Obecná škola: Učiteľ Igor Hnízdo v oscarovom filme Jana Svěráka sa s deťmi veru nemaznal.

Žiaci sú drzí ako ploštice. Nekritickí rodičia ich v tom podporujú!

Poslanie do kúta je šikana a zabavenie mobilu žiakovi, ktorý ním cez hodinu vyrušuje, neoprávnené použitie cudzej veci. Rodičia si vybavujú účty s učiteľmi, ktorí majú v triede čoraz drzejšie deti.

Nedávno rezignoval riaditeľ jednej pražskej základnej školy. Dôvod? Drzému žiakovi dal zaucho a spustila sa aféra. Fyzické tresty v školách sú predsa zakázané! Od učiteľa sa očakáva, že zvládne každú situáciu s rozvahou a so sebaovládaním, pretože práva dieťaťa majú prednosť.

Lenže realita vystavuje pedagógov vyhroteným situáciám. „Niektorí žiaci sú čoraz nevychovanejší a nezvládnuteľnejší,“ hovorí Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora zo Štátnej školskej inšpekcie.

„Poznám školu, odkiaľ odišlo päť učiteľov pre jedinú žiačku. Ubližovala spolužiakom, nadávala, utekala. Ale hlavný problém boli rodičia. S dievčaťom by si učitelia zrejme poradili, keby im do práce neustále nezasahoval otec s mamou. Namiesto toho, aby dcére dohovorili, ustavične sa sťažovali na školu.“

Niekedy stačí chvíľa na zastávke či vo vlaku so školopovinnými deťmi a pri záplave vulgarizmov a útokov na okolie si vie človek predstaviť, v akom prostredí pedagógovia denne pracujú.

Azda aj preto sa v exkluzívnom prieskume českého časopisu Týden až päťdesiatdeväť percent respondentov vyjadrilo za mierne fyzické tresty v školách. Sú však zauchá naozaj vhodné riešenie?

Sťažujú sa v škole aj inšpekcii

Situácia na našich školách sa začala meniť po novembrovej revolúcii. „Spoločnosť sa demokratizovala a vo väčšej miere než kedysi sa uplatňujú práva detí a vôbec ľudské práva,“ hovorí Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky. Kedysi sa stávalo, že keď dostal žiak od učiteľa facku za nevhodné správanie, doma dostal od otca ďalšiu.

Tieto prejavy však považujú psychológovia za zlyhanie. „Fyzický trest môže ovplyvniť žiaka tak, že sa zo strachu vyhne určitému správaniu, no vo všeobecnosti nemusí ísť o dlhodobú pozitívnu zmenu.

Je v záujme žiakov i učiteľov, aby spolu vychádzali a cítili sa spolu príjemne. Preto je lepšie a účinnejšie zamerať sa skôr na ocenenie žiakov, a teda vyzdvihnúť pozitívne správanie. Tak ako všetci ľudia, aj deti majú potrebu začleniť sa, teda prirodzene nechcú byť v konflikte,“ vysvetľuje psychologička Miriama Somorovská z Linky detskej istoty.

Školský zákon fyzické tresty jednoznačne zakazuje, odborníci apelujú na humanizmus v školách a učiteľovi za akýkoľvek takýto prejav hrozí sankcia. Napriek tomu sa to stáva.

„Prípady bitia žiakov učiteľmi sa podľa môjho názoru vyskytujú takmer na každej základnej škole,“ hovorí inšpektor Ľuboš Tužinský a ukazuje nám sťažnosť žiakov maturitného ročníka stredného odborného učilišťa.

„Profesorka bije chlapcov i dievčatá. Ťahá nás za vlasy, bije kľúčmi po hlave, dáva nám pod rebrá i po papuli. Ak sa bránime, nadáva nám do sprostých a primitívnych,“ píše sa v nej.

Kancelária hlavného školského inšpektora eviduje ročne približne dvadsať sťažností, ktorých predmetom je používanie fyzických trestov v školách. Ide však len o vrchol ľadovca.

„V skutočnosti ich je oveľa viac. Väčšinu sťažností totiž rodičia adresujú priamo triednym učiteľom a riaditeľom škôl. Prípadne ich zo strachu nepodajú vôbec,“ hovorí Tužinský. Niektorí rodičia podávajú rovno trestné oznámenie.

Čítajte viac:

Nerobte z detí malých tyranov! Do módy sa vracia výchova starej školy

Úmyselné provokácie

Pýtate sa, prečo sú deti v školách vystavené násiliu, ktoré je v týchto inštitúciách striktne zakázané? Žiaľ, často ide o princíp akcie a reakcie, na začiatku ktorého stojí žiak.

„Nevhodné správanie učiteľov je takmer vždy dôsledkom nevhodného správania žiakov, ktorí pedagógov často úmyselne a premyslene provokujú. Ak stratia nervy, tešia sa a rodičia sa sťažujú.

Problémoví žiaci svojím správaním porušujú nielen práva spolužiakov, ale aj učiteľov, vulgárne im nadávajú, ubližujú im a ohrozujú ich zdravie. Poznám prípad, že žiaci sa stavili, kedy učiteľku vyhodia z práce,“ hovorí Ľuboš Tužinský.

Inšpektor vysvetľuje, že časť žiakov sa nedá zvládnuť bežnými pedagogickými prostriedkami. Dodáva, že v mnohých prípadoch pedagóg použitím fyzického trestu, a tým porušením práva jedného žiaka, zabráni porušovaniu práv ostatných žiakov.

Vyrušovanie na hodinách mobilmi, urážky a nadávky adresované spolužiakom i pedagógovi, nenápadné fotenie a následné ponúkanie spolužiačky na sex na internete, videá zo šatní - to je malý výpočet výtržností, ktoré sa páchajú za školskou bránou. „Žiaci dokonca natočili na video učiteľku a namixovali jej tam oplzlé slová a dali to na internet,“ opisuje Ľuboš Tužinský.

Očividne máme do činenia s problémami, ktoré sa zďaleka nedajú riešiť fackou. „Treba si uvedomiť, že trest nevyrieši situáciu a väčšinou nepôsobí preventívne, ako by sme si želali,“ upozorňuje psychologička.

„Ak už má dieťa pocítiť, že jeho správanie nebolo vhodné, dôsledok by mal byť logický k danej situácii, aby si mohlo uvedomiť vzťah príčiny a následku.

Je dobré zapojiť dieťa do tohto procesu, aby pochopilo vlastnú zodpovednosť. Napríklad ho požiadať, aby sa zamyslelo nad svojím konaním a samo navrhlo, ako by situáciu alebo svoje nevhodné správanie mohlo napraviť,“ dodáva Miriama Somorovská.

Elitné verzus klasické

Situácia v školstve zďaleka nie je ružová. Inšpektor vidí jednu z príčin aj v tom, že už od prvého ročníka základných škôl sa formujú elitné triedy a školy, čím bežné triedy prichádzajú o najlepších žiakov. Ďalší dobrí žiaci odchádzajú zo základných škôl po piatom ročníku na osemročné gymnáziá.

Na druhom stupni v bežných základných školách zostávajú menej zdatní a neraz aj nevychovanejší. „Áno, aj kedysi boli v triede malí ,lumpi‘, ale prevažovali lepší žiaci. Dnes je to tak, že na druhom stupni sú v triedach šikovnejší žiaci v menšine, lebo najlepší žiaci odišli na iné školy.“

Samozrejme, inšpektor vidí aj ďalšie príčiny problémov v školách. „Učitelia nie sú počas štúdia pripravovaní na zvládanie konfliktných situácií. Navyše, dieťa nesmie zostať po škole, lebo by to mohlo narušiť rodinný program. Učiteľ má zakázané poslať dieťa za dvere, lebo by mohlo ujsť zo školy. Na to, že rovnako môže opustiť školu aj cez prestávku, sa už nepozerá.“

Príčinu, prečo učiteľovi niekedy vyletí ruka, vidí aj v pribúdaní žiakov s diagnostikovanou poruchou správania. „Nemyslím si, že žiak s poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou, známou aj pod skratkou ADHD, by musel učiteľovi oplzlo nadávať alebo surovo ubližovať spolužiakom.

Aj kedysi boli také deti. Učiteľ neposedného žiaka nejako zamestnal, veď nemôže za to, že to s ním neustále šije. Poslal ho utrieť tabuľu, rozdať zošity a podobne. Ale dnes sú tieto deti skôr nevychované. Ak sa im v školách musí tolerovať správanie hraničiace s priestupkami či dokonca trestnými činmi, ako sa neskôr začlenia do normálnej spoločnosti?“

S oteckom za chrbtom

Odborníci sa zhodnú - za správanie detí nesú zodpovednosť rodičia. A tí sú často k svojim deťom nekritickí. „Napríklad, žiak používal na hodine mobil a púšťal si nechutné video. Spolužiaci to požalovali, učiteľ mu telefón vzal a dal ho riaditeľovi.

Riaditeľ išiel so žiakom domov, porozprával sa s mamou žiaka a odovzdal jej mobil. Keď sa to neskôr dozvedel otec, podal na riaditeľa sťažnosť, že odcudzil synovi mobil, neoprávnene použil cudziu vec a porušil domovú slobodu...

Viem pochopiť, že rodič je nešťastný, ak dieťa dostane trojku a myslí si, že má na jednotku. Ale toto? Alebo žiak niečo rozbije a rodič povie, či je na to dôkaz, že to bol on, keď je prezumpcia neviny, a nič nezaplatí,“ krúti hlavou nad prístupom niektorých rodičov inšpektor.

Neraz sa stane, že namiesto mamy či otca príde na predvolanie do školy hneď advokát. Pritom by možno stačilo, keby rodičia načúvali svojim deťom a ich potrebám a dali si poradiť od odborníkov. Uľahčili by život sebe i pedagógom.

„Deti prirodzene nie sú zlé, no reagujú na to, čo sa okolo nich deje,“ vysvetľuje psychologička. Na ich formovanie má vplyv mnoho vecí. „V prvom rade sú to rodičia, rodina, vrstovníci, učitelia a iní dospelí.

V dnešných časoch ich formujú aj médiá, celkový životný štýl a spoločnosť, v ktorej žijú a ktorej normy preberajú. Agresivita a problémové správanie u nich často býva upozornením, že niečo v ich živote nie je v poriadku a že sú v nepohode,“ pripomína psychologička.

„Deti sú zrkadlom spoločnosti, treba im preto ukazovať pozitívne vzory a vytvárať také podmienky, v ktorých sa budú cítiť akceptované.“

Nerešpektovaný zákaz

V dejinách sa menil prístup žiaka k učiteľovi i naopak. Kým v stredoveku sa kvalita vyučujúceho merala aj tvrdosťou jeho zákrokov voči lajdákom, postupne sa od fyzických trestov ustupovalo.

„Do začiatku devätnásteho storočia neboli veľké nároky na učiteľa, v škole sa uplatnil aj vojak alebo ktokoľvek, kto bol poruke. Preto ani tresty neboli nejako regulované - od dohovárania až po bitie palicou. Dokonca na starých gymnáziách mali miestnosť, hovorili jej karcer, kam za trest študenta zatvorili,“ hovorí Vladimír Michalička, kurátor Múzea školstva a pedagogiky.

Situácia sa u nás zmenila po roku 1780, keď v rakúsko-uhorskej monarchii zrušili fyzické tresty. „Za vlády Márie Terézie sa školské úkony začali podchytávať rôznymi predpismi,“ vysvetľuje Vladimír Michalička. „Lenže jedna vec je interný predpis a druhá prax. Keď sa učiteľ nahneval, rúbal hlava-nehlava.“

Facky na vyučovaní padali za prvej republiky i za socializmu, hoci fyzické útoky učiteľa na žiaka predpisy prísne zakazovali. Mnohí z nás však majú v pamäti zážitky zo školských lavíc, ktorých súčasťou boli aj výchovné facky, hádzanie kriedy či špongie do žiakov, plesknutie pravítkom po ruke, ťahanie za vlasy či za uši.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].