Pes Lajka: Prvý živý tvor vo vesmíre.

Let prvej živej bytosti do vesmíru skončil tragicky. Slávna sučka Lajka zomrela v strašných bolestiach

Pred šesťdesiatimi rokmi bol vyslaný
 na obežnú dráhu okolo Zeme prvý živý tvor.

Necelý mesiac po vypustení prvej umelej družice Zeme Sputnik 1, ktorej úspešným letom sa začala písať kozmická éra, vypustili 3. novembra 1957 vo vtedajšom Sovietskom zväze druhú umelú družicu Sputnik 2. Na rozdiel od prvého Sputnika, ktorý bol v princípe pomerne jednoduchý a obsahoval len blok batérií, vysielač a snímače teploty a tlaku, druhý Sputnik bol oveľa zložitejší a okrem viacerých vedeckých prístrojov mal na palube prvého živého tvora vyslaného na obežnú dráhu okolo Zeme - psa Lajku. Časové rozpätie medzi vypustením oboch umelých družíc bolo 29 dní.

Natíska sa otázka: Prečo sa Sovieti tak ponáhľali s vypustením druhého Sputnika? A tu je prozaická odpoveď. Bolo to na „želanie“ vtedajšieho Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a hlavne jeho prvého tajomníka Nikitu Chruščova. Chcel, aby sa v čo najkratšom čase nadviazalo na ohromný úspech Sputnika 1, čím Sovieti získali svetové prvenstvo a následne obdiv, uznanie a slávu. Zároveň požadoval, aby to vedci a konštruktéri potvrdili ďalším cenným svetovým prvenstvom, a to vypustením prvého živého tvora na obežnú dráhu okolo Zeme.

V múzeu kozmonautiky: Belka a Strelka boli v roku 1960 prvé psy, ktoré sa z vesmíru vrátili živé.
V múzeu kozmonautiky: Belka a Strelka boli v roku 1960 prvé psy, ktoré sa z vesmíru vrátili živé.
profimedia.sk

A malo to ešte jeden jasný podtón, ktorý bol možno najzávažnejší - politický. Blížilo sa 40. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku (7. novembra). Taký prestížny čin, akým by bolo úspešné vypustenie ďalšej družice, by mimoriadne vhodne zapadol do rámca osláv okrúhleho výročia, keď sa vo zvýšenej miere pripomínali úspechy sovietskych pracujúcich a zvýrazňovali sa prednosti socialistického zriadenia.

Sovietski vedci, technici a inžinieri mali pred sebou neľahkú úlohu. Všetky prípravné práce, montážne technológie až po konečnú fázu realizácie bolo treba stihnúť najneskôr do 7. novembra. Je zrejmé, že sa veľmi usilovali, keď to všetko dokázali spraviť v predstihu a Sputnik 2 vyletel do vesmíru už 3. novembra. Sovieti si tak mohli pripísať ďalší významný priekopnícky úspech v oblasti kozmonautiky a výskumu vesmíru.

Umelá družica Sputnik 2

I keď túto umelú družicu Zeme zostrojili v rekordne krátkom čase, bol to vtedy špičkový vedecký satelit určený na výskumný let do vesmíru. Od prvého Sputnika, ktorý mal tvar gule s priemerom 58 centimetrov a hmotnosť 84 kilogramov, sa Sputnik 2 značne odlišoval veľkosťou, hmotnosťou, tvarom, prístrojovým vybavením a samotným poslaním.

Hmotnosť celej družice bola 508 kilogramov. Do telesa družice kužeľovitého tvaru dlhého asi 150 centimetrov, s maximálnym priemerom 120 centimetrov, zabudovali kapsulu pre pokusného psa Lajku, prístroje na meranie solárneho a kozmického žiarenia, vysielaciu aparatúru, batérie, termoregulačný systém, generátor kyslíka a snímače, ktoré na tele psa zaznamenávali srdcový tep, teplotu, dychovú frekvenciu a krvný tlak. Údaje sa zasielali do riadiaceho strediska na Zemi. Sputnik 2 teda obsahoval všetky potrebné meracie, komunikačné a obslužné prístroje a mechanizmy. Prirodzene tiež techniku zabezpečujúcu životné funkcie Lajky.

Prvoradým cieľom kozmickej misie umelej družice Zeme Sputnik 2 bolo dostať na obežnú dráhu okolo Zeme prvého živého tvora a zistiť, ako reaguje živý organizmus na pobyt vo vesmíre.

Priekopníčka Lajka

Nebola to žiadna rozmaznaná „fiflena“ s rodokmeňom a ovenčená množstvom cien z rôznych súťaží. Naopak. Pochádzala z takzvanej potulnej pouličnej zmesky a odchytili ju niekde v uliciach Moskvy. Bola to však bystrá, milá a hravá asi dvojročná, šesťkilogramová sučka, ktorej tvrdý život bez domova dodal silu, obratnosť a životaschopnosť. Navyše disponovala dobrým zdravotným stavom.

Prípravu na kozmický let znášala na požadovanej úrovni. Nerobil jej problém výcvik v centrifúge, kde si zvykala na preťaženie pri štarte rakety, ani postupné obmedzovanie a zmenšovanie životného priestoru, aby bola pripravená na pobyt v malej kapsule v družici. Vystavovali ju zvýšenému hluku, aby ju neprekvapil hrmot raketových motorov, a musela si postupne privyknúť na špeciálne vyvinutú potravu vo forme gélu.

Sputnik 2: Odštartoval 3. novembra 1957 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.
Sputnik 2: Odštartoval 3. novembra 1957 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.
profimedia.sk

Prípravu okrem nej absolvovali dve kandidátky na kozmický let, sučky Albína a Muška, no najlepšie obstála Lajka.

Ako prebiehal let

Tretieho novembra odštartovala z kozmodrómu Bajkonur nosná raketa R 7, ktorá vyniesla na obežnú dráhu okolo Zeme umelú družicu Sputnik 2 s pokusným psom Lajka na palube. Družica sa pohybovala rýchlosťou 7,9 kilometra za sekundu (prvá kozmická rýchlosť) vo výške 225 kilometrov (perigeum) až 1 671 kilometrov (apogeum). Jeden raz obehla okolo Zeme za 104 minút.

Kapsula pre pokusného psa nebola síce veľmi pohodlná, no účel svätí prostriedky. Lajka tam mala obmedzený pohyb. Bolo to potrebné, pretože išlo o dôležitý vedecký experiment. Lajku uchytili do postroja, ktorý jej umožňoval len stáť, sedieť a ležať. Nemohla sa otáčať, skákať a robiť rýchle pohyby. Mala zabezpečenú termoreguláciu, prívod kyslíka a pravidelný prísun potravy vo forme gélu, ktorý obsahoval dostatok živín a vody.

Keďže vtedy ešte nebola vyvinutá technológia, ktorá by umožňovala návrat družice späť na Zem, vedelo sa už pred štartom, že Lajka vo vesmíre uhynie. Plánovalo sa však, že v týchto podmienkach prežije aspoň sedem až osem dní. Táto prognóza sa nepotvrdila.

Hneď prvé minúty boli dramatické. Počas štartu rakety prístroje signalizovali, že Lajka má problémy. Dychová frekvencia sa jej zvýšila skoro štvornásobne a tep jej stúpol až na 220 úderov za minútu. Zjavne bola vystrašená a v strese. Tento nepriaznivý stav však netrval veľmi dlho. Po prekonaní preťaženia a navedení družice na obežnú dráhu a zhruba po prvom obehu okolo Zeme sa telesné funkcie Lajky dostali na pôvodné hodnoty. Bolo to veľmi potešiteľné a povzbudzujúce. Možno bola ešte trochu vystrašená, ale podľa znížených a prirodzene upravených hodnôt dychu a tepu bolo jasné, že beztiažový stav jej nerobí problémy. Cítila sa dobre a nepriamo to potvrdila i tým, že počas letu prijala potravu.

Slávna na celom svete: Známky venované významnej udalosti vydali viaceré krajiny
Slávna na celom svete: Známky venované významnej udalosti vydali viaceré krajiny
profimedia.sk

Kritická situácia nastala až vtedy, keď zlyhal termoregulačný systém a malá, tesná kapsula v družici, ktorá slúžila Lajke ako príbytok, sa začala nebezpečne prehrievať. Teplota dosiahla až 40 stupňov Celzia. Bolo pochopiteľné, že v takom prostredí nemôže dlho vydržať. Porucha sa nedala odstrániť a obavy sa po krátkom čase naplnili. Práve prehriatie bolo hlavnou príčinou toho, že zhruba po siedmich hodinách pri štvrtom obehu okolo Zeme prestala prejavovať známky života a uhynula.

Sputnik 2 i s nehybnou Lajkou na palube potom lietal vo vesmíre 162 dní a po 2 570 obehoch okolo Zeme sa 14. apríla 1958 dostal do hustých vrstiev atmosféry, kde zhorel a zanikol.

Bol to dôležitý krok

Let Sputnika 2 s Lajkou na palube znamenal veľmi dôležitý krok v ďalšom vývoji kozmonautiky. Napriek tomu, že Lajka prežila vo vesmíre len niekoľko hodín, stihla poskytnúť vedcom dostatočné množstvo základných údajov, informácií a dôkazov o tom, že živý organizmus je pri vytvorení vhodných podmienok schopný prispôsobiť sa novej životnej situácii v kozme. Vie sa vyrovnať s preťažením pri štarte rakety a taktiež s beztiažovým stavom pri pobyte na obežnej dráhe okolo Zeme.

Boli to priaznivé zistenia, pretože sa potvrdili predpoklady, že do vesmíru budú môcť lietať aj ľudské posádky. Vedcom, inžinierom a konštruktérom však bolo jasné, že bude treba neustále vylepšovať techniku, vytvárať lepšie životné podmienky v kozmických kabínach, pripravovať dokonalejšie systémy, zavádzať nové technológie, materiály a postupy, aby sa lety do vesmíru stávali čoraz spoľahlivejšími a bezpečnejšími.

Lajka zostane navždy zapísaná v análoch kozmonautiky ako priekopníčka, ktorá ľuďom kliesnila cestu do vesmíru. Pred Ústavom vojenskej medicíny v Moskve, kde ju pripravovali na kozmický let, má postavený pamätník a na priečelí budovy umiestnenú pamätnú tabuľu. Tieto pocty a uznania od ľudí jej patria plným právom.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].