravdu, otvorí sa Pandorina skrinka, pretože všetky úkony, ktoré nebohý biskup v spomínanom období urobil, môžu byť vyhlásené za neplatné.

Misionár aj agent?

Kto je vlastne dnes 54-ročný Ľudovít Báthory? Kňazom vraj chcel byť odmalička. To bol údajne aj dôvod, prečo sa nepriznával k psychickým problémom, ktorými trpel v mladosti. Bál sa, že by nemohol slúžiť Bohu. Teológiu nakoniec vyštudoval a stal sa katolíckym kňazom.

Jeho viera však asi nakoniec nebola až taká silná, keďže v roku 1990 sa oženil a splodil syna. Cirkev ho suspendovala a neurobil to nik iný ako monsignor Eduard Kojnok! Cirkev však odpúšťa. Aspoň niektorým strateným ovečkám. Patril k nim aj Báthory. Ani nie o sedem rokov sa rozviedol a k cirkvi sa vrátil. Prijímal ho opäť biskup Kojnok.

V roku 1999 Báthoryho vymenovali za správcu farnosti vo Včelinciach. „Zároveň som bol ustanovený za zástupcu biskupského úradu pre ekonomické veci v Rožňave,“ uviedol pri jednom z policajných výsluchov.

Keď sa v roku 2000 prevalilo, že spreneveril viac ako 16 miliónov korún, odišiel robiť misionára do Nemecka. Na Slovensko sa vrátil až v roku 2005. A znova sa stretol s biskupom Kojnokom, ktorý ho opäť suspendoval. Nie však pre spreneveru, ako by ste možno čakali, ale preto, lebo odmietol prijať miesto, ktoré mu na Slovensku určili.

Vyhol sa trestu

Ľudovít Báthory však nie je známy len ako prelietavý farár. Štátna bezpečnosť ho evidovala pod prezývkou Buday. Jeho meno sa úzko spája s megapodvodom predaja cirkevných lesov rožňavskej diecézy z roku 2004. Vtedy o sebe tvrdil, že je spolupracovníkom Slovenskej informačnej služby. Pred súdom podrobne opísal, ako bez povolenia cirkvi prevádzali cirkevný majetok.

Trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené. Dôvod? Znalci z odboru psychiatrie skonštatovali, že Ľudovít Báthory je nepríčetný, čo bol dôvod aj na prerušenie trestného stíhania pre pofidérne pôžičky.

A ešte jedna perlička. Práve Ľudovít Báthory vraj podpísal zmluvu na prenájom cirkevných lesov v rožňavskom biskupstve vtedajšiemu veľkopodnikateľovi Jozefovi Majskému. Po čase sa ukázalo, že zmluva bola pre cirkev nevýhodná a „vypovedala sa“. Jeho meno sa dokonca objavuje v spise Gorila.

Vianočné tipy na darček