Predražené: Štát si prenajal budovu v areáli bývalej textilky v Liptovskom Mikuláši.

Zlyhal štát: Pre zamknuté dokumenty v Liptovskom Mikuláši stoja súdne konania

Kauza, ktorej začiatky siahajú ešte do čias prevej vlády Roberta Fica, je ďalším príkladom zlyhania štátu.

Domov

Kauza uzamknutých dokumentov z katastrálnych úradov v budove bývalej textilky v Liptovskom Mikuláši naberá na obrátkach. Týždenník PLUS 7 DNÍ ako prvý informoval, že 2,5 milióna listinných dokumentov drží v rukách súkromná firma, s ktorou sa štát súdi. Tento stav trvá takmer rok.

Prípad preveria

Problémy to spôsobuje najmä súdom, ktoré pri rozhodovaní v súdnych sporoch nemajú prístup k originálom príloh k návrhom na vklad do katastra nehnuteľností za roky 1993 až 2006. Do budovy v Liptovskom Mikuláši totiž Geodetický a kartografický ústav presťahoval, respektíve vybudoval tam Centrálne elektronické registratúrne stredisko.

Po zverejnení v týždenníku PLUS 7 DNÍ sa na škandál rozhodla posvietiť si Generálna prokuratúra. „Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zabezpečí preverenie vami medializovaných informácií,“ potvrdila hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Podľa našich informácií prípad dal osobne preveriť generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

Jaromír Čižnár: Podľa našich informácií prípad dal osobne preveriť generálny prokurátor. Foto: Tony Štefunko

Kostlivec v skrini

Kauza má svoje začiatky ešte v roku 2008, teda za čias prvej vlády Roberta Fica. Geodetickému a kartografickému ústavu v tom čase šéfoval Patrik Hensel, nominant Slovenskej národnej strany, ktorú vtedy viedol Ján Slota. Hensel ako riaditeľ podpísal zmluvu o nájme s eseročkou Armagedon, nevýhodnú pre štát.

Za firmou stojí istý Richard Duchovný z Liptovského Mikuláša, blízky človek Slotovho známeho Norberta Havalca. Ústav si od Duchovného prenajal priestory ako sklad na dokumenty takmer na sto rokov, pričom mesačne mal platiť 178 500 eur, čo predstavovalo v prepočte 9,9 eura na štvorcový meter.

V Mikuláši sa pritom prenájom podobných priestorov pohybuje okolo troch eur na štvorcový meter. Po výmene vedenia ústav napadol platnosť zmluvy, pretože ju nepovažoval za výhodnú pre štát.

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol, že zmluva nie je platná. Ústav preto vrátil kľúče od budovy jej skutočnému vlastníkovi - spoločnosti Ducho, s. r. o., za ktorou stoja tí istí ľudia ako za firmou Armagedon. Súd okrem iného rozhodol o tom, že majiteľ budovy má budovu sprístupniť ústavu, aby ten mohol so svojimi dokumentmi nakladať. Nestalo sa.

Pôvodná firma, s ktorou mal štát podpísanú zmluvu - Armagedon - žiada od ústavu vyplatiť minimálne 1,6 milióna eur. To štát odmieta, pretože považuje zmluvu za neplatnú od začiatku. Armagedon až do rozhodnutia zinkasoval od ústavu už štyri milióny eur.

Soňa Pötheová: Úrad na ochranu osobných údajov dal zmluvu posúdiť právnikom. Podľa ich názoru za ochranu a správne nakladanie s týmito listinami niesol vtedy aj teraz právnu zodpovednosť Geodetický a kartografický ústav. Foto: TASR

Zamknuté

Majiteľ - firma Ducho - odmieta geodetickému ústavu budovu sprístupniť, a to napriek tomu, že tam má stále uskladnené všetky dokumenty. Štát sa pokúšal s eseročkou dokonca dohodnúť na lacnejšom nájme, aby sa podpísala s prenajímateľom nová zmluva, no neúspešne. Prípad momentálne stojí na Okresnom súde Bratislava I, na ktorý sa v tejto veci obrátil priamo ústav. Rozhodnutie stále nepadlo.

„V merite veci možno predpokladať termín pojednávania na jeseň 2016,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ hovorca Krajského súdu Bratislava Pavol Adamčiak.

V prípade eviduje Okresný súd Bratislava I až dve konania. Druhé sa týka platnosti zmluvy, čo prenajímateľ odmieta akceptovať. Ústav podal žalobu s predmetom návrh vydania rozkazu na plnenie. „Vo veci bude nariadené pojednávanie,“ dodal Adamčiak. Termín zatiaľ neupresnil.

Rukojemník

V celom prípade je istý jeden fakt. Listiny patriace štátu, ktoré obsahujú interné záznamy občanov, sa stali rukojemníkmi v rukách súkromných osôb. Po urgencii PLUS 7 DNÍ sa na spor pozrel aj Úrad na ochranu osobných údajov. Zmluvu aj ďalší postup oboch strán dal posúdiť právnikom.

„Za ochranu a správne nakladanie s týmito listinami, teda aj za ich archiváciu, ako sa javí, niesol tak vtedy, ako aj teraz právnu zodpovednosť Geodetický a kartografický ústav,“ píše sa v stanovisku úradu. Naplniť však túto zodpovednosť je pomerne ťažké, ak nie nemožné, pretože ústav nemá k dokumentom už rok žiadny prístup.

„Vzhľadom na skutočnosť, že Úrad na ochranu osobných údajov v predmetnej veci týkajúcej sa Geodetického a kartografického ústavu nedisponuje bližšími informáciami ohľadne zmluvných vzťahov medzi dotknutými subjektmi ani inými právnymi skutočnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na stanovisko úradu, ako aj vzhľadom na prebiehajúce konanie na Generálnej prokuratúre SR, úrad nemôže poskytnúť záväzné stanovisko, či náležite daný skutkový stav posúdiť.“

Generálnej prokuratúre poskytne úrad všetku možnú súčinnosť, aby sa patová situácia prešetrila a ukončila.

Interpelácie

Poslanec Národnej rady Jozef Viskupič hovorí v tomto prípade o úplnom zlyhaní štátu, ktorý má chrániť dokumenty tohto typu a nedokázal to zabezpečiť. Opozičný poslanec sa na základe medializovaných informácií aj na základe podnetov občanov rozhodol interpelovať ministrov zodpovedných za katastre a spomínaný ústav - teda ministra vnútra a ministra pôdohospodárstva.

„Pýtam sa, ako to mohli dopustiť. Stoja súdne konania. Navyše štát nezabezpečil ochranu osobných údajov, čo je jedna z jeho základných funkcií,“ reagoval pre PLUS 7 DNÍ Viskupič.

Otázky ku kauze bude adresovať zrejme aj samotnému premiérovi Robertovi Ficovi. Okrem toho chce iniciovať výbor, ktorý by sa na celý prípad pozrel a predvolal si každého, kto za daný stav nesie zodpovednosť.

Geodetický a kartografický ústav sa ku kauze už opakovane nechcel vyjadriť. Juraj Celler z ústavu len zopakoval, že na ťahu sú súdy a musia rozhodnúť. Oni vraj urobili všetky kroky k možnej dohode a využili všetky právne možnosti. „My teraz už nemáme veľmi čo urobiť. Je to na rozhodnutiach súdov,“ dodal Celler.

Domov