Zamestnanci: Väčšina sa o pracovných podmienkach odmietla baviť.

Boli sme v nemeckom Volkswagene. Učni na praxi tam zarábajú takmer toľko ako naši robotníci

Kauzy
Peter Galan

V slovenskom Volkswagene je dobojované. Aspoň nateraz. Robotníci získali zvýšenie svojich základných platov, vo finančnej oblasti však aj tak len z diaľky hľadia na chrbty svojich kolegov v Nemecku.

Rozdiely medzi mzdami sú stále priepastné. Napriek tomu u nás zaznievajú otázky, prečo sa búrili práve tí najlepšie ocenení. Slovenský manažment totiž rád prezentoval 1 800-eurový priemerný plat. Len zabudol dodať, že do tohto výpočtu zarátal a spriemeroval všetky možné príplatky, bonusy, nadčasy aj platy riadiacich pracovníkov za celý rok.

Bežný pásový robotník na mesačnej páske obvykle nevidel viac než 900 eur v čistom, o nástupných platoch ani nehovoriac. Môžeme sa tlačiť do prvej línie dvojrýchlostnej Európy, obyčajný Slovák je stále na konci finančného rebríčka aj najchudobnejšej krajiny starej západnej Európy. Prečo? Ako situáciu u nás vidia Nemci a ako si robotníci v domovskej krajine Volkswagenu žijú? Zašli sme sa na to spýtať priamo do Wolfsburgu.

Výstavné mesto

Krajina okolo nás pôsobí ako príjemný zelený obrázok vystrihnutý z katalógu. Trávnaté roviny pretkané pásmi stromov, perfektne upravené cesty, pri ktorých sa pasú stáda kráv, a tým všetkým sa tiahnu kilometre cyklistických trás. Ekológ by tu zajasal. Všetko je príjemne kompaktné, zladené do jedného celku. Ani dediny svojou mierne stereotypnou architektúrou nenarúšajú atmosféru prepojenia civilizácie s prírodou.

Dobrý pocit nestrácame ani s príchodom do samotného Wolfsburgu, ktorého rozkvet odštartoval tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny. Mimochodom, je to smutná kapitola dejín. Základný kameň budúcej svetoznámej automobilky totiž položil nacistický vodca Adolf Hitler a práve on rozhodol, že pri rieke Aller vyrastie vzorové priemyselné mesto. Jeho rozvoj zabezpečil po svojom, zriadil internačné tábory a dal sem doviezť robotníkov na nútené práce. Tí počas vojny vo fabrike zabezpečovali zbrojnú výrobu.

Vydieranie a zastrašovanie? Volkswagen voči štrajkujúcim pritvrdil, TOTO rozoslal všetkým zamestnancom

Firma potom žila svojím životom a popri nej prosperovalo aj mesto, ktoré sa vďaka zárobkom zamestnancov automobilového gigantu stalo najbohatším v celej krajine. Bohatstvo cítiť na každom kroku. Strieda sa tu moderný svet s tradičnými stavbami, popri starých kostolíkoch či zámku zo začiatku štrnásteho storočia ponúka „mesto vlkov“ najväčšiu vodnú šou na svete, sídli v ňom najväčšie vedecké centrum v Nemecku Phæno či jeden z najnavštevovanejších zábavných parkov v Európe, ktorý ročne navštívi vyše dvoch miliónov milovníkov automobilizmu - Autostadt.

Volkswagen tu vnímame všade. Pri práci, zábave i športe. Meno koncernu nesie veľký futbalový štadión, realitka a stavebná spoločnosť, kultúrne podujatia či múzeum, v ktorom nachádzame skutočné motoristické skvosty vyrobené naprieč desaťročiami. Atrakciou je dokonca samotná fabrika, kam vozia turistov lodičkami a autovlakmi.

Robili zadarmo? Veľká firma sa na megaprojekte za milióny nabalila, malé nedostali ani to, čo mali

Viac peňazí, viac prestávok

Nás však zaujíma, ako žijú tunajší pracujúci, ako vnímajú posledné udalosti v Bratislave. Prvých respondentov nachádzame na námestí plnom obchodov, reštaurácií s terasami, dýchajúcom lenivou, takmer prázdninovou atmosférou. Je jedným z mála priestorov, kde betón a dlažba víťazia nad zeleňou.

„Pred rokom tu vypukla vlna štrajkov vo viacerých mestách. Tu vo Wolfsburgu vyšlo do ulíc asi dvadsaťtisíc robotníkov,“ hovorí nám bývalý zamestnanec automobilky, muž v dôchodkovom veku, s ktorým sa pri obede v záhradnej reštaurácii v centre dáme do reči. Nazrie do mobilu a vyratúva: „Vtedy si vydobyli 3,5 percenta, vlani sa platy zvýšili o ďalšie percentá. Teraz je najnižší tabuľkový základ vyše 2-tisíc eur. Aj pri takmer štyridsaťpercentnom zdanení pre slobodných je to stále slušná suma.“ Podľa neho však spokojnosť vládne skôr u zahraničných pracovníkov. Nemci by chceli viac, ale teraz, keď sa hovorí o znižovaní výroby a počtu zamestnancov, radšej mlčia a nevyjadrujú sa k ničomu.

V týchto firmách sa „maká“ najlepšie: Slováci si zvolili naj zamestnávateľov

Štyridsaťdvaročný Andreas z neďalekého Rühenu pred časom tiež z Volkswagenu odišiel. Nezarábal zle, ale nemecký daňový systém im narúšal rodinný rozpočet. „Plat mojej ženy totiž presahuje 4-tisíc eur, čo nás spolu s mojím radilo do vyššej daňovej kategórie,“ vysvetľuje. A tak dnes radšej vozí nevládnych pacientov k doktorom za 1 300 čistého a pomáha otcovi s prenajímaním penziónu. Jeho manželka nám ochotne rozpráva o pracovných podmienkach nemeckých robotníkov.

Bez práce sú tisíce ľudí, ale SEM nechce ísť robiť nikto! Firma nevie zohnať 150 zamestnancov

„Zamestnanci tunajšieho koncernu sú oficiálne rozdelení do dvadsiatich dvoch tarifných tried, ale, popravde, neviem o nikom, kto by nastupoval s nižšou ako sedmičkou. A to sú ľudia, ktorí robia tú najjednoduchšiu prácu. Ich základný plat je 3 300 v hrubom, k tomu príplatky za zmeny, víkendy, nadčasy, bonusy. Na druhej strane tu nepoznáme 13. či 14. plat. Len dovolenkový, čo býva obvykle tisícka, a ročný bonus.“ Ako pokračuje, sama robí v skupine dvadsiatich ľudí. „Každý montuje niečo iné a, aby sme sa nezbláznili, po necelej hodine sa vždy striedame. Prestávky sú počas 8,5-hodinovej šichty dvakrát pätnásť minút a polhodina na obed.“

TOTO je recept na úspech: Tieto VYSOKÉ ŠKOLY musíte vyštudovať, aby ste zabodovali na trhu práce

Stoja za nami

Po ďalšie názory si ideme priamo k bráne automobilky, kde nás míňajú stovky pracovníkov. Rozsiahly areál Volkswagenu zamestnáva desaťtisíce ľudí. Drvivá väčšina z nich hovorí po nemecky, hoci domáci nám tvrdia, že v koncerne je mnoho cudzincov. Aj automobily na parkoviskách nesú takmer výhradne domáce éčevéčka. Hoci o ich platoch môžu našinci len snívať, ani oni nie sú práve najspokojnejší. Tu sa potvrdzujú Andreasove slová, že väčšina sa do rozhovorov nepohrnie.

„Žije tu vyše stodvadsaťtisíc ľudí a takmer polovica pracuje pre Volkswagen. Netvrdím, že sú extra hrdí na to, že pracujú v automobilke, ale uvedomujú si, že zarábajú nadštandardne, a sú radi, že majú, čo majú. Pre noviny nebudú hovoriť o svojom súkromí ani o práci. Je to tunajšia nátura, ale aj istá opatrnosť.“

Skutočne. Z množstva oslovených sa zastavia iba niekoľkí. Aj to len na pár slov. „Niekedy je lepšie držať hubu a krok,“ prehodí päťdesiatnik mieriaci k bráne fabriky. „Všade sú pozitíva aj negatíva.“ Ďalší sa pri otázke o pracovných podmienkach rovno poberú. Keď sa pýtame na názor na bratislavský štrajk, niektorí sa prekvapene pozastavia nad tým, že Volkswagen je aj na Slovensku. Po chvíli si vybavia, že niečo predsa zachytili v televízii. Pri zmienke o zárobkoch našincov bez váhania zareagujú, že štrajk bol oprávnený.

Nikto z nich nekomentuje rozdielne životné náklady. To len u nás... Jeden z opýtaných dokonca veľmi dobre pozná pomery na Slovensku. „Istý čas som v bratislavskej fabrike pracoval a viem, že v hlavom meste a najbližšom okolí je v mnohých smeroch drahšie. Potraviny, benzín a v porovnaní s Wolfsburgom vlastne aj prenájmy.“

Ďalší, kto je ochotný nám prezradiť meno, je devätnásťročný Davis. Hovorí, že býva u rodičov, a tak mu čistý plat vyše tisíc eur bohato stačí. Prvotné prekvapenie nám „vysvetlí“ pohľad do tarifných tabuliek, kde je uvedený základný plat pre študentov na praxi - 1 066 eur.

Všetci, ktorí nám venovali chvíľku času, sa zhodujú v tom, že za naše platy by stereotypnú, psychicky i fyzicky ubíjajúcu prácu v automobilke určite nerobili. Ani po tom, čo odborári vybojovali.

Jedzme naše svine: Kým nevypukne škandál, pôvod potravín neriešime. Hlavne, že sú lacné

O svojich ľudí sa starajú

Vedenie automobilky nás do výrobných priestorov nechce vpustiť. Hoci sme sa ohlásili niekoľko dní vopred, vyhovárajú sa na nedostatok času. Pravda však zrejme bude skôr to, že na Slovensku nechcú rozdúchavať ďalšie vášne. Porovnanie pracovných podmienok a benefitov by totiž nedopadlo pre Slovákov dobre a vysvetľovať príčiny zrejmých rozdielov by nebolo jednoduché.

Prekvapuje nás však, že ani odborári o rozhovor nemajú záujem. Ostáva nám teda len využitie služieb priľahlého Autostadtu, ktorý je zameraný na prezentáciu produktov koncernu. Mimochodom, tento park nie sú len automobily. Pravidelne sa tu konajú najrôznejšie podujatia, festivaly, cirkusové vystúpenia a tiež prehliadka výrobných priestorov fabriky.

Vybabral so systémom! Zamestnancovi zakázali v horúčavách krátke nohavice, do práce prišiel v TOMTO

Nastupujeme na loď, ktorá nás prevezie kanálom okolo budov koncernu. Tie si zvonku zachovali pôvodný historický vzhľad. Potom autovlakom zamierime priamo do výrobných hál. Tie nie sú nepodobné našim automobilkám, len väčšinu prác tu vykonávajú roboty. Viac než pri pásoch sa robotníci premávajú na vysokozdvižných vozíkoch alebo zamestnaneckých bicykloch. Tempo na linkách nepôsobí vražedne, ale to ani u nás počas exkurzií. Cestou sa s jednou z pracovníčok prezentačného centra rozprávame o tom, ako sa Volkswagen stará o mesto a zamestnancov.

Boj o platy v KIA sa vyostruje: Odborári odmietli návrh vedenia - dajte nám viac!

„Koncern sponzoruje množstvo akcií, organizuje podujatia, vyrába vlastnú elektrickú energiu, ktorej časť poskytuje mestu. Tunajší ľudia vnímajú to prepojenie a určite ich teší,“ hovorí. Popri pracovných podmienkach, ktoré už vieme, dodá, že firma sa vo všetkých smeroch stará o svojich zamestnancov. Majú kvalitný sociálny a zdravotný program a okrem iného sa snažia predísť prepúšťaniu zo zdravotných dôvodov. „Vždy pre ľudí najprv hľadajú náhradnú prácu.“

Drahší život? Naozaj?

Jedným z dôvodov, pre ktoré vraj Slováci na svojich výplatných páskach vidia výrazne nižšie sumy ako Nemci, sú údajné vyššie náklady na život. Tak sme si tie „vyššie“ náklady vo Wolfsburgu pozreli. Dnes už asi nikoho neprekvapí, že v potravinových reťazcoch sú ceny za tovar, aj bez akcií, neraz nižšie ako u nás. Plnotučné mlieko za 68 centov, maslo 1,49, slnečnicový olej 1,19, desať vajec 1,19, banány 1,05, citróny 1,18 eura, žemľa 13 centov alebo 1,5-litrová fľaša minerálky za 19 centov. Rovnako pohonné hmoty príjemne prekvapili. Najlacnejšiu naftu sme našli za 1,03 a benzín za 1,25 eura.

Pažravá Bratislava?: Nízke mzdy, vysoké náklady. Práca v hlavnom meste sa už prestáva vyplácať

Ani prechádzka po centrálnej zóne, kde možno očakávať drahotu, nepriniesla žiadne extrémne rozdiely. Oblečenie či obuv sa viac či menej zhodovali s našimi cenami, menu v reštaurácii priamo na námestí vychádzalo od 5,50 do 6,50 eura, kopček zmrzliny euro, polhodinové parkovanie 65 centov. A bývanie? Na to sme sa opýtali priamo v realitných kanceláriách. „Vo Wolfsburgu sú nájmy veľmi rozdielne a líšia sa od ulice k ulici. Ťažko teda určiť nejakú hranicu od - do. Tým skôr v meste, ktoré je závislé od automobilky a jej požiadaviek na pracovné sily,“ vysvetľuje maklérka Dagmar Bertramová.

„Môžem teda hovoriť hlavne za našu agentúru. Pri malých bytoch ponúkame prenájmy obvykle od 8,50 eura za štvorcový meter, pri viacmetrážnych však cena môže klesnúť až na päť a pol eura. K tomu, samozrejme, treba pripočítať náklady za energie. Azda najlacnejšie priamo v centre sme prenajali 39-metrový byt za 450 eur vrátane energií. Ďalej od mesta možno určite nájsť ešte lacnejšie.“

Pravda o platoch Slovákov a Čechov. Elektrikár za riekou Moravou zarobí až o 500 eur viac

Podobné ponuky sme našli aj v ďalších realitkách. V okrajovej štvrti mesta dokonca takmer päťdesiatmetrový byt za rovných štyristo spolu s energiami a trojizbák za šesťsto. Ani nákupné ceny sa príliš nelíšia od našich. Trojizbové byty s rozlohou osemdesiat štvorcových metrov sa začínajú tesne pod stotisíc.

Inak je to s cenami služieb. Za maliara, inštalatéra či automechanika zaplatíte výrazne viac ako u nás a prosté strihanie vlasov sa pohybuje od desať takmer do dvadsať eur.

Nikam neodídu

Iným, často zmieňovaným argumentom, pre ktorý by sme vraj nemali príliš vyskakovať, je tvrdenie, že sme len montážnou dielňou nadnárodných koncernov a prácu, ktorú naši robotníci robia, by vraj zvládli aj cvičené opice. Ak budeme nenažraní, automobilka jednoducho dvihne kotvy a odíde. Toto rozhodne odmieta šéf nových odborov Volkswagenu Zoroslav Smolinský.

„Možno sme zatiaľ naozaj montážnou dielňou, ale fakt je, že máme vo výrobe skúsených, kvalifikovaných a flexibilných špecialistov a v rámci celého koncernu robíme najkvalitnejšie a najluxusnejšie produkty. Bolo by škoda zahodiť tieto prednosti len preto, že ľudí nedokážeme lepšie ohodnotiť.“ Zároveň upozorňuje na to, že nemecká automobilka vôbec neprišla na Slovensko s cieľom držať nízke platy. Príčinou bola skôr politická situácia vo východnej Európe v deväťdesiatych rokoch a ponuka lacnej pracovnej sily.

A obavy z odchodu koncernu do priaznivejších krajín? „Volkswagen je na štrajky zvyknutý a určite nikto nešpekuluje o tom, že by odišli. Boli firmy, ktoré to urobili, a teraz sa vracajú. Do Česka, Poľska, na Slovensko. Samy sa presvedčili, že lacnejšia pracovná sila nezaručuje kvalitu.“

Vianočné tipy na darček