Naša realita: Bitcoin pomaly preniká aj do našich končín, na Slovensku je niekoľko desiatok kamenných predajní a e-shopov akceptujúcich túto menu, v Česku ich počet už prekročil stovku.

Bitcoin nie je jediný, virtuálnu menu si môže vytvoriť ktokoľvek

Obchodov aj inštitúcií, v ktorých možno platiť bitcoinami, je čoraz viac. Ako sa používa virtuálna mena?

Bitcoin doslova pobláznil celý svet. Médiá sú plné článkov o ľuďoch, ktorí pred pár rokmi len zo zvedavosti nakúpili nejaké množstvo bitcoinov za smiešne peniaze a dnes sú z nich boháči.

Len pre zaujímavosť - jedna z prvých transakcií, v ktorých fungoval bitcoin ako mena, sa uskutočnila vo februári 2010. Vtedy jeden z používateľov kúpil dve pizze za 10-tisíc bitcoinov.

Dnes si však asi trhá vlasy, pretože kurz bitcoinu sa za štyri roky trošku zmenil - aktuálne sa jeho hodnota pohybuje niekde medzi 700 až 900 dolármi. Inak povedané - dve pizze ho v prepočte súčasným kurzom stáli sedem až deväť miliónov dolárov...

Bez centrálnej autority

Veľa sa píše o tom, že vlády veľkých krajín začali uznávať bitcoin ako regulárnu menu, že sa dá obchodovať na burze a že sa ním dá platiť dokonca aj na Slovensku. Ako jeho najväčšia výhoda sa uvádza, že je to decentralizovaná deflačná mena, za ktorou nestojí žiadna autorita v podobe štátu, centrálnej banky, a jej vývoj nemôže ovplyvňovať ani samotný autor.

Transakcie medzi používateľmi sú priame, bez zbytočných poplatkov a v podstate úplne anonymné. Bitcoin nie je krytý zlatom ani inými ceninami. Jeho hodnota závisí výlučne od dôvery ľudí a ich ochoty s bitcoinom obchodovať, inak povedané, od aktuálneho záujmu o túto menu.

A ako vlastne vznikol? Niekedy medzi rokmi 2007 až 2009 vypracoval jeho tvorca, ktorého skutočná totožnosť nie je známa, komplikovaný algoritmus. Jeho výsledkom je istá sekvencia binárneho kódu, teda vopred daná postupnosť núl a jednotiek, ktorú musíte nájsť. Ak sa vám to podarí, získali ste bitcoin, presnejšie povedané - vyťažili ste ho.

Na prvý pohľad to vyzerá veľmi jednoducho, fakt však je, že algoritmus má isté obmedzenia - napríklad z jeho podstaty vyplýva, že je možné celkovo získať približne len 21 miliónov bitcoinov. Čím viac je ich vyťažených, tým náročnejšie je získať nové. Žiada si to totiž väčší výpočtový výkon, a teda aj výkonnejšie počítače a viac energie.

Presnejšie - viac grafických kariet (GPU), ktoré sú efektívnejšie ako procesory a majú aj nižšiu spotrebu, preto ich bežní používatelia na bitcoin mining (ťaženie bitcoinov) využívajú najčastejšie.

Ľudia sa kvôli lepšej efektivite začali združovať, spájať výkon svojich počítačov a začali vznikať združenia - pooly, v ktorých sa ťaží kolektívne. Pre ťaženie bitcoinov dokonca vznikol aj špecializovaný hardvér, optimalizovaný na túto činnosť.

Bitcoiny v praxi

Obchodovanie nie je komplikované. Máte elektronickú peňaženku, obsahujúcu vaše bitcoiny. Ak sa rozhodnete jeden venovať napríklad Ferkovi za určité služby, tak jednoducho napíšete, že mu posielate jeden bitcoin, a potvrdíte to elektronickým podpisom.

Keďže s bitcoinami sa obchoduje v peer-to-peer sieti, teda v podobnom systéme, aký slúži na sťahovanie torrentov, táto informácia sa zároveň odošle aj ďalším účastníkom v sieti. V nej je každý jeden bitcoin presne evidovaný a existuje prehľad o tom, k akému účtu je viazaný.

Zvyšní účastníci túto transakciu potvrdia a považujú ju za uzavretú. To je, samozrejme, veľmi hrubé zjednodušenie približujúce princíp fungovania bitcoinov. V skutočnosti sa informácia o transakcii zašle len účastníkom, ktorí sa na ich overovanie špecializujú a sú za to platení.

Tí ju verifikujú a v novom bloku transakcií ju odošlú ostatným, ktorí ju ďalej zaevidujú, pričom o skutočných odosielateľoch a prijímateľoch bitcoinov nevedia vôbec nič.

Celý proces je dokonale šifrovaný, z jeho podstaty vyplýva, že ak by ho chcel niekto sfalšovať, musel by disponovať výpočtovým výkonom vyšším, ako je výpočtový výkon zvyšku používateľov bitcoinovej siete. A to v praxi nie je možné, pretože ich výkon rádovo 70- až 100-násobne prekračuje výkon najsilnejšieho počítača na svete.

A keby sa to niekomu aj teoreticky podarilo, dokázal by ovplyvniť iba vlastné transakcie a zablokovať prijímanie cudzích, sám by však bitcoiny nezískal.

Jednoduchý systém

Celý proces odosielania a prijímania bitcoinov a potvrdzovania transakcií, samozrejme, za používateľa obstará príslušný softvér, platenie nimi je v konečnom dôsledku jednoduchšie než používanie klasického internetbankingu. Keďže bitcoiny nie sú ničím kryté, existujú len virtuálne, sú závislé od internetu a elektrickej energie.

Ak by teoreticky došlo ku globálnemu výpadku energie na celej planéte, bitcoiny by sa mohli stratiť. Pravda však je, že v prípade takejto globálnej katastrofy by sa nestratili len bitcoiny, ale nastali by oveľa väčšie problémy a ekonomický chaos, v ktorom by kolabovali aj meny kryté nejakou centrálnou autoritou. Kto je paranoidný, môže si bitcoiny vytlačiť.

Existuje totiž bitcoinová papierová peňaženka, inak povedané QR kód, v ktorej sú uložené bitcoinové adresy a osobné kľúče. Tú spárujete s androidovou aplikáciou a môžete fyzicky vytlačené bitcoiny použiť na platenie. Opis fungovania bitcoinu je dôležitý preto, aby bolo jasnejšie, aké jednoduché je vytvoriť akúkoľvek inú podobnú kryptomenu a nastaviť pre ňu niektoré vlastnosti, napríklad aj predprogramovanú infláciu.

A nie je to len teoretická možnosť, práve sa to vo svete deje. Bitcoin je len prvá takáto mena, po ňom nasledoval celý rad podobných decentralizovaných mien. Vznikol litecoin, namecoin, megacoin, peercoin, quarkcoin a dokonca aj vyložene špecializované meny, ako napríklad sexcoin alebo casinocoin.

Čítajte viac:

Virtuálna mena bitcoin už na internete vyrobila zopár milionárov

Mena na želanie

Práve decentralizácia je ich najsilnejšia stránka. Isté skupiny ľudí a združenia si môžu vytvoriť vlastnú privátnu menu, pričom platby v nej sa dejú zatiaľ temer úplne mimo akejkoľvek štátnej a daňovej kontroly, navyše sú takmer úplne anonymné a nevystopovateľné. Samozrejme, každý bitcoin má svoju históriu a jeho pohyb je uložený v transakčných blokoch, no tie sú pre tretiu stranu prakticky nedešifrovateľné.

Taktiež možno sťažiť pátranie po transakciách už v samotnej štruktúre meny a spôsobe potvrdzovania platieb a prevodov. Ťažko si možno predstaviť virtuálny svet zaplavený desiatkami až stovkami tisíc kryptomien, hoci teoreticky si môže spraviť vlastnú menu každý - mohla by ju mať spoločnosť Apple rovnako ako Intel a vytvoriť si ju môže prakticky každý používateľ internetu. Iste, nemožno očakávať, že prežijú všetky, no niektorým sa to určite podarí a rozhodne to nebude len bitcoin.

Je možné, že s ich rozšírením čaká finančný svet veľká revolúcia, na ktorú zatiaľ nie je pripravený. Aj preto veľké inštitúcie na kryptomeny reagujú veľmi zdržanlivo až odmietavo a objavuje sa množstvo článkov, v ktorých sa straší najmä faktom, že sú nekryté. Pravda však je, že nekrytých je aj množstvo „papierových“ peňazí. O tom sa však už toľko nehovorí.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní