Spišský Štiavnik: S obyvateľmi osady je podľa tunajšej asistentky ťažká reč najmä po výplate sociálnych dávok.

Za podlomené zdravie Rómov v osadách môže aj úžera

Zdravotné asistentky učia Rómov v osade hlavne hygiene.

Tiché a nenápadné. Tak na prvý pohľad pôsobia zdravotné asistentky, ktoré pracujú v rómskych osadách po celom Slovensku. Keď však ide do tuhého, dokážu zakročiť a sú nenahraditeľnými prostredníkmi medzi Rómami a zdravotníkmi.

Mnohí obyvatelia osád majú totiž problém už len s komunikáciou - často vedia iba po rómsky a z nemocnice majú strach. Pri rozhovore s operátorkou záchrannej služby nedokážu v panike opísať lokalitu ani zdravotný problém.

Pomoc zdravotných asistentiek, ktoré pôsobia vo viac ako stovke lokalít, si pochvaľujú aj lekári. Keďže žijú medzi Rómami, rozumejú im a vedia, ako s nimi. Nezriedka tak pomôžu odhaliť začínajúce epidémie či vážne ochorenia.

Nenahraditeľné

Detský lekár Ľuboš Halečka, ktorý už vyše dvadsaťpäť rokov pôsobí v Jarovniciach, hovorí, že chorobnosť rómskeho etnika je v porovnaní s majoritou vyššia. Podľa neho to súvisí najmä so sociálnymi podmienkami, v akých žijú.

„Chodia do ambulancie častejšie ako bežní pacienti. Návštevnosť však závisí aj od dátumu. Desať dní či týždeň pred podporou je nízka, po dvadsiatom to stúpa. Závisí aj od počasia. Napríklad v júli chodili často, boli chorí, mali najmä angínu. Pre nich je napríklad pitný režim tabu,“ približuje Halečka.

Vysoký tlak: Zdravotná asistentka Ľuba Horváthová, vpravo, ho meria rizikovým pacientom každý deň. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Problém je aj v akejsi ich zotrvačnosti - ešte v októbri sú vraj oblečení ako v lete, naopak, pomaly v lete sú naobliekaní ako v zime. O budúcnosť sa nestarajú. „Nerozmýšľajú, čo bude zajtra, nevedia si odložiť veci na ďalšiu sezónu. Jednoducho žijú pre daný deň,“ pokračuje detský lekár. Úroveň sociálnych vedomostí je podľa neho nízka.

„Môžete im aj trikrát opakovať, ako majú brať lieky, aj tak neporozumejú. Napríklad antibiotiká - tie berú maximálne tri dni, nie tak, ako im vysvetlíte. Usmievajú sa na vás, myslíte si, že všetko pochopili, a nakoniec prídete na to, že neporozumeli ničomu. Sľúbia, že si už budú dávať pozor, a vy vysvetľujete odznova,“ pousmeje sa pediater.

Pacienti z osád zvyknú byť impulzívni. Mimoriadne citliví sú podľa Halečku na svoje deti - veľmi sa o ne boja a nedali by ich za nič na svete. Všeobecný lekár pre dospelých Peter Marko nás rovno berie na cintorín vo východoslovenskej obci Výborná.

„Tu leží matka piatich detí - výsledok neexistujúcej tuberkulózy. Štatisticky zomrela na zlyhanie obličiek, no príčina je opakovaná tuberkulóza. Keď zomrela, vážila iba tridsaťšesť kilogramov,“ hovorí lekár. Zdravotná asistentka je pre neho nenahraditeľná. „Dozerá, aby ľudia brali antituberkulotiká, a vďaka tomu, že je v teréne, dokážeme zistiť ďalších možných pozitívnych ľudí,“ vymenúva klady Marko.

Nonstop v službe

Vo Výbornej robí zdravotnú asistentku Viera Mirgová. Dobre pozná osadu i celú dedinu. Vie, ktorá žena bude rodiť, komu zomrelo dieťa, aj to, kto mal žltačku či tuberkulózu.

„Trápia ich najmä bežné infekcie, poruchy pohybového aparátu a vysoký krvný tlak,“ prezrádza asistentka. Problémom je i alkoholizmus. Najväčšmi sa domáci boja nemocnice. Často im preto musí vysvetľovať, že ich tam nič zlé nečaká a lekári im pomôžu.

„Mali sme tu veľkú epidémiu žltačky typu A, hospitalizovaných bolo niekoľko desiatok detí. Očkovali sme štyristo detí. Zvládli sme to,“ spomína na neľahké časy. Ako zdravotná asistentka je k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne. Volajú ju aj v noci, keď je zábava a dorežú sa nožmi. V prípade potreby zavolá sanitku a vysvetlí, kde a čo presne sa stalo. Podobne fungujú aj asistentky v iných lokalitách. V Krížovej Vsi už roky pôsobí Ľuba Horváthová. Žije priamo v osade a domáci jej dôverujú. „Najviac ich trápi vysoký krvný tlak. Meriam im ho denne, usmerňujem ich, aké lieky treba brať a kedy,“ približuje každodennú rutinu.

Nestará sa však len o to. V osade žije aj veľa matiek s deťmi. „Mojou úlohou je upozorniť ich na poradne, termín sa vyhlási rozhlasom. V daný deň im ešte zatelefonujem, aby nezabudli.“

Horváthová tvrdí, že pôrodnosť začína klesať. „Aj mladí pochopili, že deti treba vychovať, čo stojí peniaze. Na rozdiel od minulosti prevažujú rodiny s tromi, maximálne so štyrmi deťmi, aj to sa už považuje za veľa,“ dodáva.

Podobne ako v iných osadách i tunajší Rómovia sa boja nemocnice. Horváthová si spomína na prípad, keď k mužovi s vysokým krvným tlakom volali rýchlu zdravotnú pomoc. „Záchranári ho naháňali, spadol, dali mu lieky, ošetrili ho, no do nemocnice ísť odmietol.“

Automaty, hygiena, úžera

V Spišskom Štiavniku majú veľký problém s hazardom. Muži aj ženy sa po sociálnych dávkach vyberú do herne, kde minú väčšinu peňazí. Na jedlo, oblečenie a lieky tak už neostane. Podlomené zdravie pritom sužuje mnohých. Presvedčiť ich, že lekár im pomôže, je však ťažké. „Berú to tak - keď príde smrť, nech je tu,“ hovorí zdravotná asistentka Iveta Lacková.

Väčšina si ani nedokáže zavolať sanitku. „Sú spontánni, ťažko chápu operátorkine otázky, aby presne určili lokalitu a opísali symptómy. Často len kričia, aby hneď poslali sanitku.“

V Kapušanoch pri Prešove zas bojujú s čistotou. „V minulosti sme tu mali i svrab. Bolo ťažké vysvetliť, že si treba umývať ruky. Potrebu vykonávali, kde prišlo, s deťmi nechodili k lekárovi. Hanbili sa, lebo ich nemali ani kde umyť. Teraz, keď už majú vodu, je situácia lepšia,“ dozvedáme sa od zdravotnej asistentky, ktorá si neželala byť menovaná.

V neďalekých Hermanovciach majú problém najmä s úžerou. Je to tabu, o ktorom sa miestni boja hovoriť. Nik o nej nepočul, nik netuší, kde sa dávky strácajú. Jednoducho nie sú. S tým súvisia aj zdravotné problémy. „Veľmi ťažko sa im hovorí o hygiene, keď nič nemajú. Kým nemali toalety, deti vykonávali potrebu, kde prišlo. Nevedeli pochopiť, prečo by to mali zmeniť,“ približuje neľahký boj hermanovská zdravotná asistentka, ktorá si tiež želala zostať v anonymite.

A dodáva: „V máloktorom dome je stôl. Dieťa sedí na holej hline a berie do rúk všetko, čo nájde. Je z misky na zemi, kde sa motajú mačky a psy.“ Napriek tomu jej neostáva iné, ako dookola vysvetľovať. A dúfať, že sa to raz zlepší. Rómovia žijúci v osade nechcú chodiť k lekárovi nielen pre nedôveru, ale i chýbajúce financie.

„Gynekológia je v Sabinove, pediater v Jarovniciach. Pre nich sú to peniaze na autobus, ktoré nemajú. Ak si majú ešte priplatiť za lieky, tak si ich radšej nevyberú,“ prezrádza asistentka z Hermanoviec.

V lete tu mali svrab, nakazená bola celá osada. Deti boli vypísané, dostali masť aj vrecia na odhodenie šatstva. „Musela som dohliadať, aby dodržiavali všetky pokyny. Ľudia z osady migrujú, pohybujú sa aj po dedine, tak aby sa epidémia nerozšírila.“

Ako to funguje

Od októbra sú zdravotné asistentky zamestnané na trvalý pracovný pomer, ich príjem sa pohybuje tesne nad úrovňou minimálnej mzdy, čo je takmer 340 eur. Dovtedy pracovali ako dobrovoľníčky pre mimovládnu organizáciu za sedemdesiat eur mesačne.

Väčšinou ide o rómske ženy, ktoré sa prihlásili dobrovoľne. Absolvovali kurz, vďaka ktorému vedia poskytnúť prvú pomoc. Čo je však oveľa dôležitejšie, dokážu komunikovať s obidvoma stranami.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].