Žilinčanom pod oknami vyrastá fabrika. Budujú ju načierno

V Žiline vyrastá zrejme najväčšia čierna stavba na Slovensku. Primátor ju chce dodatočne legalizovať.

Primátor Žiliny Igor Choma otvorene priznáva, že pod nosom mu vyrastá obrovská stavba výrobného závodu bez stavebného povolenia a pravdepodobne aj v rozpore s územným plánom.

Kórejská fabrika na karosérie SungWoo Hitech na danom mieste nemá čo robiť. Ani v prípade posudzovania vplyvu na životné prostredie - proces EIA - asi nebolo všetko s kostolným poriadkom.

Na dvanástich majiteľov bytov tesne vedľa budúcej fabriky sa akosi v podkladoch zabudlo a nikto si to nevšimol. Po dokončení fabriky im vo dne v noci budú pod oknami trieskať stroje a kompresory s hlukom minimálne 85 decibelov, hoci povolená hranica je 50 decibelov.

Čierna stavba

„Nič nebolo vydané. Ani územné a tobôž stavebné rozhodnutie,“ priznal primátor Choma a dodal, že asi pred pol rokom boli za ním zástupcovia kórejskej fabriky SungWoo Hitech a oznámili mu, že by radi zväčšili svoj existujúci závod. „Ja som to privítal a potvrdil, že ich úmysel je v súlade s územným plánom,“ uviedol ďalej Choma.

Problém však je, že v súlade s územným plánom to pravdepodobne nie je. Firma SungWoo Hitech má svoj prvý závod v susednej priemyselnej zóne cez ulicu. Nový závod má byť v zóne označenej v územnom pláne ako 10.19.P/05.

Pri pohľade do platného územného plánu sa o tejto zóne píše: „Zmiešaná občianska vybavenosť a výroba v sekundárnom sektore, s vysokou pridanou hodnotou, kultivovanou architektúrou a kvalitným urbanistickým riešením bez nepriaznivého vplyvu na obytnú zónu. Minimálna miera ozelenenia - 40 percent. Zóna je určená aj na bývanie, šport a zeleň.“

Na posúdenie, či vybetónovaná a plechová karosáreň s rozlohou 27 árov je kvalitná architektúra a naprojektovaných desať stromov je skutočne zeleňou na 40 percentách plochy, netreba mať diplom zo stavebnej fakulty. Čo, mimochodom, primátor Choma má.

Spomínaná mestská zóna by sa totiž výhľadovo mala zmeniť na obytnú zónu. Dnes rušná Kragujevská ulica by sa mala postavením diaľničného obchvatu Žiliny a tunela do štyroch rokov takmer vyprázdniť. Slúžiť bude iba miestnym ako privádzač na diaľnicu.

Súčasná priemyselná zóna by sa tak mala zmeniť skôr na obytnú alebo iba s ľahkým priemyslom. Rozpor s územným plánom si pri posudzovaní stavby všimol asi iba Žilinský samosprávny kraj, ktorý vo svojom stanovisku napísal: „Upozorňujeme, že je potrebné preskúmať súlad zámeru s Územným plánom mesta Žilina.“

Čítajte viac:

Realiťák Choma: Žilina vďaka čiernej stavbe prišla o tisíce eur

Dôchodcovia s parkoviskom

Obyvatelia bytovky na Kragujevskej ulici majú jednoducho smolu. Aj keby sa na hlavu postavili, tak fabrika pod ich oknami bude. Navyše podľa primátora sa nemajú čo sťažovať, veď z druhej strany ich bytovky je frekventovaná cesta, ktorá je ešte hlučnejšia, ako bude výrobný závod.

„Podľa hlukovej štúdie hlučnosť nepresiahne povolené limity. Nie je pravda, že budú obmedzovaní hlukom. Zo strany cesty je ešte vyššia intenzita, ktorá dosahuje aj 90 decibelov,“ doslova uviedol Choma a dodal, že doteraz ho žiaden obyvateľ nekontaktoval, ale vie, že stavebník už s majiteľmi bytovky hovoril.

„Zhotoviteľ s nimi komunikoval a oznámil im, čo ich čaká a neminie a aké benefity dostanú,“ uviedol Choma. Podľa našich informácií ľudia, ktorí závod stavajú, skutočne boli za majiteľmi bytov, väčšinou dôchodcami.

„V princípe nám oznámili, že ak sa nebudeme sťažovať, tak nám postavia nové parkovisko,“ uviedol jeden z obyvateľov, ale pre obavy z nepríjemností meno zverejniť nechcel a zavrel pred nami dvere.

Tolerovanie

Primátor na jednej strane pripúšťa, že stavebník nemá stavebné povolenie na stavbu, iba búranie, na druhej strane tvrdí, že stavbu dodatočne povolia.

„Ak sa potvrdí, že sa stavalo načierno, nastupuje inštitút dodatočného povoľovania stavby,“ uviedol Choma a poznamenal, že či to je, alebo nie je čierna stavba, má zistiť koncom mesiaca Štátny stavebný dozor. „Ten sa tam chystá na kontrolu,“ povedal.

Lenže podľa zákona Štátny stavebný dozor dohliada na súlad stavebného povolenia s reálnou stavbou. A keďže stavebné povolenie neexistuje, vzniká otázka, čo s čím budú porovnávať.

Podľa osloveného odborníka na stavebný zákon mal v prvom rade nastúpiť mestský stavebný úrad, ktorý patrí pod Igora Chomu. „Hneď po zistení mali ísť na stavbu skontrolovať stav a vyzvať stavebníka, aby prestal stavať,“ uviedol odborník.

Choma pritom priznal, že podnet dostali už 29. septembra. No namiesto toho, aby konal mestský stavebný úrad, vyzvali Štátny stavebný dozor. „Už druhého októbra išlo oznámenie na Štátny stavebný úrad v zmysle zákona,“ uviedol Choma. Prečo nekonal jeho úrad, však nepovedal.

Čítajte viac:

Žilinčanov okradli: Mesto prišlo o tisíce eur, dostali ich súkromníci

Kamarát projektant

Choma pri obhajobe postupu svojho úradu v prípade fabriky vytiahol sám od seba aj osobu projektanta. „Chcem povedať, že nech už to ktokoľvek projektuje alebo ktokoľvek stavia túto stavbu, všetko bude urobené zákonným spôsobom,“ uviedol primátor Choma.

Tak sme sa teda pozreli, kto je projektant. Tým je Miroslav Hrivík, ktorý svojho času pre mesto Žilina projektoval minimálne dve stavby. Prestavbu administratívnej budovy na sociálne byty za 11-tisíc eur a architektonickú štúdiu Areálu žilinského športu za tritisíc eur.

Zaujímavé je, že Igor Choma si zahral s kapelou na svadbe svojej dcéry koncom septembra a jeho spoluhráčom na gitare nebol nikto iný ako práve Hrivík. Dôkaz o tom zverejnil samotný Choma na svojom Facebooku.

Problémová štúdia

Celý proces posudzovania veľkej stavby však prekračuje mestský a stavebný úrad v Žiline. Pre taký veľký projekt totiž treba vyriešiť vplyv na životné prostredie - takzvaný proces EIA. K tomu sa robí veľká dokumentácia. Tú stavebník predložil na okresný úrad - odbor životného prostredia.

Všetky dotknuté inštitúcie v princípe až na drobné pripomienky uviedli, že posudzovanie vplyvu na životné prostredie nie je potrebné a stačia im podklady od stavebníka. A tak okresný úrad rozhodol, že reálne posudzovanie vplyvu nie je nutné.

Lenže má to jeden háčik. Už len hluková štúdia totiž s obyvateľmi spomínaného paneláka vôbec nepočíta, hoci sú iba pár metrov od závodu. Najbližších obyvateľov štúdia spomína na úplne iných uliciach a vyše 300 metrov ďaleko. Žiadna z oslovených štátnych inštitúcií si ľudí tesne za závodom akosi nevšimla, hoci sú zriadené práve na ochranu občanov.

Vianočné tipy na darček