Už je náš: Prezident Realu Florentino Perez s kolumbijskou posilou madridského veľkoklubu Jamesom Rodríguezom. Stál 80 miliónov eur.

Futbalové hviezdy stoja milióny, no klubom sa ich kúpa vypláca

Nech je taliansky syn ghanských imigrantov Mario Balotelli akokoľvek kontroverzný typ, fanúšikom sa pozdáva. Liverpool za neho nedávno zaplatil milánskemu AC dvadsať miliónov eur.

Na nedávnych majstrovstvách sveta v Brazílii sa znemožnil. Pohrýzol súpera. Aj tak bola Barcelona ochotná vysoliť za služby uruguajského futbalového útočníka Luisa Suáreza 88 miliónov eur. Konkurenčný Real Madrid zaplatil Monaku za Kolumbijčana Jamesa Rodrígueza len o osem miliónov menej.

Svetový rekord, akým bol vlaňajší prestup Garetha Bala z Tottenhamu Hotspur do Realu Madrid za sto miliónov eur, nepadol, no Anglicko sa nového prestupového maxima aj tak dočkalo. Manchester United neváhal za Angela Di Maríu zaplatiť Realu 75 miliónov eur. Argentínsky rýchlik sa razom stal najdrahším hráčom anglickej Premier League.

Hoci ide len o pár veľkoklubov, futbal horibilnými sumami za prestupy neprestáva udivovať. Až sa nechce veriť, že sa to klubom ochotným investovať toľké milióny do jediného hráča skutočne oplatí.

Ryžujú všetci

„Ale oplatí, hoci tí najdrahší hráči sú podľa mňa čiastočne preplatení,“ myslí si futbalový agent Juraj Vengloš, ktorý predával napríklad kapitána našej reprezentácie Marka Hamšíka z Brescie do Neapola.

„Na druhej strane, zarábajú na tom všetci. Ak máte napríklad v španielskej lige takých hráčov ako Cristiano Ronaldo, Luis Suárez či Lionel Messi, môžete oveľa drahšie predávať televízne práva. Profituje z toho klub aj celá súťaž.“

Už na predaji dresov pri dobrej marketingovej stratégii dokážu veľké kluby získať späť podstatnú časť investícií do hráča. A to nepočítame stále rastúce ceny vstupeniek. „Keď šiel Beckham pred jedenástimi rokmi do Realu Madrid za 35 miliónov, a to vtedy nebol na najvyššej úrovni, tak sa klubu z predaja dresov vrátila značná časť investície už v najbližších dvoch týždňoch,“ vypočítava Vengloš.

Prvých osemtisíc dresov s Beckhamovým číslom 23 predal madridský veľkoklub za štyri hodiny! Vtedajší marketingový šéf klubu José Ángel Sánchez sa sťažoval, že ich nestíhajú vyrábať. Real ich vtedy plánoval vytlačiť vyše milióna.

Za jeden kus pýtal vyše sedemdesiat eur. Už polovica stačila na vrátenie investícií. „Následne vyrazil Real na ázijské turné do Japonska a Číny, kde má obrovské množstvo fanúšikov. Zarobil ďalšie peniaze,“ dodáva Vengloš.

Bez trpezlivosti

Ani pedagóg Tomáš Dudáš z Fakulty ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy sa astronomickým cifrám za prestupy hráčov nečuduje. „Keď dopyt prevyšuje ponuku, ceny idú hore. A dnes je vo futbale viac peňazí ako pred desiatimi rokmi. Objavili sa bohatí ľudia, investori.“

Po vstupe ruského miliardára Romana Abramoviča do anglickej Premier League sa s peniazmi z iných kontinentov roztrhlo vrece. Američania dnes vlastnia Manchester United a Arsenal, arabskí šejkovia ovládajú Manchester City aj francúzsky Paris St. Germain. „Je otázne, ako sa ďalej bude vyvíjať európska ekonomika, no futbal vyzerá, akoby žil v nejakej bubline.

Aj vďaka spomínaným bohatým investorom, ako sú arabskí šejkovia. Primárne im nejde o zisk a dá sa povedať, že kazia trh. Nútia ostatných zvyšovať ceny. Inak to nejde. Fanúšikovia sú netrpezliví a sponzori tiež,“ myslí si Dudáš.

Praktiky novodobých mecenášov sa prestali páčiť aj Európskej futbalovej federácii. Aj preto vlani zaviedla UEFA finančné fair play, ktorým núti kluby mať v rovnováhe príjmy a výdavky. Tento rok v máji už rozdala prvé sankcie za porušenie pravidiel.

„Princíp rovnosti zaviedol Platini a je to dobrá vec. Musí sa to vyrovnávať,“ myslí si Vengloš. „Na začiatku to nebolo dobré, lebo kluby prestali produkovať vlastných hráčov. To, čo začal Abramovič, sa stalo módou. Noví majitelia začali inak stavať latku,“ pokračoval.

Iné časy

Ako futbalový agent funguje Vengloš už zhruba dvadsať rokov. Za ten čas sa na trhu s hráčmi mnohé zmenilo. „Môj prvý transfer bol tuším predaj Igora Klejcha zo Zlína do gréckeho Panachaiki. Vtedy to bolo za 200-tisíc mariek, ak si dobre spomínam. Dnes sú sumy oveľa vyššie, hoci aj v minulosti sa predávali hráči za slušné peniaze. Boli iné časy. Kontrakty sa dohadovali telefonicky. Už sa to potom štyri razy nemenilo. Čo sa dohodlo, platilo. Prestupové obdobia netrvali tak dlho a štáb právnikov nemusel preverovať zmluvu od slova do slova, či si ju náhodou nemôže niekto vyložiť inak,“ porovnáva Vengloš.

„Dnes je na trhu aj veľká konkurencia hráčov z Afriky a Ázie. Kopa z nich sa ponúka takmer zadarmo alebo za menej peňazí. Stále však platí, že dobrí hráči sa predávajú lepšie, zatiaľ čo s priemernými je veľa roboty.“ Ako každému agentovi aj Venglošovi pomáha dlhodobejší úspech krajiny.

Ak by napríklad slovenská dvadsaťjednotka, ktorá nedávno vyhrala kvalifikačnú skupinu, postúpila z baráže na majstrovstvá Európy či seniorská reprezentácia dokázala po úspešnom vstupe do kvalifikácie na Ukrajine rovnako postúpiť na majstrovstvá Európy 2016.

„Pomôžu aj čiastkové víťazstvá. No nám agentom sa hráči predávajú lepšie, keď príde kontinuálny úspech, napríklad ak by naši hrali na viacerých šampionátoch po sebe. Tak, ako to pred desiatimi rokmi dokázali Česi. Vďaka tomu a faktu, že Sparta a Slavia Praha hrávali pravidelne Ligu majstrov. Vtedy sa aj priemerný český hráč predával lepšie ako lepší slovenský,“ tvrdí Vengloš.

Vyše stovky

Futbal sa zglobalizoval. Anglická Premier League na tom zarába ťažké milióny. „Za mužstvá z najvyššej súťaže dnes hrajú futbalisti zo sedemdesiatjeden krajín. To je sedemdesiatjeden trhov v zahraničí,“ chválil sa pred rokom výkonný riaditeľ súťaže Richard Scudamore. Dnes by bol ešte pyšnejší.

Minulý mesiac Anglicko pokorilo stovku. Jubilejnou stou krajinou s hráčom v Premier League sa stala Venezuela, keď Fulham poslal na trávnik obrancu Fernanda Amorebietu. Len na porovnanie, v roku 1992 pôsobili v Anglicku cudzinci z jedenástich krajín. Taktika je jasná, keďže s hráčom z novej krajiny v lige prichádzajú do Anglicka aj firmy.

Keď šiel pred jedenástimi rokmi Šindži Kagawa do Manchestru United ako prvý reprezentant krajiny, záujem Japoncov o tamojšiu ligu okamžite vzrástol. Dnes ich hrá v Anglicku šesť. A päť Číňanov. Premier League aj vďaka tomu bohatne na predajoch prenosových práv do zahraničia.

Tamojší futbal krízu nepozná. BBC spočítala, že kluby anglickej Premier League minuli v lete na prestupy vyše miliardy eur. O 260 miliónov viac než rok predtým. Najviac Manchester United vďaka kúpe Di Maríu - 180 miliónov eur.

Svoju rolu dnes pri výbere hrá aj imidž. Nech je taliansky syn ghanských imigrantov Mario Balotelli akokoľvek kontroverzný typ, fanúšikom sa pozdáva. Liverpool za neho nedávno zaplatil milánskemu AC dvadsať miliónov eur.

Už v deň, keď to svetu oznámil, zarobil 62-tisíc eur na predaji dresov s jeho číslom 45. Premenené na drobné, predal takmer osem stovák dresov po osemdesiat eur. Pre klub žiadne prekvapenie. „V minulosti by sme ich v deň podpisu ešte nemali, no dnes vieme, že na podobné príležitosti musíme byť pripravení,“ cituje denník The Guardian výkonného riaditeľa liverpoolskeho klubu Iana Ayra.

Pritom Balotelli často zaujal väčšmi výstrelkami mimo trávnika než na ňom. No imidž hrá v dnešnom svete rovnako veľkú úlohu. „Takí hráči ako Ibrahimovič, Balotelli či Cristiano Ronaldo sú svojím spôsobom blázni, ale šport ich potrebuje,“ myslí si Vengloš.

Firma BSkyB a telekomunikačná spoločnosť BT zaplatili vlani vedeniu Premier League za vysielacie práva do roku 2016 vyše tri miliardy eur. O sedemdesiat percent viac ako za predchádzajúci trojročný cyklus. Ďalší dôkaz, že futbal v Anglicku je zlatá baňa. Aj preto môžu Rooney či van Persie v Manchestri brať vyše 300-tisíc eur týždenne.

„Futbal sa zglobalizoval. Sledujú ho ľudia po celom svete. Veľké európske mužstvá dnes majú viac fanúšikov v Ázii než doma. Aj preto tam každé leto chodia na dlhé turné,“ tvrdí Dudáš.

„V Nemecku, kde majú najlepšie organizovanú ligu, je to skvelý biznis. Štadióny sú takmer vždy vypredané, funguje trh so suvenírmi. Už deti môžete obliecť do klubových farieb. V Anglicku na tom ryžujú aj dopravné spoločnosti. Keď hrá Newcastle ligu v Londýne, idú tým smerom plné vlaky. Keď doma, rovnako, lebo kopa fanúšikov Newcastlu v Londýne žije a cez víkend chcú vidieť svoj tím naživo. Stojí ich to veľa peňazí, ale neriešia to,“ vraví Vengloš.

Najdrahší rozvod

Nie každý zbohatlík zvládne byť majiteľ. Stačí obyčajný rozvod a povinnosť odovzdať manželke polovicu majetku ako v prípade ruského miliardára Dmitrija Rybolovleva a veľké reči o tom, ako z AS Monako, ktorý si kúpil, urobí silný tím, sú minulosťou. Manželke Jelene, s ktorou kráľ ťažobného priemyslu žil dvadsaťsedem rokov, súd pred pár mesiacmi prisúdil 3,27 miliardy eur.

Rekord v dejinách rozvodového vyrovnania. Aj preto sa najväčšie eso klubu kolumbijský útočník Radamel Falcao zbalil a prijal hosťovanie v Manchestri United. Rybolovlev musel svoje plány poriadne škrtať. Stratu polovice majetku pocítil. Pred dvoma rokmi skrachoval aj 54-násobný škótsky šampión Glasgow Rangers a musel začať od nuly.

Ruskému miliardárovi Sulejmanovi Kerimovovi zasa došla trpezlivosť. Do dagestanského klubu Anži Machačkala nalial milióny. Lákal také esá ako Brazílčan Roberto Carlos či kamerunský čarostrelec Samuel Eto’o. Keď víťazstvá neprichádzali, mešec utiahol a bolo po zázraku. Ani vo futbale peniaze automaticky neznamenajú úspech. S dobre zaplatenými hviezdami sa však biznis robí ľahšie. O tom niet pochýb.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].