História baníctva na Kriváni: Takúto mapu nájdete v Slovenskom múzeu a ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Zachváti Vysoké Tatry zlatá horúčka?

Prečo je Kriváň - krivý? Buď ho ohol anjel krídlom alebo sa zaoblil, keď sa v jeho útrobách preborili staré banské šachty. Aj jedno aj druhé sú legendy, ale to nič nemení na fakte, že náš národný kopec je plný zlata.

Nikto presne nevie, koľko zlata sa na Kriváni vlastne vyťažilo. Hovorí sa o päťdesiatich kilogramoch, ale mohlo by aj oveľa, oveľa viac. A určite by aj bolo, keby Kriváň neležal tak ďaleko od Viedne i Budapešti a tak blízo poľskej hranice, cez ktorú zlato pašovali na sever už v šestnástom storočí, aby sa vyhli plateniu daní kráľovi.

Nevieme ani to, koľko banských diel na Kriváni vlastne bolo. Oficiálne sa hovorí o dvadsiatich, neoficiálne hádam aj o dvoch stovkách. Neznamená to však, že by náš národný štít bol zvnútra deravý ako ementál, bane boli zväčša kratšie, iba niekoľkometrové, úzke a nízke.

Najdlhšia má okolo 30 až 40 metrov. Isté však je, že sa dnes k vchodom do starých banských diel oficiálne nedostanete, pretože ležia na miestach, ktoré sú v najvyššom stupni ochrany prírody, kde nesmiete schádzať z turistických chodníkov. A isté je podľa odborníkov aj to, že Tatry sú stále plné zlata.