Eleonóra Virágová: V Zbore väzenskej a justičnej stráže pracuje už takmer desať rokov. Minulý rok podala na zbor antidiskriminačnú žalobu.

Bacharka z Leopoldova žaluje zamestnávateľa. Vraj ju diskriminuje, lebo je žena

Bacharka z Leopoldova žaluje zamestnávateľa, ktorý robí všetko pre to, aby dokázal, že ona si neplní povinnosti. Sám pritom zrejme porušuje zákon.

Pani Eleonóra Virágová nič iné ako bacharku robiť nechcela. Uniforma ju vždy lákala. Presne tá, ktorú si v službe obliekajú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nečudo. Jej rodine je táto profesia hádam aj súdená. Vo väznici pracuje jej mama a robila tam i krstná mama pani Virágovej. Jej dedo tej najprísnejšej, v Leopoldove, dokonca šéfoval.

Dnes tam už pomaly desiaty rok „zarezáva“ i Norika, ako známi túto 37-ročnú tmavovlásku volajú. Profesia bacharky pre ňu nestratila na atraktivite ani po toľkom čase strávenom za múrmi, kde si tresty odpykávajú najväčší zločinci. Ba práve naopak. Tejto práci chce stále odovzdávať všetko - a logicky v nej aj kariérne stúpať.

Lenže vyskytol sa problém. Norikini nadriadení majú na vec iný pohľad. „Za tých takmer desať rokov v zbore som sa napriek všetkému nepohla ani len z gauča na diván. Od pána riaditeľa som si vypočula, že so mnou do žiadnej funkcie jednoducho neráta,“ konštatuje Eleonóra Virágová, ktorá sa však nevzdala a za svoje práva sa rozhodla bojovať na súde.

Mužská doména

Dostať sa do Zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo pre ženu v minulosti jednoduché. Predsa len, stráženie zloduchov je odjakživa doména mužov. Aj Norika si po skončení strednej školy nejaký ten čas musela počkať. „Hoci som bacharku chcela robiť v podstate odmalička, kariéru som začínala ako sestrička u zubára. Ženy do väzenskej stráže nebrali. Mne sa to podarilo až na siedmy pokus a tento rok v máji to bude desať rokov, čo pracujem ako samostatný strážny v leopoldovskej väznici,“približuje Norika Virágová.

Prvé roky v uniforme označila za bezproblémové. V tejto práci sa našla. Zlom nastal, keď si jedného dňa povedala, že je na čase kamsi sa posunúť. Samozrejme, v rámci väzenského zboru a najlepšie v leopoldovskom zariadení. Bolo jej jasné, že na dosiahnutie tohto cieľa nestačí len zodpovedne, aktívne a čestne pristupovať k plneniu služobných povinností. „Bude to znieť síce otrepane, ale svoju prácu beriem ako celoživotné poslanie, preto som sa rozhodla, že si zvýšim kvalifikáciu, a to štúdiom na Akadémii Policajného zboru, teda na škole prioritne určenej na vysokoškolské vzdelávanie príslušníkov ozbrojených zložiek,“hovorí Norika Virágová.

Leopoldovská väznica: Za jej múrmi sa podľa všetkého dejú veľmi zaujímavé veci.
Leopoldovská väznica: Za jej múrmi sa podľa všetkého dejú veľmi zaujímavé veci.
Foto: Július Dubravay

Zamietnutá žiadosť

Lenže študovať popri takej náročnej práci je celkom zložité. Všetci sa však zrejme zhodneme, že v prípade policajtov či bacharov veľmi potrebné. Preto, ak sa rozhodnú vzdelávať na akadémii, majú zabezpečené isté benefity. Napríklad v podobe služobného voľna počas školy, pred skúškami či štátnicami. Na to všetko má príslušník ozbrojených zložiek nárok iba v prípade, že mu šéf útvaru, kde je zaradený, dá na štúdium písomný súhlas.

Od riaditeľa leopoldovskej väznice žiadala o jeho udelenie aj pani Virágová. „Robila som to opakovane, žiaľ, vždy som dostala negatívnu odpoveď, hoci všetkým mužským kolegom v ročníku súhlas udelili. Pán riaditeľ jednoducho vyhodnotil, že pre potreby zboru do budúcna nie je potrebné, aby mi súhlas udelil, keďže so mnou neráta na žiadnu funkciu,“krúti hlavou Eleonóra Virágová, ktorá napriek tomu policajn

ú akadémiu úspešne vyštudovala vo svojom voľnom čase.

Žaloba

Nateraz však zbytočne, keď­že vzdelanie jej kariérny postup zatiaľ nezabezpečilo. Norika stále zotrváva na pozícii a tiež v platovej triede, do ktorej ju zaradili pri nástupe do zboru. V tej prvej, najnižšej. „Niekoľkokrát som žiadala o preradenie na iné oddelenie, všetko mi zamietli. Počas mojej služby pritom odišlo z postu, ktorý zastávam, na iné miesto na základe podaných žiadostí niekoľko mužských kolegov - a to aj v prípade, že pôsobili v zbore kratšie obdobie a nemali záujem o zvyšovanie kvalifikácie,“ zdôrazňuje Norika.

Preto sa rozhodla bojovať. Koncom minulého roka podala na súd antidiskriminačnú žalobu. Má totiž silný pocit, že je diskriminovaná preto, že je žena. „Je to jediný logický dôvod, ktorý vysvetľuje, prečo nemám zabezpečený adekvátny prístup k iným pozíciám a k vzdelávaniu,“ myslí si.

Postupujú zákonne?

Lenže konať pred časom začalo aj vedenie leopoldovskej väznice. Priečnu príslušníčku zjavne považuje za problém. Niekoľkokrát sa ju preto snažilo disciplinárne stíhať. Začiatkom roka 2016 napríklad za to, že pri úplne náhodnej kontrole jej na stanovišti v osobných veciach našli rôzne študijné materiály. Eleonóre Virágovej preto uložili jeden z najprísnejších trestov - zníženie služobného platu o 15 percent na obdobie troch mesiacov. Aj v tejto súvislosti sa s leopoldovským zariadením súdi.

V odvetných opatreniach pokračovalo vedenie väznice aj minulý rok. V snahe „našiť“ na svoju prí­slušníčku čosi závažné, zašlo dokonca tak ďaleko, že porušilo možno aj zákon.

Špecializovaný ústav: Onkológiu v Nemocnici svätej Alžbety navštívila delegácia z leopoldovskej väznice niekoľkokrát.
Špecializovaný ústav: Onkológiu v Nemocnici svätej Alžbety navštívila delegácia z leopoldovskej väznice niekoľkokrát.
Foto: Michal Smrčok

Napokon, za všetko hovorí vyjadrenie lekára Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave Patrika Počarovského, ktorý Eleonóru Virágovú v minulosti operoval. Jej ochorenie sa podarilo úspešne vyliečiť, pravidelne sa však podrobuje kontrolám. Nuž a minulý rok si to do bratislavskej ambulancie spomínaného špecialistu namierila aj delegácia z leopoldovskej väznice. A to niekoľkokrát. Potrebovala totiž preukázať, že príslušníčka Virágová počas jednej zo svojich práceneschopností porušila liečebný poriadok.

„Ukázali mi akýsi papier, na základe ktorého žiadali informácie zo zdravotnej dokumentácie pani Virágovej. Lenže zákon čosi také neumožňuje! Oni sa však odvolávali, že chcú vedieť len to, či pacientka bola v konkrétnom čase na vyšetrení. Ale to je tiež údaj zo zdravotnej dokumentácie, ktorý nemožno poskytnúť iným osobám a už vôbec nejakej organizácii. Absolútne som tomu nerozumel. Doteraz som sa nestretol s tým, aby zamestnávateľ takto agresívne žiadal o informáciu zo zdravotnej dokumentácie, ako to robili pracovníci leopoldovského ústavu,“ vracia sa k čudnej návšteve doktor Počarovský.

Podľa neho bažili po údajoch spôsobom, akoby išli nájsť liek proti rakovine. „Naozaj na tom mali eminentný záujem. Dokonca nejaký pán z organizačnej zložky leopoldovskej väznice mi ukázal prefotenú priepustku pani Virágovej a opýtal sa, či je to naša pečiatka a môj podpis. Keď som mu odvetil, že áno, bol veľmi sklamaný, lebo vraj tajne dúfal, že je to podvrh,“ krúti hlavou Patrik Počarovský.

Situáciu okolo domáhania sa informácií muselo riešiť až vedenie onkologického ústavu, ktoré delegácii z Leopoldova vysvetlilo, komu a za akých podmienok možno poskytnúť akýsi chronologický výpis zo zdravotnej dokumentácie.

Všetko v poriadku

Zbor väzenskej a justičnej stráže prostredníctvom svojho hovorcu Adriána Baláža sa však bráni a tvrdí, že postup pracovníkov leopoldovského ústavu pri domáhaní sa informácie od onkologického ústavu bol v poriadku. „Na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, posudkovej činnosti, ako i prípadnej kontroly dodržiavania zákonných povinností príslušníka zboru si môže služobný úrad cestou svojho zdravotníckeho zariadenia vyžiadať údaje zo zdravotnej dokumentácie príslušníka zboru vedenej externým poskytovateľom špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Uvedené legitímne a legálne oprávnenie bolo využité aj v prípade príslušníčky zboru formou písomného dožiadania o stanovisko, nie vyžiadania zdravotnej dokumentácie,“ vysvetlil trochu krkolomne Adrián Baláž.

Uviedol zároveň, že generálne riaditeľstvo zboru ani ústav v Leopoldove nemajú informácie o antidiskriminačnej žalobe podanej Eleonórou Virágovou, keďže im doposiaľ nedoručili výzvu zo súdu na vyjadrenie k jej obsahu.

„Na záver považujeme za potrebné uviesť, že Zbor väzenskej a justičnej stráže odmieta účelovo interpretované tvrdenia príslušníčky zboru služobne zaradenej v ústave Leopoldov o jej diskriminácii, porušovaní lekárskeho tajomstva a ďalšie zavádzajúce informácie. Všetky tieto útoky majú podľa nás za cieľ zakryť jej profesijné pochybenia vo výkone služby. V tejto súvislosti treba uviesť, že nemožno tolerovať zanedbávanie alebo porušovanie základných služobných povinností zo strany príslušníkov zboru jednotne, bez ohľadu na pohlavie. Mrzí nás, že napriek snahe o komunikáciu a vysvetlenie nedošlo z jej strany k pochopeniu a rešpektovaniu zásad služobného pomeru. Sme presvedčení, že správnosť a zákonnosť postupu zboru potvrdí svojím rozhodnutím aj súd v rámci ňou uvádzaného a iniciovaného občianskoprávneho konania,“ povedal väzenský zbor prostredníctvom hovorcu Baláža, ktorý však žiadne profesijné pochybenia pri výkone služby zo strany Eleonóry Virágovej nekonkretizoval.

Na tento prípad sme sa pýtali aj ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, keďže podľa našich informácií by o ňom mala čosi vedieť. Reakcie sme sa nedočkali.

Skutočné problémy

Prípad príslušníčky Zboru väzenskej a justičnej stráže Eleonóry Virágovej a spôsob, akým jej ide po krku vedenie leopoldovskej väznice, vyvoláva zmätočné pocity. Človeka až udivuje, s akou vehementnosťou a nasadením sa pustilo do preukazovania jej údajnej neprofesionality. Paradoxne, deje sa tak pod taktovkou samotného riaditeľa zariadenia Michala Halása, ktorý má na rováši toľko prehreškov, že podľa názoru odborníkov mal už dávno v tejto funkcii skončiť. Pripomeňme si tie najzávažnejšie.

Pán riaditeľ: Počas pôsobenia Michala Halása na čele leopoldovskej väznice sa tam udialo kadečo - od úteku väzňa po údajné vyzliekanie dôchodcov donaha, nuž a najnovšie čelí zariadenie antidiskriminačnej žalobe.
Pán riaditeľ: Počas pôsobenia Michala Halása na čele leopoldovskej väznice sa tam udialo kadečo - od úteku väzňa po údajné vyzliekanie dôchodcov donaha, nuž a najnovšie čelí zariadenie antidiskriminačnej žalobe.
Foto: TASR

Dôchodcovia donaha

Kauza z mája 2016 dohnala k slzám v tom čase 70-ročnú pani Darinu z Nitry, jej takmer 80-ročný manžel v hneve len ťažko hľadal slová. Jedného dňa prišli do leopoldovskej väznice za synom, návšteva sa však zmenila na nočnú moru. Ak sa chceli k potomkovi dostať, museli sa podrobiť ponižujúcej osobnej prehliadke zo strany príslušníkov väzenského zboru. Počas nej im kázali vyzliecť sa úplne donaha!

Po prevalení kauzy bolo z toho poriadne haló, pretože čosi také je neprípustné. V tejto veci sa začalo aj vyšetrovanie, avšak so záverom, že sa nedá preukázať, či k udalosti skutočne došlo tak, ako tvrdia dôchodcovia, lebo bachari hovoria čosi úplne iné. Logicky, nemohli predsa potvrdiť verziu dôchodcov. Niekto by totiž musel niesť trestnú zodpovednosť. Dôchodcom sa doteraz nikto neospravedlnil.

Útek väzňa

O niekoľko týždňov sa leopoldovská väznica zviditeľnila opäť. Na nohy postavila hádam všetky ozbrojené zložky štátu. Z otvoreného pracoviska totiž 2. júna 2016 v skorých ranných hodinách ušiel nebezpečný väzeň Ľubomír Behan, ktorý si v Leopoldove odpykával takmer deväťročný trest za lúpež. Nájsť sa ho podarilo o štyri mesiace v dome jeho rodičov v dedine Ostrov pri Piešťanoch. Trest za útek si odniesli traja dozorcovia, ktorých okamžite prepustili. Tí sa teraz bránia súdnou cestou. Tvrdia totiž, že také jednoduché, ako to vyhodnotilo vedenie zboru, to nebolo. Samotnému Behanovi súd na konci minulého roka predĺžil trest o dva roky.

Útočiace monštrum

Vlani v januári museli dozorcovia hasiť situáciu, ktorá nastala na Okresnom súde v Nitre. Na pojednávanie tam v putách predviedli nebezpečného páchateľa Petra Ladunu, ktorý si v Leopoldove odpykáva doživotný trest za niekoľko vrážd. Po skončení pojednávania zrazu zaútočil na dozorcu stojaceho blízko neho. Do súdnej siene sa Ladunovi, nevedno ako, podarilo prepašovať klince, žiletku a kľúče od pút. Ako sa čosi také mohlo stať, vedenie zboru väzenskej stráže doteraz poriadne nevysvetlilo. Vyhlásilo však, že prijalo prísne opatrenia.

Riaditeľ Halás zostal na svojom mieste, na ktorom sedí doteraz.


  • Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].