Zrekonštruovaný za 14 miliónov eur: Počas socializmu bol na zámku ústav pre mentálne postihnutých, od roku 1993 ostal prázdny.

Zámok so sklenou strechou: Architektonický skvost v Halíči

Hotel pre hostí z bohatšej klientely môže pomôcť chudobnému novohradskému regiónu

Šľachta si v Haličskom zámku neďaleko Lučenca naposledy zatancovala v januári 1939 na svadbe Hany Forgáčovej. Dvadsaťosemročná kontesa povedala svoje áno tridsaťročnému belgickému veľkostatkárovi Drorymu Rogerovi Emilovi v zámockej kaplnke.

Po veľkolepej hostine služobníctvo zámok vyupratovalo a zamklo všetky dvere i vstupnú bránu. S odchodom svadobných hostí sa nadobro skončili časy, keď bol Haličský zámok ozdobou kraja. Ako vravia miestni, „neskôr už len chátral, pustol a ešte ho aj vykradli“.

Až od nastávajúcej jesene budú môcť ďalší novomanželia stráviť svadobnú noc v komnatách zámku. Aj vďaka trom miliónom eur z rôznych fondov vrátane tých na podporu zamestnanosti.

Stály záujem šľachty

„Je to nádhera. Ľudia v dedine sa veľmi tešia, že sa zámku konečne niekto ujal,“ pochvaľujú si premenu Haličského zámku na dobový hotel pracovníčky tamojšieho obecného úradu Edita Hujová a Dana Václavíková.

Haličania si uvedomujú, že za posledné desaťročia záujem o túto národnú kultúrnu pamiatku prejavil kdekto - Španieli, Japonci, Američania i Francúzi, ale vždy ostalo pri rečiach. Ešte aj oficiálny víťaz ponukového konania, ktoré vyhlásil Banskobystrický samosprávny kraj, si nákladnú investíciu rozmyslel.

Poslanci kraja potom odobrili predaj zámku pre druhú firmu v poradí, teda košický Imet,v ktorom na mieste predsedu dozornej rady sedí Rus Viktor Meľnikov a funkciu podpredsedu vykonáva Ukrajinec Oleg Sacharov. Banskobystrický kraj získal predajom historickej nehnuteľnosti rodu Forgáčovcov takmer štyridsaťosem miliónov korún, čo je 1,6 milióna eur.

Dediči Forgáčovcov, pravdaže, nezabudli, že zámok na juhu Slovenska im kedysi patril. Ich prapredkovia získali povolenie postaviť svoje sídlo na mieste, kde už v dvanástom storočí stáli obranné valy a následne aj niekoľkokrát obnovovaný hrad. Zaujímavé je, že v šestnástom storočí bol ako čierna stavba na príkaz kráľa zbúraný a v roku 1601 získal donáciu na opätovnú výstavbu práve Žigmund Forgáč.

Ako sa možno dočítať na tabuli pred obecným úradom, hrad na barokové šľachtické sídlo prestavali Forgáčovci v rokoch 1736 až 1762. Potomok týchto grófov žijúci v Brazílii sa o miestne dianie zaujímal ešte v období socializmu, písal si s rehoľnými sestrami, ktoré sa starali o mentálne postihnutých chlapcov ubytovaných v zámku.

Zatiaľ posledný zápis o Forgáčovcoch v obecnej kronike je datovaný na 29. augusta 2009, keď Halič navštívila Diana Drory Forgach. V tom čase sa práve začínala prvá etapa rekonštrukcie zámku na hotel.

Namiesto studne wellnes

Posledné desaťročia patria v rámci histórie zámku k tým horším, ale aj tak treba uznať, že Haličský zámok, na rozdiel od mnohých iných historických pamiatok, nepostretla úplná katastrofa.

V rokoch 1955 až 1963 prešiel odbornou rekonštrukciou, ktorá odstránila škody napáchané počas druhej svetovej vojny. Isteže, kamenné levy strážiace vchod do zámku ktosi ukradol, aj vzácne stromy zo zámockého parku sú už spílené, ale navonok sídlo pôsobilo stále príťažlivo a akýmsi zázrakom sa doň nikdy nenasťahovali asociáli.

Prestavba na súkromný hotel však aj tak zhltla štrnásť miliónov eur, z toho tri milióny boli z európskych a Nórskych fondov a z dotácie ministerstva kultúry. „Veľká časť nákladov išla na zabezpečovacie práce. Ukázalo sa, že skala, na ktorej zámok stojí, je relatívne mäkká. Rekonštrukcia si tiež vyžiadala niekoľko zásadných zmien,“ hovorí riaditeľ hotela Radoslav Grega a upozorňuje nás na fontánu pred vchodom do hotela.

Pôvodne stála na zámockom nádvorí, ktoré fungovalo ako záhrada, ale noví majitelia prišli s nápadom zastrešiť tento priestor a spraviť na jeho mieste dvoranu pre dvestopäťdesiat hostí. Zároveň chceli zachovať dojem vzdušnosti a svetelnosti pôvodného nádvoria a to sa im podarilo vďaka tomu, že strecha je celá transparentná, presklená.

Kvôli dokonalému komfortu a pripravenosti na najrôznejšie požiadavky očakávaných hostí je strecha opatrená výsuvným tienením. Priestor v okolí studne hlbokej viac ako sedemdesiat metrov priamo pod dvoranou investori vykopali, aby vytvorili miesto pre wellnes. Priznaním skaly, na ktorej zámok stojí, získali atraktívnu kremeňovú stenu.

Prechádzka po vyšších poschodiach ponúka zase pôvodné nástenné maľby odhalené pod omietkami, pohľad do kaplnky so sochami zo šestnásteho storočia, ktoré hotelu darovali okolité farnosti, a fascinujúce sú aj samotné múry hrubé jeden a pol metra, spôsobujúce miestami problém s telefónnym signálom. Z dvadsiatich ôsmich hotelových apartmánov si hostia budú ťažko vyberať, pretože každý je dispozične inak riešený i zariadený v inom štýle.

V ponuke sú aj vežové, mezonetové i s presklenou kúpeľňou, osadenou uprostred apartmánu. Cena apartmánu sa pohybuje od dvesto do štyristodeväťdesiat eur za noc, hotelové izby sú dostupnejšie - za sto eur. Veľkým lákadlom určite bude svadobný apartmán s veľkou romantickou posteľou a hlavne s priamym vstupom do veľkej sály, niekdajšej župnej miestnosti s pôvodnými maľbami.

Nevesta teda môže počas svadobnej hostiny hocikedy na pár minút nenápadne zmiznúť, aby sa upravila v pohodlí súkromia.

Veľké očakávania

„Zatiaľ máme otvorenú iba reštauráciu Rosália, kaviareň Arcadia v dvorane a Cigar klub, ale prvých hotelových hostí čakáme už na jeseň,“ vysvetľuje riaditeľ, že nával návštevníkov, ktorého sme svedkami, tvoria hlavne zvedavci.

„Ešte netušíme, ako hotel ovplyvní život obce, či sa tu rozprúdi cestovný ruch a či sa aj naši občania pustia do podnikania v tomto smere. Podobná skúsenosť nám chýba. Čo si pamätáme, tak zámok bol buď pustý, alebo v ňom sídlil ústav pre mentálne postihnutých, pre verejnosť bol stále uzavretý,“ dozvedáme sa na obecnom úrade.

„Už prestavba zámku priniesla prácu aj našim ľuďom. Chlapi vykonávali murárske práce, strážili objekty. Veríme, že po spustení plnej prevádzky hotela sa v ňom zamestnajú ďalší obyvatelia Haliča i okolitých obcí, či už ako personál hotela, alebo v administratíve.“ Nezamestnanosť sa v tejto časti Slovenska dlhodobo drží okolo dvadsiatich percent, preto na vybudovanie zámockého hotela išlo aj 1,4 milióna eur z operačného programu Európskej únie s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta.

Zámok prebudený do svojej novej éry znamená pre Haličanov nielen radosť z jeho záchrany, ale aj nádej na lepší život celej obce.

Vianočné tipy na darček