Ľudovít XV.: Francúzsky kráľ miloval zábavy a mal množstvo mileniek.

Mal desiatky mileniek, dohadzovala mu ich aj bývalá. Ľudovít XV. sa najradšej venoval radovánkam

Pasca na kráľa! Aj tak možno nazvať prvé stretnutie Ľudovíta XV. s dámou Jeanne-Antoinettou d’Étiolles. Narafičil ju kráľov komorník Jean Binet, jej príbuzný.

Navrhol kráľovi, aby ju pozval na ples pri príležitosti svadby svojho syna. Bola pôvabná, mala zlatisté vlasy, modré oči a bola šľachtičná. Kráľovi sa veľmi zapáčila. Stala sa jeho milenkou. Zakrátko jej pridelil komnatu vo Versailles, povýšil ju na dvornú dámu, kúpil jej zámok Pompadour a do dejín vošla ako markíza de Pompadour. Nebola prvá ani posledná milenka Ľudovíta XV.

Útecha inde

Jeho začiatky neboli ružové. Mal sotva päť rokov, keď naňho doľahla ťarcha vladárskych povinností. Vtedy vlastne ani nevedel, čo je to povinnosť. Osem rokov vládol namiesto neho regent Filip Orleánsky II. Ako trinásťročného ho uznali za dospelého a zasadol na trón, ako pätnásťročný sa oženil. Mladuchu si, pravdaže, nemohol vyberať sám. To sa vtedy a ešte dlho potom v kráľovských alebo šľachtických rodinách nepatrilo. Vybrali mu takú, s ktorou by sa mu rysovalo rozšírenie ríše. Ľudovít XV. si vzal za manželku Máriu, staršiu dcéru poľského kráľa Stanislawa Leszczyńského. Bola od neho o sedem rokov staršia. To iste nebolo veľmi prezieravé. Ani to, že poľský kráľ vtedy ani nekraľoval, bol na úteku. Zdržiaval sa v Paríži, lebo August III. Saský, ďalší uchádzač o trón, vtiahol do Poľska.

Madame de Pompadour: Väčšinu života prežila vo Versailles.
Madame de Pompadour: Väčšinu života prežila vo Versailles.
profimedia.sk

August III. síce zakrátko umrel, ale Stanislaw Leszczyński sa ani tak k žezlu nedostal. Napriek tomu, že mu v tom úsilí výdatne pomáhal Ľudovít XV. Mária bola vzdelaná, múdra, ovládala niekoľko jazykov, venovala sa hudbe, maľovala. A ustavične rodila deti - za jedenásť rokov ich porodila desať. Kráľ hľadal útechu u mladších. Jeho milenkami sa stali dcéry markíza de Nesle, jedného z najvýznamnejších šľachticov. Mal ich päť. Tri z nich boli metresami Ľudovíta XV. Najprv najstaršia, potom mladšia, a keď pri pôrode syna zomrela, nahradila ju najmladšia. Tá bola najrezolútnejšia - chcela byť jediná. Neváhala dokonca vyhodiť vlastnú sestru z kráľovského dvora, aby nemala konkurenciu.

Po nás potopa!

S príchodom Madame de Pompadour, čo bolo v apríli 1745, sa hýrivý svet francúzskeho kráľovského dvora stal ešte hýrivejším. Kráľ celkom zabudol na kráľovské povinnosti, venoval sa poľovačkám, zábavám a svojej obľúbenej favoritke. Markíza mu okrem vnád poskytla rozptýlenie organizovaním pompéznych večierkov, divadelných, operných a baletných predstavení, míňaním peňazí. Jej prisudzujú výrok: „Po nás potopa!“ Míňať peniaze - to teda vedela. Dobre sa postarala o svoju rodinu. O chorú matku, o otca, ktorý narobil dlžoby - kráľ mu ich zaplatil, omilostil ho a pridelil mu panstvo -, o ďalšiu rodinu. Aj sama nazhromaždila veľký majetok.

Manželka: Oženili ho v pätnástich, Mária Leszczyńská bola o sedem rokov staršia, porodila mu desať detí.
Manželka: Oženili ho v pätnástich, Mária Leszczyńská bola o sedem rokov staršia, porodila mu desať detí.
profimedia.sk

Kráľ bol veľkorysý, okrem panstva a zámku Pampadour jej podaroval ďalší v Normandii. Kúpila si Elyzejský palác, dnešné sídlo francúzskeho prezidenta, a dala ho prerobiť. Dala si postaviť ďalšie sídla. Niektoré paláce prebudovala. Ľudovít XIV., predchodca Ľudovíta XV., zanechal po sebe dlžoby. Za vlády jeho nástupcu sa štátny deficit ešte zvýšil, rástli dane, ceny, k tomu pribudla neúroda, hlad. A vojny, ktoré často viedol. Rozširovali sa rady bezzemkov, viac ako polovica vidieckeho obyvateľstva nevlastnila pôdu. Parlament sa pokúšal získať väčšiu moc, zaviesť niektoré reformy, ale sa mu to nedarilo. Nekontrolovaná vládna moc slávila orgie.

Nenávidená

Kráľovná Mária vedela o kráľových milostných dobrodružstvách. Nebola výbojná a zmierila sa s nimi. K markíze de Pompadour bola dokonca priateľská. Zato voči nej bolo okolie nepriateľské. Služobníctvo jej dávalo najavo pohŕdanie, ešte väčšmi kráľove deti. Princ jej pri nejakom ceremoniáli vyplazil jazyk, za čo sa potom so sebazaprením musel ospravedlniť. No neobľúbená bola najmä v národe. Vinili ju zo všetkého zlého, čo sa pácha v krajine. Usilovala sa očistiť. Podporovala umelcov, medzi nimi Voltaira a Rousseaua, vydávanie Veľkej francúzskej encyklopédie, projekt, ktorému kráľ nebol naklonený, založila rozsiahlu knižnicu, dala podnet na založenie vojenskej akadémie, venovala sa charitatívnej činnosti.

Vo filme: Jean Marais ako kráľ Ľudovít XV., Micheline Preslová ako Madame de Pompadour.
Vo filme: Jean Marais ako kráľ Ľudovít XV., Micheline Preslová ako Madame de Pompadour.
profimedia.sk

Vo svojich sídlach organizovala sobáše chudobných dievčat a dávala im veno. Madame de Pompadour bola inteligentná dáma s mnohými záujmami. Maľovala, spievala, tancovala, vyrezávala do dreva, zbierala obrazy, sochy. Bola kráľovou radkyňou pri vládnutí a on sa v tom čoraz väčšmi spoliehal na jej mienku. Svoje a iné zámky dala prebudovať a do práce zapojila najlepších umelcov. Tak sa zaslúžila, že ťažkopádny barok nahradilo rokoko, nový, ľahší, hravý štýl. To národ nevnímal, ovládla ho iba nenávisť k nej. Nemohla ani prejsť kočom cez mesto - hádzali do nej blato a kamene alebo ju opľúvali.

Dohadzovačka

Krásavica Madame de Pompadour mala len niečo vyše tridsať a už bola zostarnutá, zvädnutá. Kvárili ju všelijaké choroby. Aj také, ktoré postihli jej hlavný zdroj príjmov a vplyvu. Niekoľko ráz potratila. Ubehlo sotva päť rokov, ako sa stala kráľovou milenkou, a už sa panovníkovi zunovala. Verejne o nej vyhlásil, že je „chladná“. Zato nezanevrel na ňu. Ani ona na neho. Madame de Pompadour sa rýchlo spamätala z toho, že už nie je kráľovou milenkou. Dožičila mu radovánky s inými ženami. Dokonca sama ich organizovala. Vyberala mu dievčatá z ľudu, jednoduché, mladé, krásne.

V nemilosti: S Madame du Barry, oficiálnou kráľovou milenkou, si dvorania spočiatku ani nechceli sadnúť za jeden stôl.
V nemilosti: S Madame du Barry, oficiálnou kráľovou milenkou, si dvorania spočiatku ani nechceli sadnúť za jeden stôl.
profimedia.sk

A, pravdaže, panny! Nech sa v ich náručí vyčerpá! Ju potom nikto neohrozí v jej postavení na kráľovskom dvore. Čím vyššie spoločenské kruhy, tým menej sa v nich pozerajú na morálku. K dievčatám, ktoré vybrala, prizvali lekárov, tí ich podrobili prísnej kontrole, aby zabránili nákaze. Ak sa všetko dobre skončilo, určili im ročnú apanáž. Postarali sa o ne, aj keď doslúžili. Také služby pre kráľa boli neoceniteľné. Madame de Pompadour zostala poradkyňou Ľudovíta XV. v štátnických záležitostiach. Markíza de Pompadour, žena zo skromných pomerov, ktorá sa stala šľachtičnou len vďaka sobášu s Charlesom- Guillaumom d’Étiolles, prežila na kráľovskom dvore ešte desať rokov. Umrela 42-ročná.

Smrť na popravisku

Aj Anne Jeanne bola krásavica. Už ako pätnásťročná. Jeden z jej súčasníkov zaznamenal: „Je vysoká a má dokonalú postavu. Nádherné plavé vlasy sčesané z vysokého čela, krásne oči s dlhými riasami a oválny obličaj s malými pehami na lícach ju robili neskonale príťažlivou.“ Pri takej kráse ťažko odolávať nápadníkom. Ona ani veľmi neodolávala. Najprv podľahla kaderníkovi, u ktorého sa učila remeslu i láske. Bola komorníčkou, potom predavačkou módneho tovaru. Na pozornosť pánskych zákazníkov si rýchlo navykla, brala od nich darčeky, prilepšovala si. Tak rýchlo si na to navykla, že už ako šestnásťročná si za pracovisko zvolila nevestinec. Bola veľmi obľúbená a pre svoj nežný výzor dostala prezývku Anjel. Na dlhšie obdobie ju prichýlil postarší gróf du Barry. Musela poskytovať služby nielen jemu, ale aj zákazníkom, ktorých jej dohodil.

V tom období Ľudovít XV. smútil za markízou de Pompadour. Ani v posteli už nepodával výkon, tak mu ponúkli dievča, ktoré by ho zbavilo týchto starostí. Anne Jeanne Bécouová, povýšená neskôr na grófku du Barry, osvedčila svoje kvality. Stala sa oficiálnou kráľovou milenkou. O politiku sa nestarala. Kráľ bol k nej pozorný a zahŕňal ju nákladnými darčekmi. Jeho rodina, dvor i krajina ju prijali s nevraživosťou, podobne ako Madame de Pompadour, ale potom si na ňu navykli. Na päť rokov. Až kým sa Ľudovít XV. nepobral na onen svet. Zanechal zruinovanú krajinu. Po kráľovej smrti poslali Jeanne do vyhnanstva, potom jej dovolili žiť na jej zámku Louveciennes. Ortieľ nad ňou vyniesla Veľká francúzska revolúcia. Obvinili ju zo sprisahania proti revolúcii, z podpory tyranie, ale aj z toho, že „bohapusto utrácala a rozhadzovala bohatstvo patriace štátu“. Popravili ju v roku 1793.

Konkurentka

Markíza de Pompadour síce dohadzovala kráľovi milenky, ale také, ktoré ju nemohli ohroziť v jej postavení na panovníckom dvore. Jednou z jej nebezpečných sokýň sa stala Marie-Louise O’Murphyová z početnej rodiny vojaka a krajčíra írskeho pôvodu. Pôvodným povolaním bola speváčka a herečka a neskorším povolaním milenka mnohých význačných mužov. Známy maliar François Boucher namaľoval jej portrét, presnejšie akt, a dal mu názov Odpočívajúce dievča. Bola na ňom, ale aj v skutočnosti, očarujúca. Mimoriadny ohlas tohto obrazu jej otvoril dvere na kráľovský dvor. Stala sa kráľovou neoficiálnou milenkou. Madame de Pompadour sa postarala, aby sa nestala oficiálnou. Intrigami docielila, aby sa vydala za dôstojníka Jacqua de Beaufranchet. Marie-Louise porodila kráľovi dcéru a manželovi dve deti. Manžel zakrátko padol na bojovom poli, ešte raz sa vydala za grófa, potom ešte raz za poslanca mladšieho o 28 rokov. Jej dlhoročným milencom bol minister financií. Za revolúcie upadla do podozrenia z protištátnej činnosti, uväznili ju, ale po piatich mesiacoch prepustili.

Vianočné tipy na darček