Milióny v ponuke: Informovaní podnikatelia sa z národného projektu môžu tešiť. Kto prv príde, ten prv berie.

Znižovanie nezamestnanosti v praxi: Dotujeme aj luxusné reštaurácie

Dotovaním pracovných miest z našich daní platíme aj zamestnancov luxusnej reštaurácie. Je to normálne?

Ako zlá náplasť na porezaný prst, ktorá sa po chvíli odlepí a rana krváca ďalej. Tak vyzerá drahé a krátkozraké opatrenie vlády, ktorá si myslí, že dotovaním súkromných firiem zníži nezamestnanosť mladých ľudí.

Ako funguje zlepšovanie hrozivo pôsobiacich štatistík v praxi? Z našich a európskych daní budeme napríklad platiť celý rok troch zamestnancov aj luxusnej reštaurácii v Dunajskej Strede. Mesačne jej dáme vyše tisícpäťsto eur, čo je na reštauráciu s kapacitou šesťdesiat ľudí veľmi slušné. Peniaze dostane v rámci národného projektu zamestnávania mladých do dvadsaťdeväť rokov, na ktorý štát vyčlenil celých päťdesiat miliónov eur.

Rozumné?

Už otvorenie reštaurácie približne pred dvoma rokmi napovedalo, že majitelia nemajú prázdno vo vreckách. Hosťom hrala kapela, tancovala brušná tanečnica, spieval folklórny súbor. Každý si našiel to svoje. Zaujme aj interiér reštaurácie, a to elegantným moderným dizajnom vo svetlých tónoch a s univerzálnou architektúrou. Večer je priestor vhodný na romantickú večeru či oslavy, cez deň sa vďaka dennému menu plní pracujúcimi a pocestnými.

Ceny jedál nie sú na toto provinčné mestečko nízke. Studená kačacia pečienka s cibuľou za viac ako päť eur, rybacia polievka vyše troch eur, morčacie prsia s ryžou za šesť eur či paprikáš zo sumca za 9,99 eura. Asi desiatku hostí obsluhujú traja čašníci, jeden z nich slovenčine takmer nerozumie. Ktovie, či práve na jeho plat nedávame podnikateľovi z našich peňazí.

Majitelia reštaurácie začiatkom roka podpísali s úradom práce v Dunajskej Strede zmluvu na poskytnutie dotácie vo výške viac ako osemnásťtisíc eur. Za to majú prijať do zamestnania troch ľudí do dvadsaťdeväť rokov, ktorí boli na úrade práce evidovaní minimálne tri mesiace. Po skončení dotovania týchto pracovných miest sa podnikatelia zaviazali udržať ich ešte ďalších šesť mesiacov. Vyplýva to z národného projektu, ktorý počíta, že takto sa v súkromných spoločnostiach vytvorí presne 9 123 pracovných miest pre mladých.

Na dotáciu má nárok každý podnik a nezisková organizácia na celom Slovensku, okrem Bratislavského kraja. Je však otázne, čo urobí firma, keď na zamestnanca prestane dostávať peniaze a uplynie jej aj obdobie zmluvnej viazanosti. Vrátia sa mladí späť na úrad práce?

Reštaurácia: Z našich daní jej budeme platiť troch nových zamestnancov. Foto: Tony Štefunko

Diskriminácia

„Mala by som záujem o prácu. Máte voľné miesto?“ opýtala som sa jedného z majiteľov dunajskostredskej reštaurácie. „Pre vás? Pošlite si životopis, na jar budeme niekoho prijímať,“ premeriaval si ma Tibor Kovács, no o plate sa rozprávať nechcel. Ako pracujúca s pracovnými návykmi by som asi v konkurencii nezamestnaných neobstála, keďže na mňa by dotáciu nedostali. Možno by som bola dokonca nútená vymeniť si miesto v evidencii nezamestnaných s niekým, kto sa podnikateľovi oplatí viac.

Človek bez pracovných návykov, ale so štátnou dotáciou. No a keby som bola lenivá a prácu čašníčky si nenašla ani v letnej sezóne bohatej na tento druh práce, pracovné zručnosti by som stratila a ocitla sa medzi dlhodobo nezamestnanými.

O tom, kto peniaze dostane, rozhoduje trojčlenná komisia na miestnych úradoch práce. Keď sme sa v tom dunajskostredskom informovali, predstaviac sa ako podnikatelia, na možnosť získať dotáciu na pracovné miesto v hotelových službách, odporúčali nám poslať si žiadosť čím skôr. „Môžete žiadať aj na hotelierstvo. Projekt sa len nedávno rozbehol, peniaze ešte sú,“ odporúčala nám tamojšia pracovníčka. V tomto prípade vraj platí jednoduché pravidlo - kto skôr príde, ten skôr berie. Vláda prioritne nepodporuje žiadne odvetvia, ktoré by to možno potrebovali viac ako reštauračné služby.

Ide o efektívnu cestu podpory zamestnávania? A čo ostatné podniky v okolí, ktorým sa možno tak dobre nedarí, ale dotáciu nedostali? Spomeňme si, ako krachli niektoré malé firmy po vzniku škandalóznych sociálnych podnikov počas prvej Ficovej vlády. Keď začal Revúcky sociálny podnik vyrábať drevené palety a zamestnancov dotovalo ministerstvo práce, už predtým dobre fungujúca firma z neďalekej Spišskej Belej, ktorá platila odvody, dane a mzdy, prišla o zákazky a napokon musela ľudí prepustiť. Jednoducho nedokázala konkurovať výrobcovi, ktorý mal prakticky zadarmo pracovnú silu.

Nezamestnaní: Nevrátia sa mladí späť na úrad práce, keď firmy na nich prestanú dostávať štátne peniaze? Foto: Marián Kunc

Deformácia trhu

Práve diskriminácia a neudržateľnosť sú podľa Roberta Kičinu z Podnikateľskej aliancie najväčšími rizikami národného projektu. „Neudržateľnosť spočíva v tom, že vláda nemôže dotovať pracovné miesta donekonečna a po skončení podpory, respektíve obdobia, počas ktorého musia príjemcovia dotácie pracovné miesto udržať, veľká časť dotovaných miest zanikne, pretože nebudú pre podnikateľov rentabilné. Diskriminácia zasa spočíva v tom, že objem peňazí na dotácie je obmedzený a nie každý ju dostane. Potom sa ľahko môže stať, že budú vedľa seba stáť dve reštaurácie, z ktorých jedna bude mať dotovanú pracovnú silu a druhá nie, čo deformuje súťaž a znevýhodňuje všetkých konkurentov, ktorí dotáciu nedostali,“ upozorňuje Kičina, ktorý takéto riešenie nezamestnanosti mladých nepokladá ani za systémové, ani za efektívne.

„Radšej by som bol, ak by sa dotácie nedávali ani luxusným, ani menej luxusným reštauráciám či iným podnikom a namiesto toho sa odstraňovali bariéry podnikania. Podnikateľom, a teda aj zamestnávaniu by veľmi pomohlo radikálne zlepšenie vymožiteľnosti práva, intenzívny boj proti korupcii, zníženie administratívneho zaťaženia a obmedzovanie podvodov a nekalého podnikania na Slovensku,“ odporúča vláde.

Mädlia si ruky

Spolumajiteľ reštaurácie Peter Koczó dotáciu vníma ako dobrú podporu malých podnikateľov. „Ušetrené peniaze môžeme investovať do rastu reštaurácie. Plánujeme kúpiť výdajový pult a chceme sa zamerať aj na catering,“ prezradil nám. Nových ľudí by vraj prijal aj bez štátnej dotácie. Aj mňa, ak by som spĺňala odborné kritériá.

„Chystáme sa na letnú sezónu, prerábame terasu a v blízkej budúcnosti plánujeme prijať ďalších zamestnancov aj bez podpory úradu práce. Žiadali sme podporu pre viac pracovných miest, ale úrad schválil tri,“ tvrdí podnikateľ, podľa ktorého v reštaurácii pracuje päť ľudí, z toho na dvoch už dostáva dotáciu. Na jedného zamestnanca mu úrad práce odklepol až 514 eur mesačne. Napriek tomu, že štát stanovil maximálnu sumu len 456,57 eura.

Na dôvody dotácie pre túto luxusnú reštauráciu sme sa chceli spýtať riaditeľky úradu práce v Dunajskej Strede Zdenky Masodiovej. Bola však neochotná informovať o tom, kam tečú naše peniaze. „Nebudem sa vám konkrétne k žiadnej žiadosti vyjadrovať ani k žiadnej podpísanej dohode,“ odbila nás a zložila telefón. Pritom by k projektu mala čo povedať, nielen z pozície jeho šéfky. Býva totiž zvyčajne prítomná pri rozhodovaní trojčlennej komisie, ktorá schvaľuje projekty a rozdeľuje peniaze. Práve to sú momenty, keď hrozí korupcia a klientelizmus, ako upozorňujú aj odborníci.

„Toto riziko je nepriamo úmerné množstvu informácií, ktoré o prideľovaní dotácií verejnosť dostane. Čiže čím zrozumiteľnejšie bude verejnosť informovaná o príjemcoch dotácií, ale tiež o kontrole plnenia záväzkov dotovaných podnikov, tým bude pokušenie korumpovať nižšie,“ podotýka Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie.

Tak koľko?

Vláda aj Európska komisia už dlhší čas upozorňujú na vysokú nezamestnanosť mladých. Podľa posledných údajov ich malo byť bez práce vyše 35 percent, čo je tretia najvyššia miera v Európskej únii. Preto Brusel milióny eur na podporu zamestnávania mladých aj odklepol. Dokonca by chcel zaviesť nástroj „záruka pre mladých“, cez ktorý majú členské štáty zabezpečiť, aby mladí do 25 rokov do štyroch mesiacov od skončenia školy či straty práce dostali novú kvalitnú pracovnú ponuku či priestor na ďalšie vzdelávanie, alebo stáž. Téma záruky sa v polovici januára stala aj súčasťou pléna Európskeho parlamentu.

Nezamestnaní študenti

Odborníci upozorňujú, že údaje o nezamestnanosti mladých nie sú korektné, pretože to skresľujú študenti. „Výraz miera nezamestnanosti mladých je zlý, nemal by ho nikto použiť. Je to zjednodušene pomer nezamestnaných k zamestnaným. Ale študenti, ktorých je medzi mladými ľuďmi veľa, nespadajú ani do jednej skupiny. Lepším ukazovateľom by bol počet tých, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú, lomeno všetci.

A v tomto sme presne priemer Európskej únie, čo, samozrejme, neznamená, že je to ideálne,“ tvrdí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Ak by sme teda nerátali medzi nezamestnanými aj študentov, čísla by vyšli omnoho lepšie. Podľa analytikov skreslený pohľad na štatistiky problém zveličujú a vláda potom podľa toho chybne nastavuje svoje plány.

Pomoc vidieku

Miesto dotácií by Páleník navrhoval pomáhať najmä málo vzdelaným a vidieku. „Rozdeliť mladých nezamestnaných na dve skupiny. Absolventi vysokých škôl, ktorí sú v univerzitných mestách, majú relatívne dobré šance, len ich treba trochu nakopnúť. Navrhovali sme pre nich dotáciu na krátke obdobie.

Napríklad na pol roka vo výške 50 až 100 eur, nie v tisíckach na mesiac, ak zamestnávateľ zamestná mladého človeka na štandardný pracovný úväzok na dobu neurčitú. To však nepomáha u nízko vzdelaných a na vidieku, kde majú podobné problémy ako ich rodičia. Tam navrhujeme inkluzívny trh, čo je záväzok celého verejného sektora vytvárať pracovné príležitosti pre dlhodobo nezamestnaných.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní