Po jednom: V útulku v Budči má každý psík vlastný koterec, aby nemali priveľký stres.

Za týranie zvierat u nás sedelo za posledných sedem rokov iba šesť ľudí

Sučky držané v pivniciach a chlievoch sú továrne na šteňatá. Neustále tehotenstvá a pôrody ich za pár rokov úplne vyčerpajú. Už nie sú schopné ďalšej gravidity. Kým zarábajú a ich lacné šteňatá idú cez inzertné portály na dračku, sú majiteľom dobré, potom… Kým ľudia budú také šteňatá kupovať, budú mať množitelia kšeft a budú množiť ďalej.

Všetky tri vyzerajú ako modelky a na zápästí majú vytetovaných psíkov. Dominika Homolová, Dominika Michaláková a Nikola Žužová sú z občianskeho združenia Pes v núdzi, ktoré zachraňuje týrané a opustené zvieratá a prevádzkuje útulok v Budči. Dievčatá sa práve chystajú odchytiť sučku Surminku, ktorá už niekoľko mesiacov žije sama v zanedbanej záhrade rodinného domu.

Jej staručká majiteľka musela odísť do domova dôchodcov. Príbuzným bol psík ľahostajný. Prežíva len vďaka jedlu od susedov. Ale tak to nemôže zostať.

Akcia: Dievčatá z budčianskeho útulku a zverolekár David sa pripravujú na uspatie Surminky.
Akcia: Dievčatá z budčianskeho útulku a zverolekár David sa pripravujú na uspatie Surminky.
Jana Čavojská

Akcia: Dievčatá z budčianskeho útulku a zverolekár David sa pripravujú na uspatie Surminky. Foto: Jana Čavojská

Vyhodený z okna

Dominika Homolová sa naozaj živí modelingom. No po nociach neváha utekať v pyžame ku každému súrnemu zvieraciemu prípadu. Treba odchytiť túlavého psa? Polícia väčšinou volá túto krehkú mladú ženu. Doma má štyroch psov a dve mačky, ďalšie zvieratá „dočaskuje“, teda berie si ich k sebe, kým pre ne nenájde vhodný domov.

Občas sa táto „dočaska“ pretiahne na neurčito. Mimochodom, zistila som, že väčšinu organizácií na záchranu zvierat vedú ženy. Frajeri, partneri, manželia pomáhajú, samozrejme, ale myšlienka a drajv ide od nich.

„Nabudúce vám pripravím syr,“ zastaví dievčatá dedinský bača. Jeho pastierske psy mali neželané šteniatka, nevedel, čo s nimi. Dievčatá im cez internet hľadajú nový domov a bača sa chce odmeniť. „Väčšinou sa však ľudia správajú, ako keby nám robili láskavosť, keď nám odovzdajú zviera, ktoré držia v hrozných podmienkach a nestarajú sa oň,“ konštatuje Dominika.

Láska k starým: Dominika si z útulku najradšej berie starých psíkov. Tí nemajú šancu na adopciu.
Láska k starým: Dominika si z útulku najradšej berie starých psíkov. Tí nemajú šancu na adopciu.
Jana Čavojská

Láska k starým: Dominika si z útulku najradšej berie starých psíkov. Tí nemajú šancu na adopciu. Foto: Jana Čavojská

Spomína si na jeden z krutých prípadov. Chlap vyhodil psíka z okna na štvrtom poschodí. Susedia to videli. Volali útulok, Dominika zas policajtov.

Muž tvrdil, že sa otočil po cigarety a pes vyskočil z okna sám. Že pes je predsa jeho majetok a keď sa o rok vráti z protialkoholického liečenia, Dominika mu ho musí vrátiť... Psík prežil, Dominika ho vypiplala. Majiteľ sa už neozval. „Ale aj keby, tak mu ho nedám.“

Matky lacných šteniat

Najčastejšie prípady zanedbaných zvierat? Reťaze vrastené do krku, psy nonstop uviazané na krátkej reťazi, vychudnuté a zablšené psíky, opustené zvieratá, ktoré ich majitelia nechávajú priviazané niekde na dvore a zastavia sa raz za týždeň, aby im hodili trochu jedla. Alebo množitelia. Vraj slovenská špecialita, v množení sme skutočná veľmoc.

Sučky držané v pivniciach a chlievoch sú továrne na šteňatá. Neustále tehotenstvá a pôrody ich za pár rokov úplne vyčerpajú. Už nie sú schopné ďalšej gravidity. Kým zarábajú a ich lacné šteňatá idú cez inzertné portály na dračku, sú majiteľom dobré, potom… Kým ľudia budú také šteňatá kupovať, budú mať množitelia kšeft a budú množiť ďalej.

Do budčianskeho útulku sa dostali aj ďalšie psy. Napríklad jedného našli s takou rozstrieľanou labkou, že napriek operácii už nikdy nebude funkčná. Nedávny prípad z iného útulku - pes uviazaný na reťazi pred domom, kam majitelia už dávno prestali chodiť.

Našli ho v takom zúfalom stave, že napriek snahe o záchranu po dvoch dňoch zomrel. Pritom stačilo tak málo - keby to susedia oznámili v najbližšom útulku.

Ďalšia dočaska: Surminku má Dominika zatiaľ doma.
Ďalšia dočaska: Surminku má Dominika zatiaľ doma.
Jana Čavojská

Ďalšia „dočaska“: Surminku má Dominika zatiaľ doma. Foto: Jana Čavojská

Pes z opusteného domu

Surminka je, našťastie, iný prípad. No odkedy jej majiteľka odišla, úplne zdivela. Už dvakrát sa ju pokúšali odchytiť, ale bezúspešne. Nepôjde to bez uspania. S tým pomôže veterinár David Michalák. Hovorí, že zatiaľ to ide dobre. Surminka už zožrala návnadu s uspávacou látkou. Uspávacia návnada nestačí.

David pripravuje injekčnú striekačku a fúkačku. Ďalšiu dávku „fúkne“ Surminke z niekoľkých metrov. Hoci psík je ostražitý, Davidovi sa podarí priblížiť. Ani o pätnásť minút však Surminka úplne nespí. Je ťažké odhadnúť množstvo účinnej látky. Aj stresové hormóny udržiavajú zviera v strehu.

No David utlmenú sučku chytí a vloží do prepravky. Surminka sa spočiatku bráni v domnení, že jej hrozí nebezpečenstvo. Po pár minútach akoby jej odľahlo. Možno si spomenula na láskavú starostlivosť bývalej panej.

Dominika ju odváža k sebe. Minimálne prvé dni bude Surminka u nej doma. Najprv odstráni obojok, ktorý jej je už dávno malý, škrtí ju a spôsobuje jej rany. Potom ju vykúpe, ostrihá, dá vyšetriť u Davida. Znovu u nej vybuduje dôveru k ľuďom.

Aby neumreli nechcení

Bublinku má Dominika už jedenásť rokov. Našla ju a nevedela, čo s ňou, tak si ju nechala. Potom prišiel Albert, týraný krížený belgický ovčiak. Zobrala si ho do „dočasky“, kým sa pozbiera. Bola pravdepodobne prvý človek, ktorý sa k nemu správal dobre. Prvé tri mesiace žil u nej na dvore, ale ako divý pes. Nenechal sa ani pohladkať.

Rok nedokázal mať očný kontakt s človekom. Postupne však k Dominike prilipol. A asi aj ona k nemu. Nemala to srdce dať ho na adopciu niekomu inému. Z útulku si zobrala aj Džinu, trinásťročnú dobermanku. Predtým nešťastná sučka mala s Dominikou pekných aspoň posledných jedenásť mesiacov svojho života. Po nej prichýlila Dominika deväťročného boxera.

Nikto sa k nemu ešte nesprával dobre, tak nech sú aspoň jeho posledné roky šťastné. Do toho prišlo „dočaskovanie“ Fidela, nemeckého ovčiaka, utýraného tak, že veterinár mu nedával veľkú šancu na prežitie. Vážil len polovicu hmotnosti, ktorú by mal mať. Nevládal už ani stáť na nohách. Ale dostal sa z toho. Dominika sa s ním už nemohla rozlúčiť.

„Z útulku si radšej beriem starších psov. Tých už nikto nechce. Šteniatka majú dobrú šancu na adopciu a šťastný život v novej rodine. Nemôžem sa však pozerať na to, ako starý pes, ktorého týrali celý život, dožíva nechcený v útulku a nepozná šťastie.“

Aj v útulku však majú „jej“ psy maximálnu starostlivosť. V Budči ich je pätnásť, ďalšie sú v „dočaskách“ u ochotných ľudí. V útulku má každý svoj koterec a vlastnú porciu pozornosti od dobrovoľníčok. Von s nimi chodia dvakrát denne. „Adoptívne rodiny si vyberáme. Radšej nech sú dlhšie v útulku než opäť v zlých rukách,“ hovorí.

Už podľa prvých viet v telefóne vie, či bude mať človek na druhom konci linky psíka rád, alebo nie. Ak sa jej niečo nepozdáva, psíka na adopciu nedá. Ak je všetko v poriadku, psík ide na adopciu, ale s novou rodinou udržiavajú kontakt aj roky.

Domov z práčky

Dorota Kráková a Zuzana Stanová profesijne robia úplne iné veci, no spája ich láska k zvieratám a dobrovoľnícka práca v organizácii Zvierací ombudsman. Dorota komunikuje s verejnosťou, s novinármi a organizuje veľké adopčné podujatia. Zuzana je právnička.

Na právnickú fakultu ju priviedla túžba pomáhať týraným zvieratám. Teraz píše podania a trestné oznámenia v prípadoch, o ktorých sa dozvedeli aktivisti na celom Slovensku. Obe, keď boli ešte malé, priniesli domov opustených psov.

Obe majú psa dodnes a „dočaskujú“ ďalšie zvieratá. Ani jedna nechápe, načo ľudia, ktorí nemajú radi zvieratá, vôbec nejaké chovajú. Obe presadzovali zmenu v zákone, takže teraz je trestné aj zanedbanie starostlivosti o zviera. A obe ešte stále bojujú s úradmi.

„Kým sa budú tyranom zvierat len doprosovať aktivisti, aby im vydali zviera, ktoré ani len nekŕmia, situácia sa nezmení. Krutosť k zvieratám je na Slovensku fakticky beztrestná. Preto musí byť odkaz jasný - kto týra zviera, bude potrestaný. Vysoké pokuty by ľudia pocítili,“ je presvedčená Dorota.

Prax zatiaľ vyzerá tak, že ak sa niekto dozvie o týranom či zanedbanom psovi, môže dať podnet na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS) a tá majiteľovi musí dopredu oznámiť, že príde na kontrolu.

„Ak napríklad prišlo podanie, že pes je celý čas na reťazi, hoci to zákon zakazuje, majiteľ ho jednoducho v čase kontroly z reťaze pustí. RVPS to väčšinou stačí,“ nechápe Zuzana.

„Inokedy inšpektori skonštatovali, že pes žijúci v bubne z vyhodenej práčky má primeraný prístrešok.“ A to sme stále len pri psoch, prípadne mačkách. A čo týrané kone, kravy?

Zhabať zviera proti vôli vlastníka môže opäť len RVPS. A to až po opakovanej kontrole, ak majiteľ nevykonal nariadené opatrenia a je možné ohrozenie zdravia ľudí, zdravia zvieraťa alebo pohody zvieraťa. „Problém je aj vnímanie miery závažnosti tohto ohrozenia zo strany úradov a realita,“ hovorí Zuzana.

Bars breše, bars nebreše

Pýtam sa Zuzany na najhoršie prípady týrania, s akými sa stretla. Obáva sa publikovať ich, aby nedala návod ďalším tyranom. Je to ťažké počúvať. Psychológovia pritom hovoria, že kto je schopný takým krutým spôsobom ublížiť zvieraťu, pravdepodobne nemá zábrany ublížiť ani človeku. Tyranov navyše nikto nepostihuje.

Ak im aj zviera úrady odoberú, čoskoro si zaobstarajú nového psa, pretože ani zákaz chovu úrady neukladajú. Niekedy zviera zomrie skôr, než sa celá úradná mašinéria stihne rozhýbať a zachrániť ho. Aktivisti preto zachraňujú živelne. Pes ponechaný na reťazi svojmu osudu? Riskujú nelegálny vstup na cudzí pozemok.

Neváhajú navštíviť tyrana, ktorý sa správa agresívne, a presviedčať ho, aby im zviera odovzdal. Psov je na Slovensku toľko, že keby si každá domácnosť nejakého adoptovala, stále by ich boli plné ulice. Ľudia si zaobstarajú psa bez uváženia svojich reálnych možností. Onedlho sa im znepáči.

„Bars breše“ alebo „bars nebreše“ sú na východe časté odpovede na otázku, prečo už nechcete svojho psa. „Buď si ho vezmete, alebo ho dám utratiť,“ povedia majitelia dobrovoľníkom v útulku. A predstavte si, zákon to dokonca pripúšťa. Je dovolené utratiť nechcené zviera, aj mladé, zdravé či dokonca šteniatko, ak mu majiteľ napriek snahe nenašiel nový domov.

Šteňatá z inzerátu

Ani za množenie ešte nikto nebol odsúdený. Úrady uložia pokutu maximálne za daňové úniky. Nie za to, že sučky žijú natlačené v klietkach a nakrývajú ich niekoľkokrát do roka. Dorota mi v mobile ukazuje fotky takého miesta.

Sučky natlačené v klietkach, kde žijú vo vlastných výkaloch. Nikdy sa nedostanú von. V klietkach ich aj nakrývajú, tam aj rodia. Obrovský čierny biznis množiteľom neuveriteľne vynáša a je za tým strašné utrpenie psov. Odhaliť tieto prípady je pritom jednoduché.

„Psy na inzertných portáloch za dampingové ceny, predávajúci nezavolá záujemcu k sebe, ale šteniatko odovzdá v rýchlosti niekde na benzínovej pumpe s tým, že je posledné z vrhu a on sa strašne ponáhľa,“ konštatuje Zuzana.

„Nový majiteľ však neušetrí. Takéto šteniatka majú často vrodené choroby.“ Zákon stále definuje zviera ako vec. Takže majiteľ tejto veci si s ňou môže robiť, čo sa mu zachce. Aj do nej strieľať broky, polievať ju žieravinou či priviazať v lese o strom. Zistiť vinníka je často nemožné. Naozaj sme národ tyranov?

„Prípadov týrania pravdepodobne nie je viac ako v minulosti, len ľudia sú už citlivejší a neboja sa ich nahlasovať,“ zhodujú sa Dorota a Zuzana. V roku 2011 vyzbierali pod pripomienku za sprísnenie trestu za týranie zvierat 38-tisíc podpisov. Zmeny sa podarilo presadiť. Lenže stále to nestačí.

Vianočné tipy na darček