Pohoda v Tatrách: Prišli najmä rodiny s deťmi.

Zlaté týždne v Tatrách: Rusi u nás nechajú tisícky eur

Ruština, ukrajinčina, litovčina i rumunčina sa v posledných dňoch ozývajú v každom kúte Tatier. Turisti spoza východnej hranice totiž sviatkujú v našich veľhorách.

Ak by ste však čakali typických ruských boháčov, ste na omyle. Vysoké Tatry si obľúbila skôr stredne bohatá klientela. I tak tu však dokáže jedna rodina bez cesty a ubytovania za týždeň minúť len na jedlo, pitie či suveníry vyše dvetisíc eur. Hotelierom nastalo obdobie hojnosti.

Sú všade

Turisti z východu sú ochotní do našich veľhôr cestovať aj sedemnásť hodín autom. Napríklad tisícdvestokilometrová vzdialenosť z Kaliningradu do Vysokých Tatier pre nich nie je žiadny problém. A tak pod lyžiarskymi svahmi nájdete nielen ečevéčka z Ukrajiny, ale aj ruské. Okrem toho lietajú do Popradu, v poslednej várke pred pravoslávnymi Vianocami ich dorazilo vyše sedemsto.

Po rusky hovoriacu klientelu spoznáte okamžite. Na svahoch či v krčmách. Nielen podľa oblečenia, pretože takmer každá dáma má, ako sa patrí, na sebe aspoň kúsok pravej kožušiny, ale aj podľa správania. Vraj sú síce štedrí, no zároveň nevyspytateľní. Často si rezervujú stoly na danú hodinu, no mnohokrát prídu aj o hodinu, dve neskôr alebo neprídu vôbec. Z alkoholu im chutí najmä vodka a borovička s horcom. „Ochutnávajú aj bošácku slivovicu a spišskú borovičku. Páči sa im aj podávanie tatranského čaju. Vždy pritom zapískame a strelíme. No nepohrdnú ani vínkom. Mimoriadne im chutí naše pivo,“ prezrádza obľúbené nápoje klientov hovoriacich po rusky Štefan.

Rodina tu dokáže za jednu večeru nechať aj štyristo až päťsto eur. „Je tu úžasne. Máte dobré jedlá, peknú prírodu aj svahy. My sme tu len pár dní, ešte sme ani nelyžovali,“ prezrádzajú Jaroslav a Tatiana z Moskvy, ktorí k nám prileteli. Toto je ich prvá dovolenka na Slovensku, pred rokom prežili Vianoce vo Fínsku.

Vyťažené: Svahy vo Vysokých Tatrách sú plné. Všade zaznieva ruština. Foto:

Vracajú sa

Pri vedľajšom stole sedia hostia z Ukrajiny. Tí na Vysoké Tatry nedajú dopustiť. Vyhovujú im ceny, služby i príroda. Aj keď majú lyžiarske strediská i doma, zimu na Slovensku považujú za svoj rodinný rituál, dokonca zakaždým navštevujú ten istý hotel. „Chodíme sem už sedem rokov. Prvýkrát sme tu boli, keď mal syn päť rokov. Vlani som bola tehotná, teraz sme tu aj s malou Boženkou,“ ukazuje na kočík obalený kožušinkou mama z Ukrajiny, Lena. Cesta sem im trvala približne desať hodín. Zvykli si aj na čakanie na slovensko-ukrajinských hraniciach. Tentoraz priviedli aj príbuzných. „Prišla s nami už aj moja sestra s rodinou.“

Vasja z Užhorodu zas vysvetľuje, že Alpy sú preňho už ďaleko. „Alpy sú obrovské ja nie som až taký dobrý lyžiar a keď chcem zájsť na ľadovec pri Innsbrucku, je to o 1 200 kilometrov ďalej. Tatry sú poruke, možno na budúci rok pôjdem skúsiť Jasnú,“ vysvetľuje pri vínku. Tiež prišiel s celou rodinou autom. „Boli sme tu týždeň, keď rátam, tak okrem ubytovania a cesty ma dovolenka v Tatrách vyšla na 1 800 eur. Nie je to málo, ale ani veľa. Keby som chcel ušetriť, ostanem v ukrajinských Karpatoch,“ hovorí Vasja, ktorý si nevie vynachváliť náš alkohol a pečené bravčové koleno.

Poslabšie: Lyžovanie im ide slabšie. Využívajú skôr služby inštruktorov. Foto:

Štedrý deň

Rusi bývajú najmä v apartmánoch, ktoré si kúpili alebo prenajali. V hoteloch nájdete skôr Ukrajincov či Litovčanov. Napriek tomu, že podaktorí sa chystali sviatky oslavovať doma, mnohí ostali na Slovensku. „U nás si objednali spoločnú večeru. Nechceli však ich jedlá, ale tie naše. Ako predjedlo lososa, nasleduje kapustnica a vyprážaný kapor so šalátom,“ prezrádza zamestnanec hotela v Starej Lesnej.

V kolibe na Štrbskom Plese majú tiež počas týchto dní takmer nonstop úplne plno. Nebolo to inak ani prvú januárovú nedeľu, keď slávili štedrý večer. Ukrajinci a Rusi sa púšťajú do objednaných jedál a na rozdiel od Slovákov posedia pri večeri aj niekoľko hodín. „My jeme postupne, vždy niečo zahryzneme, aj vodku popijeme. Ale pozor! Na Narodenie Krista sa veľa nepije. Pre nás je to veľký sviatok,“ prezrádza Ukrajinka Oksana.

Počúvajú muziku a spievajú. Živá cigánska hudba im vyhovuje. Hudobníci hrajú všetko na prianie. Oči čierne, Kazačok, Červená rota, Odesa, ale aj melódiu z rozprávky Mrázik, tú si objednal malý chlapček a hneď na ňu aj tancuje. Dospelí mu tlieskajú. Za struny huslí putuje prvá desaťeurovka. Muzikanti sú spokojní, hrajú odušu. „Sú to milí hostia, no nie každý z nich je taký štedrý. Niekto dá desať eur, niekto pozve na pohárik, niekto sa len usmeje a poďakuje,“ charakterizuje turistov hudobník Vladimír Rac.

Spokojní: Hudbu odmenia peniazmi aj objednaným poldecákom. Foto: Profiemdia.sk

Čoraz viac

Podľa hotelierov táto klientela v Tatrách opäť pribúda. Najmä v štvorhviezdičkových hoteloch. „V minulom roku vyhľadávali skôr nižšie kategórie,“ prezrádza Zuzana Fabianová zo spoločnosti TMR. Sú vraj disciplinovanejší a nepijú na svahoch. Využívajú možnosti lyžiarskych inštruktorov a požičovne lyží. Výstroj si nosia iba tí, čo pricestujú autom. Ostatní si radšej všetko požičajú. Sú to slabší lyžiari. „Občas sa nám stalo, že sa vyviezli aj s lyžami napríklad na Solisko a aj sa zviezli lanovkou dole,“ uzatvára Fabianová.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].