Keďže Rómovia nemajú žumpu ani WC, potrebu vykonávajú priamo na dvore. Oskar Dobrovodský podľa všetkého na ulici neskončí. Mesto zvažuje viacero alternatív náhradného bývania.

Zúfalý Dobrovodský: S Kotlebom nič nemám

Polícia odpojila kamery na Družstevnej ulici v Malackách, kde žijú desiatky neprispôsobivých Rómov. Usúdila, že k závažnému narušeniu verejného poriadku už nedochádza.

Kedysi to bola jedna z najpokojnejších ulíc v Malackách. Pred každým domom stála lavička, kde si najmä počas letných večerov susedia v pokoji podebatovali. Všetci sa navzájom poznali a brány domov nechávali otvorené. Dnes by ste tu márne hľadali lavičky i odomknuté brány. Na Družstevnej ulici v Malackách, ktorú vďaka „vyhnancovi“ Oskarovi Dobrovodskému pozná azda celé Slovensko, sa už dávno nikto neusmieva. Vo vzduchu cítiť napätie a strach. Z voľakedy pokojného miesta sa stalo doslova nebezpečné územie.

Celebrita?

„Vitajte, takto si tu žijeme,“ podáva nám ruku Oskar Dobrovodský a obratom zamyká bránu. Muž, ktorého už osobnosti slovenského kultúrneho života nazývajú mediálnou celebritou. Toto pomenovanie však zjavne vyčerpanému Malačanovi nelichotí. „Zaregistroval som to a neviem, čo na to povedať,“ krúti hlavou. V snahe ochrániť si majetok a strechu nad hlavou už oslovil azda všetky možné úrady, nič sa však nezmenilo. „Ľudia predsa musia vidieť, aké sú štátne a samosprávne orgány nečinné, ako nevedia zabezpečiť dodržiavanie zákonov,“ pripomína. Tým, ktorí poznajú jeho príbeh, a napriek tomu si myslia, že všetko robí len pre vlastné zviditeľnenie, odkazuje: „Rád si to s nimi vymením, ja totiž nemám iné východisko. Nechcel som nič iné, iba spolu s otcom a priateľkou pokojne bývať v našom dome. Zdá sa však, že tento boj prehrávam.“

S najnovšími vyjadreniami slovenskej elity, ktorá mu vyhadzuje na oči, že sa v boji za svoje práva spája s ľuďmi, ako je exposlankyňa Anna Belousovová či bývalý vodca Slovenskej pospolitosti Marian Kotleba, nesúhlasí. Hoci nie je to po prvý raz, čo sa Dobrovodskému vyčíta medializácia. Ani bývalá premiérka Iveta Radičová sa údajne nevedela stotožniť s jeho častými výstupmi pred novinármi a nešťastníkovi z Malaciek po svojom poradcovi odkázala, že s tým treba prestať. Dobrovodský dnes už nad tým iba mávne rukou. Oveľa ťažšie znáša spájanie svojej osoby s neonacistami a pravicovými radikálmi. Rezolútne odmieta, že by rozšíril ich rady. „Ja predsa nemám problém s Rómami ako takými. Ja s nimi pracujem a mám medzi nimi kamarátov. Ich samotných mrzia moje problémy a hanbia sa za tých neprispôsobivých. Mňa zas trápi, že pre takých, akí žijú na Družstevnej ulici, a tí sú najobávanejší na celom Záhorí, hádžu niektorí ľudia všetkých Rómov do jedného vreca,“ vysvetľuje.

A čo sa týka Kotlebu či Belousovovej, aj na to má vysvetlenie. „S Marianom Kotlebom nemám nič spoločné. A že som vstúpil do strany pani Belousovovej? Ona sa ako jedna z mála o tento problém skutočne zaujíma, tunajších Rómov sa nebojí. Keď na ňu cez ulicu vulgárne vykrikovali, vybrala sa k nim a urobila poriadok,“ bráni Dobrovodský svoj vzťah k bývalej pravej ruke Jána Slotu a terajšej predsedníčke národne orientovanej strany Národ a Spravodlivosť. Vo voľbách v roku 2010 kandidoval za jej stranu do parlamentu. Svoj vstup do kalných politických vôd obhajuje snahou pomôcť i ďalším spoluobčanom, ktorí pre neprispôsobivých spoluobčanov a nečinnosť úradov nemôžu užívať svoj majetok. „Obracia sa na mňa veľa ľudí, najmä z východu. Majú rovnaký problém ako ja a chcú poradiť, pomôcť. Ale čo ja môžem? Myslel som si, že keby sme náhodou uspeli a dostali sa do Národnej rady, mohli by sme presadiť nejaké návrhy, zákony...“

Takto to vyzerá na dvore rómskej rodiny, keď nečakajú žiadnu oficiálnu návštevu. Foto: archív

Pätnásť mačiek

Príbeh, ktorý už rozprával nespočetnekrát, počúvame v záhrade patriacej k rodinnému domu, kde Dobrovodský žije s priateľkou a osemdesiatročným otcom. „Dnes je krásne a pokoj,“ vychutnáva si nezvyčajné ticho. Neskôr sa k nám pridáva i Dobrovodského otec. „Už sme to dávno nezažili. Nič tu nesmrdí, nikto nevykrikuje, nehuláka. Susedia sú asi na hubách,“ dôvodí. Trpkú realitu nateraz pripomína iba niekoľko mucholapiek visiacich zo stropu letného posedenia. Sú plné mŕtveho hmyzu. „Inak sa nedá. Dával som to tam len pred pár dňami. Množia sa z odpadkov, ktoré majú na dvore. Rovnako ako stovky potkanov. Zohnali sme si preto pätnásť mačiek,“ približuje Dobrovodský.

Pokoj nečakane prerušia nadávky ozývajúce sa zo susedného dvora. Z Dobrovodského záhrady doň nevidieť, vo výhľade nám bráni vysoký múr. Ešte pred pár rokmi stál na jeho mieste plot z prútia. Krátko nato, ako sa do susedstva presťahovali neprispôsobiví Rómovia z Gajár, čo bolo zhruba pred štyrmi rokmi, z neho nič neostalo. „Museli sme postaviť múr, stálo to niekoľko desiatok tisíc korún. Ani ten však nedokáže zabrániť zápachu, ktorý sa k nám šíri. Najnovšie tu máme premnožené šváby. A hoci kompetentné úrady o tom vedia, nikomu to zjavne nevadí. Ne vadí im ani to, že na dvore plnom fekálií sa bez problémov hrávajú malé deti,“ opisuje tristnú skutočnosť Dobrovodský. A dodáva ďalšie podrobnosti, ktoré, zdá sa, nikomu neprekážajú. „Že na ploche štyridsaťsedem štvorcových metrov žijú desiatky osôb a ďalšie desiatky žijú v nelegálnych chatrčiach, ktoré postavili načierno na im nepatriacich pozemkoch. Umývajú sa v potoku a keďže nemajú žumpu, svoje potreby vykonávajú aj okolo múra nášho domu. Močovka nám ničí záhradu,“ dopĺňa Dobrovodský. Najhorší je pre neho pocit absolútnej bezmocnosti. Vedomie, že to, čo robia jeho susedia, podľa zákona robiť nesmú, no úrady napriek tomu nekonajú a človek dožadujúci sa dodržiavania zákonných pravidiel je skôr na posmech.

Prázdne reči

Úradov, na ktoré sa Dobrovodský za necelé štyri roky svojho zúfalého boja o strechu nad hlavou obrátil, je požehnane. Skúšal to všade, od najnižšie postaveného úradníka v Malackách až po premiéra Roberta Fica. Písal a žiadal o pomoc hygienikov, Úrad verejného zdravotníctva, stavebné úrady, rezort životného prostredia, políciu. Buď sa dočkal odpovede, že robia, čo môžu, alebo si prečítal i to, že hoci je všetkým nesmierne ľúto jeho situácie i problémov, pomôcť mu nevedia - nie je to v ich kompetencii.

Na Družstevnej ulici v Malackách sa vystriedalo i nemálo politikov, vlani v novembri si tam dokonca urobil výjazdové rokovanie parlamentný výbor pre ľudské práva a menšiny. Členovia výboru si Dobrovodských vypočuli a spoza múra si z pristaveného rebríka prezreli dvor rómskych susedov. Vyvalili oči, zapchali si nos, zavrteli hlavou a so slovami - To hádam nie je ani možné! - z Malaciek odišli. Poslankyňa za Smer Renáta Zmajkovičová vtedy podľa záznamov z oficiálnej zápisnice zdôraznila, že „úlohou výboru nie je vyšetrovať jednotlivé incidenty, ale zaujať také stanovisko, ktoré by sa dalo aplikovať aj na iné podobné prípady, respektíve zvážiť zmenu právnych predpisov“. Plne ju v tom podporil stranícky kolega Vladimír Jánoš. Odvtedy uplynul takmer rok a zákonodarcovia už zabudli, ako rýchlo zliezali z rebríka. „Boli tu aj páni Glváč a Zahradník. Reálne pomôcť sa však snažila len pani Belousovová a tiež pán Hlina. A, samozrejme, bývalý minister vnútra Daniel Lipšic, ktorý tu dal zaviesť kamery a posilnil hliadkovú činnosť policajtov,“ hodnotí Dobrovodský. Nič z toho však podľa neho v konečnom dôsledku nepomohlo. Všetko sa napokon obrátilo proti nemu a na políciu chodí stále čosi vysvetľovať - napríklad prečo nahováral rómske ženy na prostitúciu, prečo strieľal po rómskych deťoch, prečo im vulgárne nadával, prečo ich ohrozuje na živote. Nuž a ako najnovšie vysvitlo, polícia to už na Družstevnej ulici zabalila. Krátko po nástupe nového vedenia prišiel totiž pokyn na odpojenie kamier. „Používanie technických prostriedkov, ktorými bolo monitorované verejné priestranstvo na Družstevnej ulici v Malackách, bolo ukončené dňom 24. mája 2012 z dôvodu, že páchanie protiprávneho konania bolo minimalizované a k závažnému narušeniu verejného poriadku neprišlo,“ dala nám vedieť Tatiana Kurucová z krajského policajného riaditeľstva v Bratislave.

Dobrovodského to však netrápi. Podľa jeho názoru išlo o zbytočne vyhodené peniaze, pretože situácia sa vôbec nezmenila. „Sme tam, kde sme boli pred štyrmi rokmi. Viac ako štyridsať Rómov tu neustále robí problémy a nedá nám spávať. Ale ja už skutočne nevládzem. Musím navštevovať psychiatra, užívať antidepresíva a pozerať sa na ustrašenú priateľku, ktorá ani nevychádza z domu, aby na ňu vulgárne nevykrikovali, že je biela k... Už som požiadal mesto o pridelenie nájomného bytu,“ hovorí rezignovane Dobrovodský. Čo urobí, ak byt nedostane, netuší. Mesto podľa našich informácií pracuje s niekoľkými alternatívami, ako vyjsť Dobrovodskému aspoň čiastočne v ústrety. Jednou je poskytnutie bývania na Skuteckého ulici, kde má k dispozícii ubytovanie internátneho typu. Ďalšou možnosťou, ako dočasne vyriešiť problém, je poskytnúť mu nebytové priestory v centre mesta, ktoré sa dajú prispôsobiť na bývanie.

Malacky v minulosti navštívili viacerí politici. Nechýbal exminister vnútra Daniel Lipšic. Foto: TASR

Agresívni

V snahe ponúknuť priestor druhej strane sme po návšteve Dobrovodských zavítali aj k jeho susedom. Deti pred domom sa po našom príchode prestali hrať a s krikom sa rozbehli do dvora. Krátko nato prišlo k plechovej bráne zopár dospelých Rómov. A hoci nás najskôr pozývali na obed - vraj navarili parádnu červenú omáčku - a tiež, aby sme sa pozreli, ako pekne si upratali dvor, keďže ich má prísť pozrieť „ten nový Róm vo vláde“ (splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák, pozn. red.), napokon s nami diskutovať odmietli. Vraj už majú dosť problémov ani robotu im nikto nechce dať, keď vidí v občianskom preukaze bydlisko Družstevná ulica. Napätie si vraj uvedomujú, no zo všetkého vinia suseda.

Počas „rozhovoru“ z nás ani na okamih nespustili oči - kontrolovali, či si debatu nenahrávame, alebo, nebodaj, niečo nefotíme. Keď sme začali fotiť ulicu, ktorá je verejným priestranstvom, spozorneli. „Vy špiny, buzeranti!“ ozývalo sa z dvora. Pravdupovediac, nebolo nám všetko jedno. V tej chvíli vyšiel z domu pán Dobrovodský, ktorý sa snažil susedom vysvetliť, že fotíme jeho dom. „A je po pokojnom dni,“ povzdychol si. Keď sme nastupovali do auta a odchádzali domov, s pocitom úľavy i ťažko vysvetliteľnej hanby sme si uvedomili, aké máme šťastie. My môžeme odísť, no rodina Dobrovodských zostáva.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].