Studňa pri Bake: Vodári v nej objavili atrazín, museli do nej namontovať filter, pomocou ktorého ľudí pred pesticídom uchránia.

Na Žitnom ostrove našli v podzemnej vode nebezpečný pesticíd. Bývali to najčistejšie pramene Európy

Na Žitnom ostrove našli v podzemnej vode nebezpečný pesticíd. Čo sa stalo s najčistejšou vodou strednej Európy?

Tesne pred Vianocami dostali obyvatelia šiestich dedín na Žitnom ostrove zákaz konzumovať vodu z vodovodu. Dôvod ich poriadne vydesil - našiel sa v nej potenciálne karcinogénny pesticíd atrazín, ktorý sa už dvanásť rokov nemôže používať. Aktivista, ktorý roky bojuje za sanáciu skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni, upozorňuje, že môže pochádzať práve z nej. Ministerstvo životného pro­stredia a geológovia to popierajú a ľudí upokojujú. Máme sa obávať katastrofy? Najmä keď hydrometeorológovia už niekoľko rokov zverejňujú správy o kvalite podzemnej vody, kde atrazín evidujú?

Najčistejšia?

„Bol to pre nás šok, celé roky počúvame, že Žitný ostrov má najčistejšiu vodu v Európe, a potom sa dozvieme, že v nej máme atrazín,“ hovorí novinárka z Baky Krisztina Mészáros (33). Je na materskej, preto sa téme začala viac venovať. „Chvíľku pred tým, ako nám oznámili, že nemáme používať vodu z vodovodu, som deťom dala piť,“vraví.

V Bake vodu odstavili v polovici decembra. Ľudia si ju museli pri predvianočných prípravách čapovať do kanistrov či vedier z cisterien. Krisztinu Mészáros informácie o zakázanom pesticíde vo vode prekvapili, a tak spolu s ďalšími zorganizovala pre obyvateľov stretnutie, kde sa na problém pýtali nezávislého chemika, ekopoľnohospodára aj predstaviteľov vodárov. „Ako sme sa dozvedeli, medzi prvým zistením atrazínu vo vode a zákazom jej konzumácie prešlo štyridsať dní, prvýkrát ho totiž namerali 2. novembra,“ krúti hlavou Mészáros. „Merania ukázali, že limit pre tento pesticíd bol prekročený až päťnásobne.“

Aktivistka: Krisztinu Mészáros (33) atrazín vo vode prekvapil, Žitný ostrov doteraz vnímala ako čistý.
Aktivistka: Krisztinu Mészáros (33) atrazín vo vode prekvapil, Žitný ostrov doteraz vnímala ako čistý.
Foto: Dávid Duducz

Kontrolujú len krátko?

Na atrazín sa vodári údajne zameriavajú v súvislosti so smernicou Európskej únie, ktorú Slovensko transponovalo do zákona, a vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Vodárenské spoločnosti testujú vodu aj na pesticídy, o ktorých možno predpokladať, že sa v nej nachádzajú. „V novembri 2017 bol v nadväznosti na pripravovanie manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou nad rámec harmonogramu vykonaný na vodných zdrojoch odber vzorky za účelom stanovenia polárnych pesticídov,“hovorí Tibor Miškovič zo Západoslovenskej vodárenskej.

Pesticídy na podklade atrazínu boli v minulosti veľmi populárne. Atrazín sa pokladá za možný ľudský karcinogén, ktorý spôsobuje hormonálne zmeny u vodných živočíchov a možno aj u ľudí. „Dozvedeli sme sa, že záznamy o tom, ako poľnohospodári zlikvidovali zvyšný atrazín po tom, čo bol zakázaný, neexistujú. Nik teda nevie, či ho niekto len tak nevylial napríklad do vody, alebo niekde nezakopal,“ krúti hlavou. „Treba rýchlo konať, zakázať nebezpečné pesticídy a spraviť zo Žitného ostrova chránené územie, veď tu máme pitnú vodu pre 16 miliónov ľudí,“hovorí a dúfa, že na to nie je prineskoro.

Nevedia

Viac informácií o pôvode atrazínu v pitnej vode nemajú ani starostovia dotknutých obcí. „Nikto zatiaľ nevie dôvody ani odkiaľ to ide. Teraz sme sa snažili situáciu dať do poriadku. Vodovod už je v poriadku, ale veľa ľudí u nás naň ešte nie je napojených,“ hovorí starosta Lúča na Ostrove Ladislav Kiss. Ako dodáva, otestovali aj ich súkromné studne. „Do desať metrov problém nebol, ale v hlbších už bol atrazín trochu nad normou,“hovorí. O zdražovaní vody pre nové filtre, ktoré bude treba meniť často, zatiaľ informácie nemá. „Ale môže sa stať,“pripúšťa.

Poslednou obcou, ktorá stále nemôže používať vodovod, je Blatná na Ostrove. V čase našej návštevy v miestnej studni práve montovali špeciálny uhlíkový filter, ktorý má obyvateľov uchrániť pred atrazínom. Rovnaké už sú aj na ďalších studniach, ktoré zásobujú zasiahnuté obce vodou. „Sme zhrození, že sa to mohlo stať, ale príčinu nepoznáme,“ hovorí starostka Blatnej na Ostrove Terézia Foldváryová. Počula už dohady, že to ide z vrakunskej skládky. „Ministerstvo životného prostredia to vyvracia.“ Dodáva, že rozbory vody na jar boli v norme, v zime už nevyhovovali.

„Podľa Informačného systému environmentálnych záťaží sa v oblasti výskytu atrazínu nachádzajú viaceré, najmä skládky komunálneho odpadu, ktoré by mohli byť potenciálnym zdrojom kontaminácie, pretože v minulosti sa na skládky ukladal odpad bez akejkoľvek kontroly. Môže ísť tiež o ,pochované‘ pesticídy, ktoré môžu byť zdrojom kontaminácie, alebo o znečistenie pochádzajúce z intenzívnej poľnohospodárskej činnosti,“ vysvetľuje hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Ako dodáva, robia maximum pre objasnenie situácie. Napríklad kontroly u poľnohospodárov. Prípadu sa venuje aj polícia.

Atrazín v tabuľkách

„Otázka je, ako je možné, že z jedného dňa na druhý sa objavia takéto hodnoty atrazínu. Buď to niekto zámerne znečistil, alebo tam muselo byť znečistenie dlhšie. Vo verejne dostupných správach Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) som našla zaujímavé informácie. V roku 2009 sa objavoval atrazín v obci Rohovce, ktorá je kúsok od Blatného,“ hovorí poslankyňa parlamentu a členka výboru pre životné prostredie Anna Zemanová. V jednej vzorke bol limit prekročený trojnásobne.

„Rok 2009 bol síce dávno, ale nič také sme nevedeli. Teraz u nás atrazín nenamerali,“reagoval starosta Rohoviec Eugen Horváth, keď sme sa ho na to pýtali. Aj v ďalších rokoch figuroval atrazín v tabuľkách v strednej časti Žitného ostrova, napríklad vo Vydranoch-Kvetoslavove, Hornej Potôni, Rohovciach-Štrkovci, v Oľdzi, Kostolných Kračanoch. Podľa správ sa výskyt pripisuje ľudskej činnosti, keďže ide o kedysi populárny pesticíd. „Ak sa táto látka v okolí šiestich obcí už nachádzala, ako je možné, že verejnosť na to neupozornili?“ pýta sa poslankyňa Zemanová.

Ako sme sa dozvedeli, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky oficiálny podnet na riešenie prípadov výskytu atrazínu v minulosti nedostal. V SHMÚ nám zas vysvetlili, že nesledujú kvalitu pitných vôd. „Monitoring kvality podzemných vôd sa sleduje s cieľom hodnotenia chemického stavu,“ vraví hydrologička Martina Dadová. Kontroly pitnej vody v studniach obyvateľov neodporúčali.

To, že nijaké odporúčania nedostali, nám potvrdila regionálna hygienička z Dunajskej Stredy Rozália Robotková. Regionálne úrady verejného zdravotníctva nesledujú ani kvalitu vody v domových studniach, ktoré sú súkromným majetkom ich vlastníkov. Zodpovednosť je na majiteľovi studne. Úrad každoročne upozorňuje na riziká, ktoré vyplývajú z používania vody zo studní, ktoré neboli laboratórne testované.

Z Vrakune?

Vysvetleniam štátnych orgánov o tom, že atrazín vo vode na Žitnom ostrove pod Šamorínom mohol spôsobiť pravdepodobne nejaký poľnohospodár, neverí dlhoročný bojovník za sanáciu skládky a vrakunský poslanec Milan Šindler. Obáva sa, že práve znečistenie z nej mohlo spôsobiť problémy s vodou v „atrazínových obciach“ na Žitnom ostrove.

Vrakunská skládka: Vôbec nepôsobí tak nebezpečne, ako reálne je. Ministerstvo upokojuje, že atrazín na Žitnom ostrove nie je z nej.
Vrakunská skládka: Vôbec nepôsobí tak nebezpečne, ako reálne je. Ministerstvo upokojuje, že atrazín na Žitnom ostrove nie je z nej.
Foto: Dávid Duducz

„Ročne sa zo skládky vyplaví podľa Dekonty Slovensko z jednotlivých kontaminantov od 334 miliónov po 2,7 miliardy litrov toxickej vody. Tá sa šíri v smere generálneho prúdenia podzemnej vody rýchlosťou dva až štyri metre za deň smerom k Žitnému ostrovu. Vyteká to asi od roku 1995, keď sa stavbou vodného diela Gabčíkovo a naplnením Hrušovskej zdrže zdvihla hladina podzemnej vody,“ hovorí Šindler. „Studne vo verejných vodných zdrojoch sú v hĺbke okolo 80 metrov, ak by to spôsobil nejaký lokálny farmár, možno by sa to dostalo do hĺbky jedného podzemného podlažia asi 20 metrov, ale nie do štvrtého,“myslí si. Ukazujúc na mape, kde sa zasiahnuté obce nachádzajú, dodáva, že z fyzikálneho hľadiska nie je možné, aby atrazín v podzemnej vode na ploche asi 15 až 20 štvorcových kilometrov pochádzal z jedného lokálneho zdroja.

Bez zmeny

Milan Šindler sa o nebezpečí vrakunskej skládky dozvedel, keď šéfoval dozornej rade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). „Interný materiál BVS zdôrazňoval obavu z možného zničenia vodných zdrojov na Žitnom ostrove z postupujúcej kontaminácie z chemickej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni, ktorá už vyše dvadsať rokov nekontrolovateľne vyteká do podzemných vôd Žitného ostrova. Podnik vyviezol v rokoch 1965 až 1979 do vyschnutého ramena Malého Dunaja vyše 90-tisíc ton extrémne jedovatého odpadu,“ hovorí miestny poslanec.

Podľa informácií na internete vyrábal vraj závod okrem poľnohospodárskej a komerčnej chémie suroviny na bojové plyny v špeciálnom programe pre Varšavskú zmluvu. „Čo sa nepredalo alebo nepoužilo, skončilo na skládke vo Vrakuni,“ dodáva Šindler. Kompetentným, najmä ministerstvu životného prostredia, vyčíta nečinnosť. „Za uplynulé roky sa neurobilo nič, čo by skutočne riešilo tento havarijný stav, zmohlo sa iba na ,riešenie na papieri‘,“ hovorí Šindler. Ako dodáva, matematický model pohybu znečistených podzemných vôd pritom už v roku 2014 počítal s tým, že kontamináciou mali byť zasiahnuté oblasti okolo Blatnej na Ostrove a Holíc. „Ak to teraz namerali až dole pri Trstenej a Bake, je možné, že takú vodu ľudia z Blatnej už pár rokov pili,“ šokuje Šindler.

Ľudí upokojujú

„Prípad, keď sa našiel pesticíd atrazín vo vodnom zdroji pre šesť obcí na Žitnom ostrove, ministerstvo začalo okamžite riešiť. A to napriek tomu, že plne nespadá do našej kompetencie,“ hovorí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. „Súvislosť medzi skládkou vo Vrakuni a uvedeným výskytom atrazínu odborníci vylučujú. Napriek tomu environrezort venuje záťaži vo Vrakuni maximálnu pozornosť. Vďaka tomu sa jej riešenie za posledné mesiace pohlo viac ako za celé roky,“ hovorí Ferenčák. Ako dodáva, zabezpečili sanačný projekt, bežia verejné obstarávania a vykonali množstvo potrebných úkonov. Teraz sa snažia získať pozemky vlastníkov, na ktorých treba sanáciu urobiť.

Skládku vo Vrakuni monitoruje po­dľa Ferenčáka Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. „Geológovia majú v lokalite monitorovaciu sieť, ktorá pozostáva z 18 vrtov, a vykonávajú odbery vzoriek vody v pravidelných intervaloch. Využívajú aj sofistikovaný informačný systém, ktorý hlási prekročenie hodnôt sledovaných kontaminantov v podzemnej vode,“ tvrdí ústav. „Pri porovnaní výsledkov analýz možno konštatovať, že iba niektoré vzorky z mestskej časti Vrakuňa presahovali limitné hodnoty, kým výsledky vzoriek z iných obcí či mestských častí limitné hodnoty nepresahovali. Unikajúce látky neohrozujú vodárenské zdroje situované na Žitnom ostrove. Tieto zdroje sú natoľko vzdialené, že v najbližšej budúcnosti nehrozí ich poškodenie. A to aj v prípade, ak by sa to neriešilo,“ upokojujú ľudí geológovia.

Prečítajte si tiež:


VIDEO Plus 7 Dní