Zavraždil dieťa, v base týra holuby! Tento muž naháňa spoluväzňom hrôzu

Jeden z najmladších vrahov na Slovensku už absolvoval sexuologickú liečbu, teraz sa za mrežami zabáva týraním zvierat.

Leopoldovskí väzni nie sú žiadne cintľavky, ale ani pre mnohých z nich nie je príjemný pohľad na holuby celé dni zúfalo sa trepotajúce okolo ochranných lán nad vychádzkovými dvorcami. Holuby majú na nohách uviazané obuvnícke nite ukončené záťažami.

Tie sa zamotali o oceľové laná vysoko nad zemou, takže holuby nie sú schopné uniknúť. Po dvoch-troch dňoch trápenia zdochnú od vysilenia a smädu, nad hlavami väzňov potom visia ich vysúšajúce sa telá. Zhruba po mesiaci holub padá na zem, na lanku ostáva visieť iba jeho noha.

Toto „divadlo“ má podľa ostatných väzňov na svedomí Lukáš Ivičič, ktorý v roku 2004 brutálnym spôsobom zavraždil jedenásťročné dievčatko. Takto vraj zaháňa nudu v base.

Nebezpečný odpad

Trápenie holubov pripútaných k mreži nad vychádzkovým priestorom v takzvanom hrade leopoldovskej väznice si zamestnanci Ústavu na výkon trestu nemohli nevšimnúť. Vtáky riešili referenti režimu, pracovníci preventívno- bezpečnostnej služby, pracovníci údržby, vedúca oddelenia výkonu trestu a tak ďalej, zrejme až po najvyššie vedenie.

Záležitosť však rýchlo uzavreli po tom, čo dvaja službukonajúci referenti prichytili Lukáša Ivičiča, ako striehne na parapete okna na holuby. V ruke držal obuvnícku niť s naviazanými piatimi slučkami - okami, uprostred ktorých bol namrvený chlieb ako lákadlo.

Ivičiča okamžite potrestali. Desať dní musel stráviť na uzavretom oddelení. Väzeň Tomáš Papaj bol presvedčený, že vedenie väznice Ivičičove výčiny podceňuje a podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania zvierat.

Oznámením sa zaoberal príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v leopoldovskej väznici a ten dospel k názoru, že nie je možné usvedčiť Ivičiča z úmyslu usmrtiť holuby, lebo to nebolo preukázané žiadnym relevantným spôsobom.

Čítajte viac:

Černákove tigre! Bos chcel mať na obálke šelmy i slovo mafia

Kamerový záznam z priestorov väznice už bol premazaný, uhynuté vtáky pracovníci údržby zlikvidovali ako nebezpečný odpad bez toho, aby ich ktosi preskúmal, či aspoň spočítal, šnúry z nôh holubov neboli zaistené. A keďže za snahu chytiť holuby už Ivičiča potrestali disciplinárne, trestné oznámenie odmietli.

Papaj sa nenechal odbiť, proti rozhodnutiu policajta podal sťažnosť na Okresnú prokuratúru v Trnave. Aj odtiaľ mu odpísali, že išlo len o disciplinárne previnenie, a jeho sťažnosť oficiálne zamietli. Papajovi muselo byť jasné, že prácne vyšetrovať úhyn holubov v priestoroch väznice sa nikomu nechce, ide predsa len o zopár vtákov.

V base s oddelením pre najťažších väzňov treba riešiť naliehavejšie problémy. Lenže Papaj strávil s Ivičičom istý čas v jednej cele. On vedel svoje. Nevzdal sa, obrátil sa až na Krajskú prokuratúru v Trnave a prokurátor Martin Nociar pochopil, že vec môže byť vážnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Papajovi dal za pravdu a vydal pokyn na začatie trestného stíhania. Následne sa prevalili veci, z ktorých normálnym ľuďom prichádza zle od žalúdka.

Čítanie len pre silné povahy

Počas vyšetrovania Ivičičovi spoluväzni podrobne opísali, ako sa tento mladý muž celé mesiace zabával chytaním holubov a potom s nimi stváral strašidelné veci. To, že im priviazal na nohu pevnú obuvnícku niť, na ktorú upevnil plastovú fľašu, obal zo šampónu či pero ako závažie, a holuba vypustil von, pričom s potešením sledoval jeho márnu snahu o únik pomedzi laná upevnené nad väznicou, bolo to najmenej.

Niektoré holuby Ivičič držal na niti a cez okno ich priťahoval tak, že sa silno udierali o vonkajšie mreže či múry. Smial sa, že im nasadil putá. Iným odtrhol nohu už počas odchytu, ďalšie napchával tabletkami, ktoré mu predpísala psychiatrička.

Ivičič sa zabával aj tak, že holubom odcvakol pazúry, vypichol im oči alebo im celý klinec vrazil do hlavy. Spoluväzni tiež tvrdili, že po príchode z práce raz Ivičiča nachytali na záchode, ako medzi nohami drží zviazaného živého holuba a vytrháva z neho perie.

Pri týchto výčinoch sa Ivičič podľa spoluväzňov tváril spokojne, jeden z nich použil výraz „ukojene“. Mŕtve holuby vraj pitval žiletkou zaliatou do jednorazového plastového strojčeka na holenie. Žiletku získal tak, že plastový obal rozmlátil stoličkou.

Holuba potom v cele rozpáral, stiahol z neho kožu a zvyšky spláchol do záchoda. Rovnakým spôsobom vraj vypitval a zodral z kože aj myš, ktorú si v cele chovali dvaja väzni. Obaja podozrievali Ivičiča, že ich obľúbenú myš aj pripravil o život.

Predpokladali, že ju otrávil liekmi, ale nevedeli to dokázať. „Ivičič je chorý človek. Po tom, čo chytil holuba, sa smial. Robilo mu to dobre,“ vypovedal väzeň Roman P. Michal Z. konštatoval: „Ivičič bol posadnutý týraním.“

„Vyznal sa v paragrafoch a dosť to zneužíval... Bachari mu hovorili, nech to s holubmi nerobí, lebo dajú na neho oznámenie. Nedal si povedať. Dostal ešte upozornenie a potom on dával trestné oznámenie na bacharov. Chcel ich vyzliecť z uniformy,“ tvrdil odsúdený Igor Š.

Rovnako ako väzni aj zamestnanci väznice vo svojich výpovediach uvádzali, že spozorovali holuby umierajúce nad vychádzkovými dvorcami, ale nemohli im pomôcť. Na záchranu vtákov uviaznutých vo výške okolo siedmich metrov by potrebovali vysokozdvižnú plošinu.

Bachari videli i uhynuté operence, ktorých telá sa odtrhli od uviazanej nohy a spadli na zem. A spomínali si aj na iné kúsky pripisované Ivičičovi. Napríklad na holuby navlečené v ponožkách, s výrezmi na hlavu a krídla.

Po sexuologickej liečbe

Dvadsaťsedemročný Lukáš Ivičič netrávi svoju mladosť v leopoldovskej väznici pre akési životné pošmyknutie, podvod či krádež. Ide o jedného z najmladších vrahov v histórii Slovenska. V roku 2004, teda vo svojich pätnástich rokoch, na brehu jazera Guláška pri Senci kameňom rozbil hlavu jedenásťročnej Veronike, stiahol jej nohavice a pri jej mŕtvom krvácajúcom tele onanoval.

Dievčatku napokon ešte ukradol mobilný telefón. Práve pre nízky vek obišiel Ivičič ako mladistvý len so sedemapolročným trestom za ohavnú vraždu. Krátko po tom, ako ho z väzenia prepustili, zaútočil znovu.

V roku 2012 zastavil na cyklotrase v Devínskej Novej Vsi dvadsaťsedemročnú ženu a so zbraňou v ruke ju nútil, aby s ním šla do kríkov. Chcel sex. Keď sa bránila, vystrelil do vzduchu. Našťastie, práve smerom k nim prichádzalo auto.

Ivičič sa zľakol a ušiel na bicykli. Tentoraz ho mohli obžalovať iba z vydierania, takže opäť vyviazol lacno. Súd mu vymeral sedemročný trest a nariadil ústavné sexuologické liečenie. Z Ivičičovej výpovede vyplýva, že počas výkonu trestu sa už liečbe podrobil.

Od začiatku decembra 2013 do februára 2014 bol umiestnený v ústave v Šaci. Aký cieľ či zmysel táto liečba mala, nevedno, ale pre laika je istotne nepochopiteľné, že hneď po prepustení z ústavu sa Ivičič začal naplno venovať kántreniu holubov.

V januári tohto roku vyšetrovateľ obvinil Lukáša Ivičiča z prečinu týrania zvierat. V prípade uznania viny by sa jeho izolácia od ostatnej spoločnosti mohla predĺžiť aspoň o pár rokov, inak sa spoza mreží dostane už v roku 2019.


VIDEO Plus 7 Dní