Začiatok reformácie: Považuje sa zaň vyvesenie 95 Lutherových téz o náprave nedostatkov v cirkvi.

Nepáčilo sa mu, že katolícka cirkev zdiera chudákov. Boj o jej očistenie sa vo Francúzsku zvrhol na masaker

Keď katolícky kňaz a teológ Martin Luther 31. októbra 1517 pribil na dvere chrámu v nemeckom Wittenbergu papier, na ktorom v 95 bodoch spísal svoje predstavy o náprave nedostatkov v cirkvi, určite mu ani nenapadlo, že táto udalosť sa bude aj po päťsto rokoch považovať za jeden z významných historických medzníkov v dejinách ľudstva.

Vyvesenie téz sa napokon začalo považovať za oficiálny počiatok procesu reformácie. Procesu, ktorý sa začal dávno pred Lutherom a pokračuje až do súčasnosti.

Príčiny a zdroje reformácie

Po dlhých stáročiach útlaku kresťania sa v roku 313 dočkali zrovnoprávnenia s ostatnými náboženstvami takzvaným Milánskym ediktom rímskeho cisára Konštantína. Reálne sa však kresťanstvo stávalo oficiálnym náboženstvom, a tým i privilegovaným.

Tento posun znamenal aj prepojenie kresťanstva s politickou mocou. Posilnil význam kresťanstva v spoločnosti a súčasne priniesol veľa negatívnych aspektov do cirkevného života. Túžba po moci a mocenské intrigy, korupcia, pokrivená morálka i ďalšie prvky života mocných sa prejavovali aj v činnosti cirkví.

Bol to, samozrejme, dlhodobý, komplikovaný a rozporuplný proces, ale v konečnom dôsledku vyvolal odpor časti spoločnosti k niektorým aspektom pôsobenia katolíckej cirkvi. Podľa holandského historika Johana Huizinga bola degenerácia duchovenstva, reprezentovaná postavou necudného mnícha a tučného kňaza, po stáročia predmetom zábavy pre vysoké i nízke vrstvy stredovekej spoločnosti.

Kritika bohatstva a moci cirkvi postupne nachádzala intelektuálne vyjadrenia. Snahy Johna Wycliffa alebo Jana Husa o riešenie rozporov medzi Bibliou a cirkevnou praxou sa stali neskôr jedným zo zdrojov reformácie reprezentovanej Lutherom.

Nástup Luthera

Úsilie o nápravu nedostatkov rímskokatolíckej cirkvi dosiahlo svoj medzník práve v činnosti a učení Martina Luthera. Jeho zámerom bolo reformovať cirkev návratom k pôvodným koreňom a odstrániť všetky falošné nánosy a deformácie, ktoré sa postupne stali súčasťou cirkevného života.

Martin Luther: Podľa neho spasenie si nemožno kúpiť
Martin Luther: Podľa neho spasenie si nemožno kúpiť
profimedia.sk

Z teologického hľadiska išlo najmä o návrat k výhradnej autorite Biblie, ktorá stojí nad autoritou cirkvi. Spasenie sa získava jedine Božou milosťou a cez vieru v Ježiša Krista a nemožno si ho zaslúžiť alebo kúpiť. Z praktického hľadiska sa jeho názory dotýkali postavenia samotného pápeža, odmietali kult svätých a Panny Márie, požadovali návrat cirkvi k pôvodnej jednoduchosti a čistote, zrušenie predaja odpustkov, zjednodušenie cirkevných obradov a namiesto latinčiny zavedenie národnej reči ako bohoslužobného jazyka.

Lutherove tézy znamenali vyhlásenie otvorenej vojny cirkevnej vrchnosti a tak boli aj pochopené. Bolo medzi nimi napríklad: „Ľudské rečičky kážu tí, čo tvrdia, že len čo groš vhodený do truhlice zazvoní, duša vyletí z očistca.“ Alebo: „Prečo teraz pápež nestavia Chrám svätého Petra radšej za svoje vlastné peniaze než za peniaze chudobných kresťanov, keďže jeho majetok je väčší ako majetky najbohatšieho Crassa?“ Luther chcel vyvolať akademickú diskusiu, ale zverejnenie jeho téz znamenalo ich rýchle šírenie a ohlas v celej spoločnosti.

Rím jeho názory odmietol a jeho učenie označil za kacírske. Pápež Lev X. dokonca hrozil Lutherovi kliatbou, ale Luther ďalej rozvíjal svoje učenie a vydával nové spisy. Tie sa verejne pálili. Luther, naopak, spálil pápežskú bulu. V roku 1521 pápež Luthera exkomunikoval a cisár Karol V. v máji toho istého roku vydal Wormský edikt, ktorý ho označil za kacíra, zakázal mu kazateľskú činnosť a vydal nad ním ríšsku kliatbu. Jeho knihy sa nemohli vydávať, šíriť a nikto ho nesmel prijať, poskytnúť mu útočisko, jedlo a pitie.

Lutherovo učenie však už bolo rozšírené a mal i mocných ochrancov. Saský kurfirst ho prichýlil na svoj hrad Wartburg, kde Luther počas pobytu urobil prvý preklad Nového zákona do nemčiny. Neskôr sa Luther vrátil do Wittenbergu, kde dokončil preklad Starého zákona, opäť začal prednášať, publikovať a podieľal sa na vybudovaní novej, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

V roku 1525 sa oženil s bývalou mníškou Katharinou van Bora, mladšou o šestnásť rokov. Mali spolu šesť detí. Ich manželstvo považovali za vzor pre protestantské rodiny. Luther zomrel v Eislebene 18. februára 1546 vo veku 63 rokov.

Kacír: Luther páli pápežskú bulu, pápež ho exkomunikoval a cisár mu zakázal kazateľskú činnosť.
Kacír: Luther páli pápežskú bulu, pápež ho exkomunikoval a cisár mu zakázal kazateľskú činnosť.
profimedia.sk

Široký prúd reformácie

Luther nebol sám. Snahy o nápravu vtedajšieho cirkevného života postupne vytvorili široký prúd úsilia o spoločenské zmeny, ktorý zasiahol značnú časť Európy. V Nemecku reformáciu reprezentoval Martin Luther, vo Švajčiarsku Ulrich Zwingli a Ján Kalvín. Myšlienky reformácie nachádzali ohlas taktiež vo Francúzsku, v Uhorsku, Čechách, Poľsku, severských krajinách, Anglicku, Holandsku. Vznikali rôzne regionálne odnože reformácie, ktorých názvy sú často spojené s ich zakladateľmi - luteráni, kalvinisti -, alebo sa používajú všeobecné označenia pre ich náboženské postoje - protestanti, evanjelici, hugenoti.

Reformácia mala, samozrejme, vplyv na mocenské pomery. Katolícka cirkev bola súčasťou politickej moci stredoveku a každé jej oslabenie alebo rozkolísanie na ňu vplývalo. K reformácii sa hlásili aj viac či menej významné šľachtické rody po celej Európe a vznikali tak ďalšie zdroje konfliktov. Obrana katolíckej alebo reformovanej viery sa stávala príčinou alebo tiež zámienkou lokálnych, ale aj väčších konfliktov medzi mocnými vtedajšieho sveta.

Napríklad v Nemecku to v polovici 16. storočia bola takzvaná šmalkaldská vojna. Jej výsledkom bol Augsburský mier, ktorý stanovil zásadu - čia vláda, toho náboženstvo. Ríšske kniežatá sa mohli slobodne rozhodnúť pre vieru a tú mali prijať aj ich poddaní. Tí poddaní, ktorí nechceli prijať vieru svojho pána, sa mohli vysťahovať na panstvo iného pána s prijateľnou vierou.

Bartolomejská noc

Náboženské vojny výrazne zasiahli Francúzsko, kde sa k hugenotom, ako vo vtedajšom Francúzsku nazývali protestantov, prihlásili niektorí príslušníci vedľajších línií francúzskeho kráľovského rodu a vysokej šľachty. Počas druhej polovice 16. storočia tu prakticky nepretržite prebiehali ozbrojené konflikty medzi katolíkmi a hugenotmi, ktoré krajinu veľmi vyčerpávali.

Bartolomejská noc: Vraždenie v celom Francúzsku si vyžiadalo desaťtisíc ľudských životov.
Bartolomejská noc: Vraždenie v celom Francúzsku si vyžiadalo desaťtisíc ľudských životov.
profimedia.sk

Znakom zmierenia mal byť sobáš kráľovej sestry Margot s čelným predstaviteľom hugenotov Henrichom Navarrským. Na svadbu do Paríža prišla aj veľká časť hugenotskej šľachty. To niekoľko dní po sobáši využili na jej likvidáciu. V noci na svätého Bartolomeja, z 23. na 24. augusta 1572, sa odohralo plánované a cielené vraždenie hugenotov zhromaždených v Paríži. Okrem kráľovských vojakov sa do zabíjania zapojilo obyvateľstvo. Vo vopred označených domoch pozabíjali mužov, ženy a deti s cieľom zbaviť sa všetkých kacírov. Vraždenie sa neskôr prenieslo do celého Francúzska a Bartolomejská noc si vyžiadala viac ako desaťtisíc obetí. Na margo tejto strašnej udalosti pápež Gregor XIII. slúžil v Ríme slávnostnú omšu.

Novomanžela ušetrili, no prinútili ho konvertovať na katolíka. Stal sa väzňom na kráľovskom dvore. Samozrejme, že náboženský konflikt sa opäť rozhorel.

Pokračujúce konflikty

Za poslednú etapu stredovekých konfliktov medzi katolíkmi a protestantmi môžeme považovať 30-ročnú vojnu v rokoch 1618 - 1648, ktorá pripravila Európu skoro o polovicu obyvateľstva. Jedným z jej výsledkov bolo zrovnoprávnenie protestantov s katolíkmi prakticky v celoeurópskom rozsahu v duchu spomenutej zásady - čia vláda, toho náboženstvo.

Všetky tieto konflikty mali silný náboženský obsah, ktorý však nebol ich jedinou a určujúcou príčinou. Boj za vieru bol často len zámienkou na mocenské boje, boje o vládu, územie a suroviny. V týchto konfliktoch vznikali účelové spojenectvá nábožensky protichodných strán a katolíci bojovali bok po boku s protestantmi proti iným katolíkom a protestantom, aby o krátky čas vzniklo iné účelové spojenectvo.

Zložitosť doby, ale aj význam náboženstva pre vtedajšiu spoločnosť dobre dokumentuje osud Henricha Navarrského. Ako dieťa konvertoval z katolíka na hugenota. Po Bartolomejskej noci ho prinútili konvertovať z hugenota na katolíka, aby si zachránil život. Po úteku od dvora opäť konvertoval na hugenota. Ako francúzsky kráľ napokon konvertoval na katolíka, aby tak eliminoval odpor väčšinovej katolíckej spoločnosti proti hugenotovi na tróne.

Z nezaujatého pohľadu je paradoxné, že katolíci aj reformátori verili v jedného Boha, ale rozdiely v spôsobe jeho vyznávania často rozhodovali o ich živote a smrti. Reformácia sa každopádne stala jedným z významných krokov v dejinách ľudstva, ktorý búral okovy stredoveku a vytváral základy slobodnej spoločnosti.

Vianočné tipy na darček