Krátko pred smrťou: V otvorenom aute v Dallase.

Mladým Američanom dával šancu na lepší život. Ten jeho skončil rukou psychicky chorého vraha

Americký prezident John Fitzgerald Kennedy vládol krátko, ale stopu v dejinách zanechal nadlho.

John Fitzgerald Kennedy, jedno z deviatich detí bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami, vyštudoval na Harvardovej univerzite s vyznamenaním, jeho dizertačná práca Prečo Anglicko spalo sa stala bestsellerom a vyznamenanie mu udelili aj za 2. svetovej vojny. Už v roku 1947 sa stal kongresmanom, neskôr senátorom. Potom kandidoval na funkciu viceprezidenta Spojených štátov. Vtedy pohorel. V roku 1960 kandidoval na funkciu prezidenta a voľby tesne vyhral. Do funkcie nastúpil v roku 1961. Mal 43 rokov a stal sa druhým najmladším prezidentom v dejinách Spojených štátov amerických. V máji si pripomíname sto rokov od jeho narodenia.

Narodil sa pred sto rokmi: John Fitzgerald Kennedy patrí medzi najpopulárnejších amerických prezidentov.
Narodil sa pred sto rokmi: John Fitzgerald Kennedy patrí medzi najpopulárnejších amerických prezidentov.
profimedia.sk

Zabite Heydricha! Odstránenie nacistického pohlavára urobili tí najlepší z najlepších

Dedičstvo

Keď John Kennedy preberal funkciu prezidenta, USA neprežívali najšťastnejšie časy. Doznievala síce hospodárska kríza z predchádzajúcich rokov, ale krajina sa preberala pomaly. Afroamerické obyvateľstvo sa dožadovalo občianskych práv a Spojenými štátmi zmietali rasové nepokoje.

Tŕňom v päte bola Kuba. V roku 1959 sa tam dostal k moci Fidel Castro a hrozilo, že komunizmus prenikne aj na západnú pologuľu. Ešte to by chýbalo! To americkí politici nemohli dopustiť a vypracúvali plány, ako zvrhnúť režim. Vylodenie kubánskych exulantov v Zátoke svíň pripravovali ešte za vlády Dwighta Eisenhowera, Kennedyho predchodcu.

V apríli 1961 Sovietsky zväz vypustil do vesmíru prvého človeka. Svet bol ohromený. Osobitne Spojené štáty. To znamená, že Sovietsky zväz má také mocné rakety, ktoré by dokázali ohroziť aj Ameriku?

V auguste toho istého roka začali v Berlíne stavať múr. Aj tá udalosť otriasla svetom. Preseknúť rozsiahle mesto múrom? V období, keď by sa svet mal spájať? Aký nezmysel! Pre vládu v Nemeckej demokratickej republike to nebol nezmysel. Do roku 1962 ušli z krajiny na západ takmer tri milióny obyvateľov. Najlepšie sa im to darilo v Berlíne, kde sa v pulzujúcom meste nedali vytýčiť hranice. Vypukla berlínska kríza. Svet sa zmietal v studenej vojne. S tým všetkým a ešte so všeličím iným sa musel nastupujúci prezident vyrovnať.

Mária Terézia nedostala prívlastok Veľká. Ale isto by si ho zaslúžila

Čas reforiem

Kennedy podporoval hnutie za rovnoprávnosť rás a pripravoval zákony, ktoré by zlepšili vzťahy medzi farebnými a bielymi. Vyhlásil viaceré sociálne programy. Ponúkol krajine program Nová hranica. Orientoval sa v ňom na mladé a podnikateľské vrstvy. Najmä mladým Američanom dával šancu na lepší život. Pre Latinskú Ameriku vyhlásil program Aliancia pre pokrok. Jeho cieľom bolo poskytnúť jej krajinám hospodársku pomoc.

Pár, ktorému svet žičil: Na návšteve v Londýne v júni 1961 John a Jacqueline Kennedyovci s kráľovnou Alžbetou II., v strede.
Pár, ktorému svet žičil: Na návšteve v Londýne v júni 1961 John a Jacqueline Kennedyovci s kráľovnou Alžbetou II., v strede.
TASR

Pochopil, že odvrátiť krajiny tretieho sveta od komunizmu je možné najmä podporou ich hospodárstva, že jeho rozvoj je základom demokracie, že jednotne treba bojovať „proti všeobecným nepriateľom ľudstva, proti tyranii, chudobe, chorobám a vojne“.

Kennedy sa usiloval zlepšiť vzťahy aj so Sovietskym zväzom. Vo Viedni sa stretol s Nikitom Chruščovom. Rokovali spolu dva dni len za prítomnosti tlmočníkov. Kennedy zapôsobil na sovietskeho tlmočníka Viktora Suchodreva priam ohromujúco. Po rokoch zaspomínal: „Tú jeho charizmu ste ihneď cítili. Charizma je trocha abstraktné slovo, ale ak by som mal vysvetliť, čo to je, tak je to Kennedy. Bol to inteligentný, veľmi vzdelaný človek, džentlmen, ktorý aj pri uhladených spôsoboch dokázal nekompromisne obhajovať svoje postoje.“

Prezident Tiso sa nepriznal ani neľutoval. Pred sedemdesiatimi rokmi popravili vojnového zločinca

Asi iný názor mal Chruščov. Po návrate z rokovaní označil Kennedyho za slabého panovníka. Veď ako zbabral nedávno inváziu emigrantov na Kubu! Castro ich raz-dva vyprášil. Okrem toho, Kennedy je precitlivený rozmaznaný milionársky synček, nevie, ako to v živote chodí. Ale on, Chruščov, aj jeho ďalší kolegovia podstúpili krvavé roky Stalinovej tyranie a vedia, ako niekomu vykrútiť krk. Navyše, i sovietski diplomati vo Washingtone ubezpečovali, že z Kennedyho nikdy nebude dobrý prezident.

Nech si tam teda John i jeho braček Robert, minister spravodlivosti, títo „chlapci v krátkych nohaviciach“, ako ich s dešpektom nazývali v Kremli, poskakujú a stačí dupnúť na nich. Nadišla chvíľa, keď sa naplní túžba proletárov všetkých krajín a červená zástava zaveje nad celým svetom.

Vyľakaný Chruščov

Keď Chruščov referoval v politickom byre, najvyššom sovietskom orgáne moci, o pláne, ako zatočiť s bratmi Kennedyovcami a so Spojenými štátmi, šibalsky sa usmieval. Povedal: „A čo keby sme strýčkovi Samovi hodili ježka do nohavíc?“ Nastal masívny presun atómových zbraní a vojska na Kubu, rovno pod nos Spojených štátov. Z vojakov sa stali turisti a rakety poprikrývali nepremokavými plachtami a obložili olovom, aby sa zabránilo rádioaktívnemu žiareniu.

Ale Američania zaevidovali zvýšený pohyb sovietskych lodí v kubánskych vodách. Pýtali sa na to Rusov. Čo si to dovoľujú?! Nejestvuje predsa mierumilovnejšia politika ako sovietska. Ohradzoval sa sovietsky veľvyslanec, minister zahraničia, soptil Chruščov. To len pomáhame bratskej Kube. No keď Kennedymu hlásili, že výzvedné lietadlá U-2 objavili na ostrove strategické rakety s atómovými hlavicami a že Sovieti ich stihli prepraviť na Kubu 22 a ďalšie lode s 20 raketami sa blížia k brehom, tvrdo zakročil.

Kubánska kríza: Vodca sovietskych komunistov Nikita Chruščov, vľavo, si na stretnutí vo Viedni s Kennedym neporozumel.
Kubánska kríza: Vodca sovietskych komunistov Nikita Chruščov, vľavo, si na stretnutí vo Viedni s Kennedym neporozumel.
profimedia.sk

V pondelok 22. októbra 1962 všetky americké televízie vysielali Kennedyho prejav: „Buď Sovietsky zväz stiahne svoje rakety z územia Kuby, alebo bude čeliť hrozbe zo strany Spojených štátov.“ Ďalej povedal: „Oznamujem vám, že som nariadil vojenskú námornú karanténu Kuby.“ Zároveň vyhlásil bojovú pohotovosť všetkým druhom vojsk Spojených štátov na celom svete.

Chruščov si ešte stále myslel, že je to len také bu-bu-bu. Sovietska vláda označila blokádu za bezprecedentný agresívny čin, za akt námorného pirátstva a nepriateľstva voči Sovietskemu zväzu. Oznámila, že blokádu nebude rešpektovať. Prezident vyhlásil: „Rakety do 48 hodín odstrániť!“ Rýchlo zasadlo politbyro a rýchlo sformulovalo odpoveď Kennedymu. Keďže minúty do celosvetovej katastrofy sa míňali, nebol čas na šifrovanie a doručenie posolstva diplomatickou cestou. Doručili ho na americké veľvyslanectvo a do rozhlasu. Hlásateľovi ani nedovolili, aby si ho predtým prečítal.

Pred 150 rokmi predali Rusi Aljašku Američanom. Ako a prečo k tomu došlo?

Skúšky sily

Kennedy s Chruščovom si nepadli do oka. Americký prezident sa vrátil z rokovania so sovietskym najvyšším predstaviteľom vo Viedni rozhorčený. Jeho brat Robert neskôr o tom povedal: „Nikdy predtým som brata takého rozčúleného nevidel.“ Ohromila ho Chruščovova „bezohľadnosť a barbarstvo“. Ale ohromila ho aj správa o Gagarinovom lete do vesmíru. Preto zvýšil rozpočet na zbrojenie a prikázal urýchliť kozmický výskum.

Už 25. mája 1961 Kennedy vytýčil v historickom prejave: „Ešte pred koncom tohto desaťročia musíme dokázať, aby človek pristál na Mesiaci a v poriadku sa vrátil na Zem.“ Vypukli preteky v zdokonaľovaní rakiet a dobývaní vesmíru. Američanom sa darilo a v júli 1969 pristála na Mesiaci vesmírna loď s ľudskou posádku. To však bol Kennedy už mŕtvy.

Ďalšou skúškou sily bol Berlín. Hoci sa Kennedy stretol s Chruščovom vo Viedni v júni 1961, Chruščov jediným slovom nenaznačil, čo sa chystá v Berlíne. Sovietsky systém dokázal pracovať v hlbokej konšpirácii. Múr začal vyrastať v meste v auguste. Kennedy zavítal do Berlína a pred masami medziiným vyhlásil: „Múr je tým najohavnejším a najsilnejším dôkazom zlyhania komunistického systému.“ Povedal aj: „Sloboda je nedeliteľná a ak je čo len jeden zotročený, tak nie je slobodný nikto.“

Nešetril ostrými slovami: Americký prezident, vľavo, v Berlíne odsúdil sovietsku politiku.
Nešetril ostrými slovami: Americký prezident, vľavo, v Berlíne odsúdil sovietsku politiku.
TASR

Osudový deň

Kennedymu sa ušlo mnoho pompéznych uvítaní. Najväčšie azda v západnom Nemecku. V novembri 1963 sa chystal na predvolebnú prezidentskú kampaň do Texasu, do Dallasu, kde v predchádzajúcich voľbách získal málo hlasov. Ten deň, bolo to v piatok 22. novembra, bol prežiarený slnkom. Bol natoľko horúci, že si prezident zvolil auto s otvorenou strechou. Chodníky boli lemované mávajúcim davom...

Tešil sa z toho prezident, tešila sa Jacqueline, tešil sa texaský guvernér John Connally i jeho manželka, ktorí boli v aute s Kennedyovcami. Nellie Connallyová sa otočila ku Kennedymu a povedala mu: „Pán prezident, rozhodne nemôžete povedať, že by vás Dallas nemiloval.“ Vtom sa rozľahli výstrely. Podľa niektorých boli dva, podľa iných tri. Jedna zo striel trafila Kennedyho do hornej časti chrbta, druhá do hlavy. V aute i v dave vypukla panika. Auto sa vzápätí hnalo do nemocnice Parkland Memorial Hospital. Tam prezident po polhodine zomrel.

O Kennedyho smrti sa zrodilo veľa konšpiračných teórií. Podľa jednej ho zlikvidovala mafia, ktorú údajne žiadal pred voľbami o podporu a potom jej vyhlásil nezmieriteľný boj, podľa inej Fidel Castro, podľa ďalšej Sovietsky zväz a podľa ešte ďalšej opozícia z vlastných radov. Stopy však viedli k Leemu Harveyovi Oswaldovi, kriminálnikovi so psychickou poruchou.

Zdroj konšpiračných teórií: Leeho Harveya Oswalda, na snímke, dva dni po zatknutí zastrelil pred očami verejnosti a polície Jack Ruby, majiteľ nočného baru. Vraj chcel pomstiť prezidentovu smrť.
Zdroj konšpiračných teórií: Leeho Harveya Oswalda, na snímke, dva dni po zatknutí zastrelil pred očami verejnosti a polície Jack Ruby, majiteľ nočného baru. Vraj chcel pomstiť prezidentovu smrť.
profimedia.sk

Aj keď Kennedy nestihol uskutočniť všetky svoje plány, naštartoval mnoho reforiem, postavil pred svojich krajanov nové ideály a znovu i príťažlivosť americkej demokracie. Patrí medzi najpopulárnejších amerických prezidentov.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček