Seriál Slovenské korene: Viete, že žlté taxíky vymyslel Slovák z Turca?

Jeho nápad požičiavať autá prežil dodnes, no je slávny najmä vďaka žltým taxíkom. John Hertz

História

Slovensko je malá krajina, ale veľa našincov sa dokázalo významne presadiť v zahraničí a zanechať trvalú stopu v oblasti biznisu, vedy či umenia. V nasledujúcich číslach vám postupne predstavíme niekoľko najzaujímavejších osobností so slovenskými koreňmi, ktoré dokázali svojimi nápadmi „okoreniť“ svet.

Seriál Slovenské korene otvára silný príbeh Johna Herza, ktorý je ako vystrihnutý z amerického sna. Chudobný chlapec zo Sklabine pri Vrútkach vybudoval miliónové impérium. Stal sa nesmrteľným, keďže jeho nadnárodná firma Hertz Corporation nesie jeho meno a ako svetový líder požičiava autá v stopäťdesiatich krajinách sveta aj viac ako päťdesiat rokov po jeho smrti.

Mladý boxer: Hertz začínal ako športový redaktor, no aj sám športoval. Jeho doménou bol box.
Mladý boxer: Hertz začínal ako športový redaktor, no aj sám športoval. Jeho doménou bol box.
ARCHÍV

Odrezaná ruka

Malý Sándor Herz sa narodil v roku 1879 do chudobnej rodiny. Žili v drevenici v Sklabini pri Vrútkach. V Uhorsku bol v tom čase ťažký život, práce bolo žalostne málo, a tak sa rodina s trojročným Sándorom pripojila k viac ako pol miliónu Slovákov, ktorí koncom 19. storočia odišli do Ameriky hľadať šťastie. Usadili sa v Chicagu, čo bola mekka rozvíjajúceho sa automobilového priemyslu, a to nepochybne rozhodlo o osude mladého Sándora, ktorý si v USA zmenil meno na John. Mladý John bol zvedavý a životaschopný.

Do školy chodil krátko a už v jedenástich odišiel z domu a začal sa živiť pouličným predajom novín Chicago Morning News. Keďže bol šikovný, neskôr sa stal ich reportérom. Prispieval do športovej rubriky aj sám športoval - venoval sa amatérskemu boxu. V ringu zaznamenal lokálne úspechy. Pri súbojoch používal meno legendárneho írskeho boxera Dana Donnellyho, ktorý sa začiatkom 19. storočia tešil popularite porovnateľnej s rockovými hviezdami dnešných dní.

Nečudo, že Herz bol fascinovaný írskou boxerskou legendou. Hovorilo sa, že Donnellyho ruky boli extra dlhé a siahali mu až po kolená, vďaka čomu dokázal zasadiť neuveriteľné rany aj z väčšej vzdialenosti. Bol taký slávny, že jeho telo po smrti v roku 1820 zlodeji vyhrabali a ukradli, aby ho predali na čiernom trhu.

Dostalo sa až na stôl dublinského chirurga, ktorý bol ochotný vydať ho len pod podmienkou, že si môže odrezať jeho pravú ruku a mumifikovať ju. Tento zvrátený nápad sa ukázal ako výborný komerčný ťah, pretože ruka odvtedy cestuje ako putovná atrakcia po celom svete. V tom čase mladý John Hertz ešte nemohol tušiť, že raz bude jeho meno slávnejšie ako Donnellyho.

Dobrý biznis: Dobová reklama ponúka žlté taxíky ako najvýhodnejší spôsob prepravy. Piati sa odvezú za cenu jedného pasažiera.
Dobrý biznis: Dobová reklama ponúka žlté taxíky ako najvýhodnejší spôsob prepravy. Piati sa odvezú za cenu jedného pasažiera.
ARCHÍV

Žltý nápad

Začiatkom 20. storočia bolo Chicago známe ako sídlo mafie a automobilizmu. Hertz si, našťastie, vybral ten druhý symbol mesta a v roku 1905 začal predávať autá. Čoskoro si však uvedomil, že najlepší spôsob, ako presvedčiť zákazníkov na kúpu nového auta, je odkúpiť od nich to staré. Tak sa mu však začali na dvore hromadiť ojazdené autá, ktoré nikto nechcel. Predaj stagnoval, no Hertz dostal geniálny nápad.

Ľudia sa v tom čase premiestňovali po Chicagu v konských drožkách, ktoré sa dali zastaviť ako taxík. Hertz sa ukázal ako vizionár, pretože vymyslel, aby nepredajné ojazdené autá začali prenajímať ako taxíky za nízku cenu 30 až 45 centov za jednu míľu. Keďže služba naozaj nestála veľa a bola oveľa pohodlnejšia ako konské drožky, rýchlo sa ujala. V roku 1915 vznikla spoločnosť Yellow Cab Company, teda legendárne žlté taxíky, ktoré sú typické pre americké mestá dodnes. Hertzova hviezda začala stúpať a postupne získal licenciu na prevádzkovanie taxislužby v celých Spojených štátoch amerických.

Podľa niektorých zdrojov však Hertz nebol prvý, komu napadlo natrieť všetky taxíky jednotne na žlto. Nápad vraj dostal počas cesty do Paríža, kde si všimol, že tamojšie taxíky sú všetky rovnaké - malé a uniformné, takže sú pre zákazníkov ľahko rozpoznateľné. Po návrate domov tak začal so svojím obchodným partnerom Showom vyrábať vlastné odľahčené taxíky s európskymi motormi. Do roku 1925 sa stali svetovým lídrom vo výrobe taxíkov.

Chicago: Hertz casto ďakoval Amerike, že ho prijala a umožnila vybudovať jeho sny.
Chicago: Hertz casto ďakoval Amerike, že ho prijala a umožnila vybudovať jeho sny.
ARCHÍV

Bilbord na mieste tragédie

Nastúpiť do taxíka v období Johna Herza bol nepochybne iný zážitok ako dnes. Boli to staré časy prísnej spoločenskej morálky a úslužnosti, čo sa, pochopiteľne, odzrkadlilo aj na tom, ako vyzerali taxikári. Hertz ich veľmi starostlivo vyberal, vyžadoval dokonalé vystupovanie, galantnosť, diskrétnosť a štýlové oblečenie. Skrátka, taxikári mali imidž a móresy elitných súkromných šoférov. Keď už sa utešene rozbehol biznis s taxíkmi, americký podnikateľ so slovenskými koreňmi prišiel s ďalším skvelým nápadom, ktorý z neho postupne spravil milionára a nesie jeho meno dodnes.

Napadlo mu, že ľudia by mohli mať záujem auto si požičať aj bez šoféra. Nápad sa veľmi rýchlo ujal a autopožičovne Hertz Corporation dnes nájdete zhruba na 70 svetových letiskách v 150 krajinách sveta vrátane Slovenska. Meno Hertz sa však spája aj s jednou z najtragickejších udalostí v dejinách USA.

V novembri 1962 zastrelil Lee Harvey Oswald amerického prezidenta Johna F. Kennedyho z okna budovy, na streche ktorej sa vynímal obrovský bilbord na autopožičovňu Hertz. V tom čase to bola iba náhoda, ale podľa niektorých Američanov si firma zámerne ponechala tento reklamný priestor až do roku 1978. Z budovy sa totiž stala turistická atrakcia a dodnes patrí medzi oficiálne historické pamiatky Texasu. Obrovský reklamný pútač s nápisom Hertz tak dlhé roky udieral do očí tisícom zvedavcov, ktorí sa prišli pozrieť na miesto atentátu na amerického prezidenta.

Osudná budova: Obrovský bilbord autopožičovne Hertz na mieste vraždy JFK.
Osudná budova: Obrovský bilbord autopožičovne Hertz na mieste vraždy JFK.
ARCHÍV

Medzititul

John Hertz neskôr predal svoje firmy automobilovému kolosu General Motors a vo veku päťdesiat rokov sa ako mimoriadne bohatý človek mohol pokojne odobrať do dôchodku. Naďalej však žil veľmi aktívnym životom. Choval ušľachtilé kone, mal podiely v niekoľkých spoločnostiach, napríklad v jednej z najväčších bánk USA Lehman Brothers, ktorá šokujúco v roku 2008 zbankrotovala a roztočila špirálu globálnej finančnej a hospodárskej krízy.

Podnikateľ so slovenskými koreňmi bol aj filantrop a obyvatelia Chicaga na neho dodnes spomínajú ako na človeka, ktorý ich mestu v roku 1924 venoval 34-tisíc dolárov na budovanie prvých semaforov. Počas oboch svetových vojen bol poradcom americkej vlády v otázkach dopravy. V roku 1958 ho minister obrany USA poctil najvyšším civilným vyznamenaním.

Do akej miery sa sám John Hertz považoval za človeka so slovenskými koreňmi, sa už asi nedozvieme. Oficiálna stránka jeho vlastnej nadácie, ktorá udeľuje štipendiá nadaným študentom, predstavuje Hertza ako rakúskeho emigranta. Je to však pochopiteľné vzhľadom na jeho meno aj fakt, že neodchádzal zo Slovenskej republiky, ale z Rakúsko-Uhorska.

Miesto narodenia: Veľký americký podnikateľ sa narodil v Sklabini v roku 1879.
Miesto narodenia: Veľký americký podnikateľ sa narodil v Sklabini v roku 1879.
ARCHÍV
História