Ministerskí predsedovia: Od otca Džaváharlála Néhrúa sa veľa priučila.

Vybrali si ju v presvedčení, že bude hračkou v rukách politikov. Zmýlili sa

Ministerská predsedníčka indickej vlády
 Indira Gándhiová prešla mnohými úskaliami.

Nebola dcérou tvorcu nezávislého indického štátu Mahátmá Gándhího, ako by prezrádzalo meno, ba nebola ani jeho príbuznou, len sa vydala za muža toho istého mena. Politika ju sprevádzala od detských rokov. Jej otec bol totiž Gándhího blízky spolupracovník a neskôr ministerský predseda. Od detských rokov si za to vytrpela svoje. V novembri uplynie sto rokov od jej narodenia.

Pomsta kolonizátorov

India sa stala britskou kolóniou v roku 1858, ale od počiatku 20. storočia sa usilovala získať nezávislosť. Usilovala sa to robiť nenásilne. Boj za nezávislosť viedol Mahátmá Gándhí - často hladovkami. Nepochodil. Prvý raz ho zatkli v roku 1908. Zdvihla sa vlna protestov. Jediným druhom násilia zostávalo u Gándhího nenásilie. Jeho i jeho vyznávačov prenasledovali. Patrili medzi nich aj Néhrúovci.

Néhrúovci pochádzali zo zámožného rodu a sily venovali boju za nezávislosť. Indira sa ešte ako dieťa hrávala s kamarátkami na odboj proti Británii. Jej rodičov, ba aj starého otca zatkli. Indira často musela hovoriť návštevníkom: „Je mi ľúto, prichádzate zbytočne, starý otec, otec a mama sú vo väzení.“ Matka sa vrátila z väzenia s tuberkulózou a zakrátko umrela. Zdrvenú dcéru poslal otec na štúdiá do Európy. Striedavo žila v Allahabade, Ženeve, Paríži, Londýne a vo Schwarzwalde.

Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa vrátila do vlasti. A hoci Briti sľubovali Indii po skončení vojny nezávislosť, otáľali. Indira sa vrhla do virvaru politiky. Kolonizátori ju na deväť mesiacov uväznili. Napokon Briti v roku 1947 uznali nezávislosť Indie. Naplnilo sa to, čo vravel Gándhí: „Najskôr vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom na vás útočia a nakoniec vyhráte.“ Džaváharlál Néhrú sa stal ministerským predsedom. Potreboval dcéru pri oficiálnych akciách a na zahraničných návštevách. Pracovala vo výkonnej rade UNESCO. Mnohému sa priučila.

Populárna: Hoci musela zápasiť s mnohými prekážkami, ľudia si ju pamätajú ako usmievavú.
Populárna: Hoci musela zápasiť s mnohými prekážkami, ľudia si ju pamätajú ako usmievavú.
profimedia.sk

Tvrdá ženská ruka

V roku 1964 Néhrú náhle umrel na infarkt a vo funkcii ho vystriedal Lál Bahádur Šastrí. Na post ministerky informácií povolal Indiru. Za Šastrího vlády sa rozpútala indicko-pakistanská vojna a Indira ako jediná z vlády letela do oblasti bojov, aby utišovala situáciu. Získavala si popularitu. Keď zakrátko, tiež na infarkt, umrel Šastrí, v Indii zvažovali, koho si vybrať za predsedu vlády. Pravdaže, treba vybrať nejakého muža. Čo sa má žena pliesť do vysokej politiky?! Ale nemohli sa dohodnúť. Napokon si vybrali - Indiru. V presvedčení, že bude hračkou v rukách politikov. Zmýlili sa.

Čo kvárilo obrovskú ľudnatú krajinu, ktorá sa nedávno vymanila z kolonializmu? Predovšetkým chudoba, hlad, negramotnosť. Obdobia hladomoru sa často opakovali. Aby sa im krajina vyhla, Indira zaviedla program pod názvom Zelená revolúcia. Zahŕňal niekoľko oblastí. Na poliach zavádzali pestovanie nových druhov rastlín, výskumníci v spolupráci so zahraničnými vyvíjali výkonnejšie druhy osív, vzniklo niekoľko poľnohospodárskych fakúlt, ktoré vyškolili mnoho odborníkov... Za desať rokov v Indii strojnásobili produkciu pšenice a úspech zaznamenali i v pestovaní ďalších plodín.

Gándhiová sa rozhodla pribrzdiť aj pôrodnosť v Indii. Krajinu križovali pojazdné ambulancie a mužom poskytovali sterilizáciu na počkanie. Za ochotu, že sa tak rozhodnú, ich čakala odmena - tranzistorové rádio. To bol priam kráľovský darček v krajine, kde sa väčšina obyvateľstva ledva zmohla na nejaký slušnejší oblek.

Indira si už vo funkcii ministerky informácií uvedomila, aký dosah má rozhlas a televízia na vzdelanosť, a podporovala ich. V prevažne negramotnej krajine sa stali hlavným šíriteľom osvety.

V súkolí veľmocí

Sotva sa skončila 2. svetová vojna, už rinčali zbrane. Dve veľmoci hrozivo stáli proti sebe a organizovali svoje tábory. Niekoľkí štátnici, no najmä juhoslovanský prezident Josip Broz Tito a indický predseda vlády Džaváharlál Néhrú, navrhli združiť skupinu štátov, ktoré stáli mimo týchto blokov. Ich prvá schôdza sa konala v roku 1961 v Belehrade. Zúčastnili sa na nej predstavitelia 25 štátov. Na druhej schôdzi v roku 1965 sa zúčastnilo už 46 štátov.

Bývalý vazal: S anglickou kráľovnou Alžbetou II.
Bývalý vazal: S anglickou kráľovnou Alžbetou II.
profimedia.sk

Indira Gándhiová lavírovala medzi dvoma znepriatelenými blokmi. Spočiatku sa väčšmi klonila k Sovietskemu zväzu. Krajina poskytovala Indii hospodársku pomoc. Aj Indire samej. V diele Mitrochinov archív od sovietskeho prebehlíka sa uvádza, že doláre jej vozili v kufroch a nestačila ich ani vyprázdňovať. No sovietski experti výdatne masírovali verejnú mienku v Indii. Pramene uvádzajú, že len v roku 1973 sa im podarilo umiestniť v tamojšej tlači 3 789 článkov. Predovšetkým takých, ktoré štvali proti Spojeným štátom.

V Kremli si mädlili ruky. Najľudnatejšia krajina sveta padne do ich rúk. Nestalo sa. Rozhodlo o tom niekoľko okolností. Jednou z nich bolo, že o dva roky padla Gándhiovej vláda. Indira si pri zavádzaní niektorých reforiem počínala až priveľmi rázne a ľud sa vzbúril. Vo funkcii ju vystriedal Moraji Desai, nijako nie naklonený Sovietskemu zväzu. Keď sa Gándhiová v ďalších voľbách vrátila na čelo vlády, už k Sovietskemu zväzu takú náklonnosť neprejavovala.
Americká demokracia sa jej zdala príťažlivejšia.

S úspechmi i s neúspechmi

Pretvoriť veľkú a zaostalú krajinu, ktorá nezávislosť získala nedávno, si vyžadovalo nadľudské úsilie. Ani to niekedy nestačilo. Hoci sa vďaka rozličným opatreniam podstatne zvýšila výkonnosť indického poľnohospodárstva, hlad krajinu ešte trápil. Nenaplnilo sa teda hlavné Gándhiovej heslo - Koniec biedy. Ani ťaženie proti vysokej pôrodnosti nevyšlo podľa pôvodných plánov. Gándhiovú obviňovali, že často išlo o násilnú sterilizáciu. Navyše, za jej vlády počet obyvateľov Indie narástol o 230 miliónov.

Indira v mnohých oblastiach zaznamenala veľké úspechy. Najmä v tom, že upevňovala demokratický systém v krajine. Zastávala sa nemajetných tried, oslobodila nevoľníkov. Pod jej vedením sa systém stal pevným, neotrasiteľným. Viedla ostrý boj proti pašeráctvu, daňovým únikom a iným druhom kriminálnej činnosti. Upevňovala medzinárodné postavenie Indie.

India vo vojnovom konflikte s Pakistanom zvíťazila a Gándhiová si posilnila postavenie doma i v zahraničí. Za jej vlády krajina vykonala úspešný podzemný jadrový test, čo ju zaradilo medzi atómové veľmoci. Indira sa usilovala posilniť vzťahy s mnohými krajinami. Bola v Sovietskom zväze, vo Francúzsku, v Belgicku, Nemecku, Spojených štátoch amerických... India zohrávala dôležitú úlohu v hnutí nezúčastnených štátov.

V roku 1999 vyhlásil britský rozhlas anketu na tému najvýznačnejšia žena tisícročia. Najviac hlasov získala bojovníčka za slobodu a nezávislosť Indira Gándhiová. Prvenstvo získala pred anglickou kráľovnou Alžbetou I. i pred Matkou Terezou.

Obeť atentátu: Šesťdesiatšesťročnú Indiru v roku 1984 zavraždili.
Obeť atentátu: Šesťdesiatšesťročnú Indiru v roku 1984 zavraždili.
profimedia.sk

Smrť z rúk najbližších

Indira sa neobávala vrhnúť ani do najpálčivejších ohnísk napätia. V roku 1984 sa po dlhšom váhaní rozhodla násilím potlačiť povstanie náboženskej menšiny sikhov, ktorí sa v Pandžábe už dávnejšie dožadovali väčších práv.

Konflikt sa vyhrotil v júni, keď sa skupina sikhov zabarikádovala vo svojej hlavnej svätyni, Zlatom chráme v Amritsare, a vyhlásila nezávislosť Pandžábu. Útok na povstalcov sa skončil krvavo. Za obeť padlo vyše šesťsto sikhov. Náboženskí fanatici volali po pomste. Naplnili ju proti najvyššiemu predstaviteľovi krajiny - 31. októbra 1984 spáchali atentát na Gándhiovú.

Ráno toho dňa britský novinár, moderátor a herec Peter Ustinov čakal na Gándhiovú v záhrade jej sídla. Chcel ju v takom prostredí priblížiť rozhlasovým poslucháčom. Práve opisoval poslucháčom záhradu, keď sa odrazu rozľahol hluk, krik, vzrušené hlasy. A mnoho výstrelov. Ustinov zakrátko oznamoval v priamom prenose: „Indiru Gándhiovú práve zastrelili.“ Zavraždili ju dvaja príslušníci jej osobnej stráže. Boli to sikhovia. Vystrelili na ňu vyše tridsať ráz.

Vlny pomsty pokračovali. Sikhských príslušníkov ochranky zavraždili a po celej krajine vzplanuli nepokoje. Skupiny obyvateľov, predovšetkým hinduistov, prepadávali a vraždili sikhov. Indira vládla šestnásť rokov. Vo funkcii ju vystriedal jej starší syn Rádživ. Vo voľbách vyhral s jasnou prevahou, ale o sedem rokov sa aj on stal obeťou atentátu.

Vianočné tipy na darček