Manželia Olšovskí: V Plaveckom Petre spolu prežili 53 rokov.

Záhada Plavcov. Dostali obce na Záhorí názov po turkotatárskom kmeni?

Majú obce na Záhorí názov po turkotatárskom kmeni?

Domov

Na Záhorí je akosi priveľa obcí, ktoré majú v mene rovnaké prídavné meno - Plavecké Podhradie, Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok. Kde sa vzalo? Kedysi malebné dediny spájal najmä hrad a málo známy turkotatársky kmeň, ktorý sa v tejto oblasti ocitol v dvanástom storočí. Dnes každá obec žije po svojom. Jednu trápi početná rómska komunita, ďalšie sú aj vďaka blízkosti Bratislavy plné prisťahovalcov, z ktorých mnohí o pôvodnom živote obyvateľov niekdajšieho Plaveckého panstva veľa nevedia.

Plaví Kumáni

Historici sa domnievajú, že názov Plavecký je odvodený od kumánskeho bojového kmeňa Polovcov, známych ako Plavci, ktorí sa v tejto oblasti usadili po tatárskom vyčíňaní. Niekde sa spomína dvanáste, inde trináste storočie, keď tak-zvaní bieli Kumáni ušli pred Tatármi do Uhorska. Tu ich prijal Belo IV. a nový domov našli medzi Dunajom a Tisou. Ich jazyk sa podobal kirgizštine a kazaštine.

Plavecký Peter: Od mája roku 1990 je obec vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
Plavecký Peter: Od mája roku 1990 je obec vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
Matej Kalina

Dnes ani v spomínaných obciach mnohí domáci netušia, kde sa vzal názov Plavecký a kto boli záhadní Kumáni. „Asi podľa hradu sa voláme,“ krčí plecami Pavol Olšovský z Plaveckého Petra.

Kumánov spomína vo štvrtom zväzku knihy Stopy dávnej minulosti Pavel Dvořák. „V slovenskom miestopise sa zachovali mená viacerých kočovných národov, nielen Kozárov - Chazarov - Kabarov, ale aj Polovcov - Plavcov (Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Plavecké jazero, Plavecký hrad...), Pečenehov. Žili u nás aj Kumáni a ďalší. Rozlíšiť ich je veľmi zložité. Meno dostali zväčša v gréckom Byzantsku, aj tam bez istoty, o koho vlastne ide.“ Áno, ich pôsobenie na našom území je stále opradené rúškom tajomstva. Údajne postupne splynuli s domácim obyvateľstvom. Mená dedín však ostali.

Hradní páni

Plavecký hrad je najväčším lákadlom a dominantou tejto oblasti. Postavili ho v druhej polovici trinásteho storočia po tatárskom vpáde na podnet zvolenského župana Dethreho Ballasa. Najprv bol majetkom kráľa, ale prvé posádky hradu tvorili oddiely Plavcov. Hradným pánom bol aj kráľ Žigmund, Ctibor z Beckova, grófi zo Svätého Jura a Pezinka, podnikaví Fuggerovci, neskôr veľkí podporovatelia protestantov Balassovci.

Plavecký Mikuláš: Je obklopený lesmi s množstvom chránených druhov rastlín i zvierat.
Plavecký Mikuláš: Je obklopený lesmi s množstvom chránených druhov rastlín i zvierat.
Matej Kalina

Práve na tento hrad uniesol svoju lásku Zuzanu Forgáčovú cisársky kapitán Peter Bakič, aby ju vymanil z rúk despotického tyranského manžela Františka Révaya zo Sklabine a z Blatnice. Od sedemnásteho storočia až do vzniku Československej republiky bolo Plavecké panstvo v rukách Pálffyovcov a patrili k nemu priľahlé obce.

Vďaka Belgičanom

V súčasnosti je Plavecký hrad obecným majetkom. Dlhé roky však chátral. V roku 1999 sa po postupnom rozpade bočných múrov do priestoru nádvoria zrútila takmer celá čelná stena.

Teraz je situácia iná. „Opravujeme ho, robíme statické zabezpečenie, dopĺňame murivá,“ vysvetľuje starosta obce Plavecké Podhradie Milan Kousal. Hrad je očividne jeho srdcovou záležitosťou. Nadšene ukazuje opravy na každom múre, spomenie archeologický výskum aj štedrého darcu Belgičana Pascala Erga, ktorý sa v obci usadil a mnohé z opráv financoval. Dokonca sa postaral o to, že už dva roky na kultúrnej pamiatke vypomáhali belgickí skauti. Priamo na hrad ich dokonca prišiel podporiť veľvyslanec Belgického kráľovstva. Pred rokmi si však zobral zrúcaninu pod patronát aj 91. skautský zbor z Bratislavy v rámci projektu Odklínanie hradov.

Starosta: Milan Kousal z Plaveckého Podhradia sa teší z obnovy hradu, ktorý láka čoraz viac turistov.
Starosta: Milan Kousal z Plaveckého Podhradia sa teší z obnovy hradu, ktorý láka čoraz viac turistov.
Matej Kalina

„Vďaka obnove sem prichádza z roka na rok viac turistov. Kým kedysi to bola stovka za víkend, teraz sú to tisícky,“pripomenie hlava obce. Záujem ho teší, aj keď má i tienisté stránky. „Veľký finančný prospech z toho nemáme. Pozrú si hrad, zjedia, čo si priniesli, a idú preč. Niekedy nechajú po sebe neporiadok a potom sa na Face-booku objavia správy, že na hrade sú odpadky,“ krúti hlavou.

Milan Kousal žil v Žiline aj v Bratislave. Čo ho priviedlo do Plaveckého Podhradia? „Moja žena túžila po dome. Nechcel som. Iba ak by sme mali výhľad na hrad, bolo by to na tichom mieste a postavili by sme si ho tak, ako si ho nakreslíme,“ dodáva šibalsky. A tak sa aj stalo. „Stojí v tichom prostredí, keď vyjdeme zo spálne na balkón, vidíme na hrad a postavili sme si ho podľa našich predstáv,“ pripomenie.

Starosta Ivan Slezák: Nedá na Plavecký Štvrtok dopustiť, aj keď ho trápia problémy s rómskou komunitou.
Starosta Ivan Slezák: Nedá na Plavecký Štvrtok dopustiť, aj keď ho trápia problémy s rómskou komunitou.
Matej Kalina

Obec na úpätí Malých Karpát má okolo 670 obyvateľov. Aj ona vymiera, hoci mladých je tu dosť. Mnohí tu nemajú trvalé bydlisko. „Tento rok sme, bohužiaľ, zavreli školu, deti chodia do blízkej Sološnice. Ale z ekonomického hľadiska živiť školu, do ktorej chodí päť detí, je neúnosné,“ vysvetľuje starosta.

Dedina lásky

Šesť kilometrov od Plaveckého Podhradia leží Plavecký Mikuláš. Tichá dedina v okrese Malacky je obklopená lesmi s množstvom chránených druhov rastlín i zvierat. Patrí do Plaveckého krasu a jej jaskyne Deravá skala a Tmavá skala v Mokrej doline sú pre mnohých nadšencov veľkým lákadlom.

Aj táto obec vznikla v oblasti, kde sa v dvanástom storočí usídlili Plavci. Názov Plawaczky Mikuláš však dostala až v roku 1773, dovtedy sa dedina spomínala pod názvami Zentmiclos a Sanctus Nicolaus.

„Dobre sa nám tu žije,“spokojne prikyvuje jedna z obyvateliek. Posledné roky sa o obci s vyše 700 obyvateľmi hovorí aj ako o mieste, kde je vysoký počet dlhoročných manželstiev. Až pätnásť párov šťastne nažíva viac ako 50 rokov. Väčšina z nich za recept na dlhodobé manželstvo považuje jednoducho porozumenie a rozhodnutie zotrvať v dobrom aj v zlom.

Dobrý život: Aj Monika a Pavol Olšovskí sú spolu už 53 rokov. Ibaže žijú v ďalšej obci - Plavecký Peter. O dávnej histórii veľa nevedia. O Kumánoch nepočuli, zato pamätajú časy tvrdej práce. „Robievala som tu v lese. Sadili sme stromečky. Moc sme sa narobili po horách. Včil sa už nerobí nič,“ zamyslí sa Monika Olšovská. Má 76 rokov, manželovi ťahá na osemdesiat. „Robil som traktoristu na štátnych majetkoch. Mal som 58 rokov, keď som išiel do dôchodku,“zaspomína. Už vyše dvadsať rokov sú s manželkou na zaslúženom odpočinku a veru sa nenudia. „Máme veľkú záhradu,“upresnia. Vychovali tri deti, tešia sa z vnúčat a pravnúčat. A z toho, že majú jeden druhého.

Plavecký Peter sa ako usadlosť Zent Peter - Zem Petra spomína už v zápise z roku 1394. Názov udajne pochádza od rodového zakladateľa Polovcov, staršieho obce Petra. Niekoľkokrát sa menil. V roku 1408 bol Sanctus Petrus, potom Plawacky Svatý Peter, Plawecky Svatý Peter, Detrekö Szent Peter, Plavecký Svätý Peter a od roku 1960 sa volá Plavecký Peter.

„Dobrý život je tu, aj keď je tu už veľa cudzích. Každý druhý dom sú chalupári,“ pripomenie starký. „Ale zase si dajú do porádku ten domeček,“prizná jeho polovička. Od mája roku 1990 je obec vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a nachádza sa tu 26 objektov roľníckych domov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami. „A máme vynikajúcu starostku, nikto sa na ňu nemóže sťažovať, drží na obec velice,“dodá Monika Olšanská.

Mravenčári

Tak sa hovorí obyvateľom Plaveckého Štvrtka. „Preto máme Mravenčársku míľu, čo je 35-ročný beh miestnymi lesmi, aj detský folklórny festival Mravenec,“ vysvetľuje starosta Plaveckého Štvrtka Ivan Slezák. „Naši predkovia zbierali vajíčka mravcov, lebo pieskové podložie s borovicovými lesmi je ideálne na ich život. Vozili vajíčka do Viedne ako delikatesu. Vraj to využívali v kulinárstve aj v kozmetike. Preto im začali hovoriť mravenčári. A my nie sme na to nahnevaní, ale hrdí,“dodáva hlava obce.

Dedina je zo spomínaných najpočetnejšia a najbližšie k Bratislave. Lenže… „Keď sa povie Plavecký Štvrtok, každému hneď napadne rómska osada. Kdekoľvek prídem, či na školenia, či na spoločenské akcie, tak hneď som opečiatkovaný - to je ten starosta z obce, kde sú Rómovia. Máme dva folklórne súbory a veľa zaujímavých ľudí,“vysvetľuje. Je hrdý na to, čo sa v obci vybudovalo, aj na talentovanú mládež. Háklivej téme sa nevyhne. „Áno, máme problémy. Rómska osada má asi 700 ľudí a desiatky barákov postavených na čierno. Nevieme si s tým poradiť. Oni sa všetkým smejú do tváre,“ krúti hlavou. „Za posledné roky sme dali 200-tisíc eur len na likvidáciu čiernych skládok. Viete, čo by sa dalo za tie peniaze pre túto obec urobiť? Rómom sa tu, samozrejme, páči. Okolo majú lesy, ktoré postupne devastujú. Lesníci si s tým nevedia rady. Nikto nemá personálne kapacity na to, aby to tu strážil,“ krúti hlavou.

Trhový deň a pochybnosti

Prejde však aj k príjemnejším veciam. „Viete, prečo máme v názve štvrtok?“ spýta sa. Práve v tento deň sa v jedenástom storočí konali v obci trhy, ktoré chcel panovník presunúť z nedele na iný deň. Už prvé názvy obce sú rôzne jazykové obdoby slova štvrtok.

V monografii o obci v Malackom okrese autorov Juraja Turcsányho a Márie Novákovej sme sa dočítali aj to, že spojitosť záhoráckych dedín s Kumánmi nie je historicky celkom vyjasnená. „Názov Plavecký Štvrtok nesúvisí s komunitou Kumánov (bielych Plavcov) na území obce, ale s jej príslušnosťou k Plaveckému panstvu. Objavili sa aj názory, že prídavné meno plavecký nebolo inšpirované pomenovaním Kumánov. Jeho význam je svetlý, plavý, teda v prípade Plaveckého hradu ide o svetlú skalu, na ktorej je hrad postavený.“ Historici sa nezhodnú. Čomu máme teda veriť my?

Domov

Vianočné tipy na darček