Známe dvere: Scénka sa takto možno nikdy neudiala.

Luther nebol len reformátor. Nadával, urážal
 a rád pil pivo, ktoré mu varila žena

Na konci jednej epochy žil a sám sa pričinil o jej koniec. Svojich slávnych 95 téz pritom možno vôbec nepribil na dvere kostola vo Wittenbergu.

Navyše chcel nimi iba rozprúdiť odbornú univerzitnú diskusiu, ktorá sa nikdy neudiala - namiesto toho prišla reformácia. Ako je možné, že muž, ktorý podrobil skorumpovanú cirkev oprávnenej kritike, ktorá navždy zmenila tvár Európy, súčasne inšpiroval krvavé vraždenie? Ako prijať, že sa ho dovolávali nacisti pri vraždení Židov? Prečo sa vyjadroval vulgárne ako posledný sedliak?

Hulvátstvo, perverznosť a banalita?

„Jem ako Čech a pijem ako Nemec... Bol to strašidelný veľký prd, čo sem došiel od pápeža - pri takej hromovej rane musel riadne zatlačiť, div, že mu neroztrhlo brucho... Čo by sme mali my kresťania urobiť so Židmi? Po prvé, podpáľte ich synagógy... Po druhé, nenechajte ich bývať v domoch medzi nami. Namiesto toho môžu bývať pod strechou alebo v maštaliach ako Cigáni... Po tretie, radím zobrať im všetky modlitebné knihy... Preto, preč s nimi!“

Aj takéto výroky patria otcovi reformácie, kazateľovi Martinovi Lutherovi. Mužovi, ktorý ukončil stredovek s jedinou pravdou cirkvi.

Niektoré jeho výroky sú také šťavnaté a vulgárne, že sa dodnes nedajú vytlačiť bez obavy z trestného stíhania za urážku na cti či za šírenie rasovej nenávisti. Oháňali sa nimi už dávni Lutherovi odporcovia - dnes po jezuitoch nastúpili pofidérne bigotné weby, ktoré naďalej šíria obraz pijana, hulváta a Luciferovho pomocníka. „Už päťsto rokov hnije, mokvá a krváca otvorená rana protestantizmu na tele kresťanstva. Kto by uveril, že požívačné, hrabivé, skrz-naskrz ordinérne indivíduá, ktoré stáli na počiatku tejto arciherézy, mohli niekomu imponovať? Hulvátstvo, perverznosť a banalita,“píše sa na nich.

Ako to teda vlastne bolo s Lutherom, ktorého dnes chváli Európa?

Svet stredoveku: Lucifer objíma pápeža, kardinála a biskupov.
Svet stredoveku: Lucifer objíma pápeža, kardinála a biskupov.
Archív

Pribité na dvere kostola?

Veľkolepé oslavy pripomínali 500 rokov od okamihu, keď nemecký mních Martin Luther pribil 31. októbra 1517 na kostolné dvere svojich 95 téz proti odpustkom, teda proti cirkevnému odpúšťaniu trestov za peniaze. Až na to, že táto scénka sa možno nikdy neodohrala.

Dnešní renomovaní historici totiž úspešne spochybňujú, že Luther by vzal kladivo a priklincoval protest na dvere kostola vo Wittenbergu. Nejestvuje ani doklad, že sa to stalo práve v predvečer Sviatku všetkých svätých - svedectvá pochádzajú od Lutherových spolupracovníkov, ktorí však vtedy neboli vo Wittenbergu.

„Takisto je nepravdepodobné, že by tĺkol klincami do kostolných dvier,“podotýka dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského Ľubomír Batka, ktorý je autorom viacerých odborných štúdií o Lutherovi. „Svoje tézy by na dvere skôr prilepil voskom. Zámocký kostol vo Wittenbergu bol súčasne univerzitný kostol a aulou a jeho dvere slúžili ako akási nástenka. Luther nechcel nikoho šokovať, svoje tézy spísal v latinčine, ktorej rozumeli len vzdelaní ľudia, a chcel nimi vyzvať na odbornú akademickú diskusiu o opodstatnenosti odpustkov. Šlo teda o materiál k ďalšej dišpute, ktorá sa však už nekonala. Ak to trochu preženiem, predstavte si boxera, ktorý vyzýva do ringu a čaká, kto sa chytí. Tézy museli byť ostré, stručné, výstižné. Presný dátum ani formu zverejnenia téz síce nemáme jednoznačne historicky doložené, istotne však vieme, že tézy spolu s listami poslal nadriadenému biskupovi a samotnému arcibiskupovi a že sa rýchlo rozšírili vo verejnosti - vlastne bez jeho vedomia aj pôvodného úmyslu.“

Lacný lístok do neba

„Téza 27: Ľudské reči kážu tí, čo tvrdia, že len čo zazvoní groš vhodený do truhlice, duša vyletí z očistca. Téza 28: Isté je, že len čo groš zazvoní v truhlici, narastá zisk a lakomstvo...“

Ide o vety z Lutherových 95 téz proti odpustkom - tomuto lacnému lístku do neba. Nečudo, že otriasli celou Európou. Mnohí to Lutherovi nezabudli a odporcovia využívali proti nemu všetky prostriedky - od množstva dobových pamfletov až po dnešné fanatické internetové stránky. Ibaže zahanbiť sa nedal ani Luther. Rýchlo si uvedomil silu tlačeného slova a umne to využíval.

Ľubomír Batka: Podľa neho bola silná káva meniť stav vecí, ktoré fungovali stáročia, ale Luther nevycúval.
Ľubomír Batka: Podľa neho bola silná káva meniť stav vecí, ktoré fungovali stáročia, ale Luther nevycúval.
Viktor Malý

Začalo sa to, keď sa jeho téz chopili kníhtlačiari a chrlili ich po kontinente. „Netreba si nič nahovárať, brali to ekonomicky a Luther, skrátka, išiel na dračku, asi ako dnes Harry Potter. Dosah bol obrovský, veď celá tretina tlačených kníh v Európe boli jeho spisy. Spoločnosť zasiahli viac cez humanizmus než cez teológiu,“ podotýka Ľubomír Batka.

Kníhtlač bola vtedy novinkou a Luther sa navyše spojil so skvelým výtvarníkom Lucasom Cranachom. Tento tandem púšťal do sveta krátke, výstižné texty proti autorite cirkvi, nebrali si servítku pred ústa a luxusnú titulnú stranu navyše zdobilo veľké autorovo meno. Z Wittenbergu, dovtedy ospalého mestečka s troma uličkami, vytvorili prakticky centrum knižného európskeho trhu.

Podobne ako dnes ľudia surfujúci na internete aj vtedy mnohí kĺzali po povrchu. Ani sa nesnažili dostať hlbšie. Vzali si z Luthera, čo sa im hodilo, a zaštítili sa ním aj pri krvavých sedliackych vzburách. Luther s tým nesúhlasil a reagoval po svojom - na roľníkov v spise tvrdo zaútočil a vynadal im. „Nesúhlasil so vzburou a pridal sa na stranu kniežat, čo mu zazlievali napríklad komunisti za bývalého režimu. Musel sa však vymedziť proti násiliu, ktoré s ním spájali. Sociálne problémy doby boli vážne, ľudia si nemohli vziať drevo z lesa bez povolenia vrchnosti a boli zdieraní, Luther žiadal od šľachty zmenu prístupu.“

Najväčší antisemita doby?

„Desiateho novembra 1938, v deň Lutherových narodenín, horia v Nemecku synagógy... Nemecký ľud nakoniec prelomí silu Židov... Tým sa korunuje Bohom požehnaný boj vodcu (Hitlera - pozn. red.) za úplné oslobodenie nášho národa... V tejto hodine počujete hlas nemeckého proroka v 16. storočí, poháňaného skúsenosťou a realitou, najväčšieho antisemitu svojej doby...“

Toto hlásal nemecký biskup Martin Sasse po Krištáľovej noci, obrovskom pogrome organizovanom nacistami, ktorý bol predzvesťou holokaustu. Tak ako v Tretej ríši vyťahovali Lutherove výpady proti Židom, dnes ich citujú neonacisti. Nenávistný Lutherov spis sa nazýva O židoch a ich klamstvách a vydal ho v roku 1543. Pochádzajú z neho vety, ktoré sme citovali v úvode článku - podľa kritikov návod, ktorý uskutočnili v Tretej ríši. „Človek by si prial, aby Luther
umrel skôr, než napísal tento traktát,“ uvádza vo svojej knihe o živote reformátora americký historik Roland H. Bainton. „Napriek tomu si treba ujasniť, čo Luther odporúčal a prečo. Jeho stanovisko bolo výhradne náboženské a rozhodne nie rasistické.“

S manželkou Katkou: Namaľoval ich Lucas Cranach, ktorý sa podieľal aj na výzdobe Lutherových spisov.
S manželkou Katkou: Namaľoval ich Lucas Cranach, ktorý sa podieľal aj na výzdobe Lutherových spisov.
profimedia.sk

S tým súhlasí aj Ľubomír Batka. „Luther tento spis napísal dva roky pred smrťou, ale predtým mal pozitívne vyjadrenia o Židoch, bránil ich pred prenasledovaním a argumentoval, že aj Ježiš sa narodil ako Žid. Luther veril, že Židia nemohli prijať evanjelium pre stav cirkvi, a ponúkol im očistené evanjelium, ktoré však rabíni neprijali,“ podotýka. „Jeho slovník proti Židom je naozaj hrozný a Luthera nemožno ospravedlňovať ani robiť svätým, ale písal to vo veľkej zatrpknutosti, ku koncu života mal pocit, že neuspel. Keď si ho vypožičali nacisti, nebolo to preto, že by im na Lutherovi záležalo, im nezáležalo ani na kresťanstve, bolo to len veľké zneužitie. Židov v tomto spise označuje skutočne hanlivými menami, ale pripomeniem, že aj pápeža a viacerých iných nazýval Antikristom.“

Nepotrpel si na fajnovosti

Tvrdými výrazmi Luther naozaj nešetril. Sprvu si myslel, že pápež je iba v područí zlosynov, neskôr však útočil priamo proti pilierom cirkvi, pokrytectvu a totálnej skorumpovanosti, pričom Antikrist zďaleka nebolo najtvrdšie z mien, ktorými častoval Vatikán.

A čo reči o fekáliách a prdení? Hovoril ich Luther? Zrejme áno. Tak ako všetci ľudia jeho doby. Stredovek totiž podľa historikov nebol poznačený prudérnosťou 19. storočia. Stredovekí ľudia, skrátka, hovorili priamočiaro o všetkom.

Viaceré hrubé výroky pochádzajú z takzvaných Rečí pri stole. Ide o záznamy neformálnych rozhovorov v Lutherovej domácnosti, ktoré po smrti usporiadali jeho žiaci. „Často ho vykresľujú ako nadmieru hrubého a ako príklad slúžia práve Reči pri stole,“ uvádza autor Lutherovho životopisu Roland H. Bainton. „Nedá sa poprieť, že vo vyjadrovaní si nepotrpel na fajnovosti, rovnako ako ani jeho súčasníci. Sám život vtedy páchol. Človek nemohol kráčať po Wittenbergu a vyhnúť sa zápachu prasacích chlievov, odpadkov a bitúnku. Hrubosť však poznačila len nepatrnú časť jeho diela.“

Nevycúval

Hlavným následkom reformácie bolo oslobodenie Európy z područia cirkvi a dogiem. Luther preložil Bibliu do domáceho jazyka, aby ju mohli čítať všetci - napríklad aj naša prvá slovenská kniha z roku 1581 je takzvaný Bardejovský katechizmus Martina Luthera.

V zmysle reformačného úsilia, ktoré presadzovalo vzdelanosť miesto nekritickej poslušnosti cirkevnej hierarchii, sa tiahne niť odkazu ďalej, cez štúrovcov po špičky odboja za druhej svetovej vojny. „Reformácia nie je len Luther, ale aj jeho spolupracovníci,“ dodáva Ľubomír Batka. „Keď sa to spustilo, nevycúval a dotiahol to do konca. Pre mnohých ľudí by to bola silná káva, ísť do sporu s pápežom, s cisárom, byť exkomunikovaný, meniť stav vecí, ktoré stáročia fungovali. Nebolo to vždy bez chyby, niekedy trafil a niekedy trafil vedľa, nemožno ho heroizovať. Ak je však niečo nasledovaniahodné, tak kiežby sme aj my mali takú vnútornú silu obstáť pred výzvami, ktoré k nám prichádzajú.“

Vianočné tipy na darček