Dobré vzťahy: Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho slovenský náprotivok Robert Fico v ostatnom čase nachádzajú zhodu v mnohých témach.

Milióny od Viktora: Maďarská vláda financuje program pre slovenských podnikateľov z „Felvidéku“

Päť miliárd forintov, v prepočte 16,5 milióna eur, z maďarskej štátnej kasy je určených na financovanie malých a stredných podnikov na juhu Slovenska. Maďarské propagačné materiály však platný miestopisný názov južné Slovensko vytrvalo ignorujú. Všade používajú historický výraz Felvidék.

Dotačná schéma, cez ktorú peniaze z Maďarska prúdia, je úzko napojená na Plán Gábora Barossa. Na jeho príprave participujú politici zo Strany maďarskej koalície (SMK). Podnikatelia z juhu Slovenska o príspevky v sume maximálne 15-tisíc eur musia žiadať priamo na maďarskom ministerstve zahraničných vecí a zahraničného obchodu.

Dotačná schéma

Krátko pred župnými voľbami voliči na slovenskom juhu od Bratislavy až po východnú hranicu s Ukrajinou nachádzali v schránkach predvolebné tlačoviny SMK. Veľké titulky v nich ohlasovali opätovné spustenie obnoveného Plánu Gábora Barossa. Plán je pomenovaný podľa uhorského politika a rodáka z Pružiny pri Považskej Bystrici, ktorý v 19. storočí pôsobil najprv ako poslanec uhorského snemu, neskôr ako minister spojov a verejných prác i minister obchodu.

„Päť miliárd forintov, čo je 16,5 milióna eur, z prostriedkov maďarskej vlády je určených na podporu pre žiadateľov z Felvidéku. Žiadatelia potrebujú 30-percentné spolufinancovanie a maximálna suma príspevku je 15-tisíc eur. Podľa predbežných čísel by podporu mohlo získať až 1 100 žiadateľov,“píše sa vo volebných novinách SMK. Úlohu „komunikátora“ v celom procese má zohrať Barossova nadácia.

„My sa nemáme opierať len o maďarský štát, ale na základe našich prirodzených práv musíme žiadať náš podiel aj tu, v tejto krajine, kde žijeme a kde platíme dane. Nesmieme dopustiť, aby južné regióny Slovenska chudobneli, aby sa stali druhoradými, čo by posilnilo nielen asimiláciu, ale aj vysťahovalectvo,“ burcuje vo svojom príhovore predseda SMK József Menyhárt. Plán Gábora Barossa vypracovala skupina maďarských ekonómov na Slovensku, ktorým predsedal podpredseda SMK pre regionálny rozvoj Iván Farkas.

„Porovnali sme ekonomické údaje zo začiatku a z konca deväťdesiatych rokov, ktoré sa týkajú Podunajska, Gemera a Pobodrožia - vlastne všetkých južných regiónov Slovenska od Žitného ostrova až po východnú hranicu s Ukrajinou. Porovnali sme hodnoty s ostatnými okresmi. Zhromaždili sme tie isté údaje aj z rokov 2013 - 2014. Vyšlo nám, že okresy na južnej tretine Slovenska sú zanedbané z hľadiska hospodárskeho rozvoja, z hľadiska regionálneho rozvoja, penetrácie priemyslu. Kedysi obyvateľov tohto regiónu živilo poľnohospodárstvo a potravinárstvo - napríklad obyvateľov miest a obcí ako Dunajská Streda, Sládkovičovo, Pohronský Ruskov, Šurany, Nové Zámky, Rimavská Sobota, Trebišov a okolie. Tu všade boli veľké podniky zamerané na spracovanie produktov z regiónu a vyrábali potraviny. V každej obci pracovali stovky ľudí v poľnohospodárstve,“ vysvetľuje východiská a motiváciu, prečo Barossov plán vznikol, jeden z jeho autorov Iván Farkas.

Iván Farkas: O detailoch financovania z maďarských zdrojov vie. Ale nepovie.
Iván Farkas: O detailoch financovania z maďarských zdrojov vie. Ale nepovie.
Foto: TASR

Podľa neho v roku 1993 pri vzniku Slovenskej republiky sa na Slovensku živilo poľnohospodárstvom 320-tisíc ľudí. Momentálne je to podľa zistení Farkasovho tímu len 29-tisíc ľudí - vrátane farmárov, podnikateľov a zamestnancov. Rovnako došlo k rapídnemu poklesu potravinovej sebestačnosti a podielu domácej produkcie na spotrebe potravín. „V roku 1993 to bolo vyše 90 percent, momentálne je to menej ako 40 percent. Tieto údaje dokazujú, aké sú zásadné problémy južného Slovenska. Na tieto okolnosti sme reagovali strategickým plánom rozvoja južného Slovenska, ktorý sme pomenovali podľa Gábora Barossa. Rozvojový program má dve hlavné kapitoly. Prvú analytickú, ktorá definuje východiskový stav. V druhej časti sú viaceré kapitoly podľa sektorov, kde určujeme hlavný smer rozvoja. Cieľom je zvrátiť tento stav, chceme vytvoriť vhodné ekonomické aj legislatívne podmienky na zotavenie a rozvoj regiónov južného Slovenska,“tvrdí Farkas.

Keď však príde reč na financovanie projektu a spôsob transferu peňazí, podpredseda SMK pre regionálny rozvoj zrazu stráca výrečnosť. „Nemám o tom žiadne informácie. Aj keby som mal, tak nemám oprávnenie, aby som o tom hovoril,“opatrne dodáva Farkas. O niečo zhovorčivejší je autor poľnohospodárskej časti Barossovho plánu Péter Varga. Ten otvorene priznáva, že bez dotácií pre región by plán nemohol fungovať. A dotácie majú prísť od maďarskej vlády prostredníctvom rozvojových programov určených Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska. Ergo na územiach, ktoré sa historicky „odtrhli“ po podpise Trianonskej zmluvy.

Politikum

„Nevidím problém vo financovaní. Skôr vidím, vzhľadom na budúcoročné parlamentné voľby v Maďarsku, snahy Fideszu zabezpečiť si čo najviac hlasov aj u Maďarov s maďarským občianstvom žijúcich za hranicami Maďarska. Špecifikom Slovenska je, že my tu máme protizákon, ktorý neumožňuje mať dvojaké občianstvo, čiže Maďarov s volebným právom v Maďarsku na juhu Slovenska nežije tak veľa, aby tvorili relevantnú voličskú silu. Rádovo môže ísť o pár tisíc ľudí. Podľa mňa všetky tieto podpory na regionálny rozvoj a podporu malých a stredných podnikateľov, ktoré maďarská vláda poskytuje cez rôzne nadácie napojené na menšinové strany etnických Maďarov na Slovensku, v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine a ktoré maďarská vláda preferuje, sú z hľadiska výdavkov maďarského aj slovenského rozpočtu omrvinky,“ vysvetľuje politológ Zsolt Gál z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave.

Treba vysvetliť, že politické snahy podporovať Maďarov s maďarským občianstvom, žijúcich však za hranicami Maďarska, majú svoju logiku. Sú to totiž voliči s právom voliť v Maďarsku. Až deväťdesiat percent takýchto voličov pritom hlasuje za Fidesz Viktora Orbána. V pomere k celkovému volebnému zisku Fideszu v parlamentných voľbách je to malé číslo, ktoré stačí asi na dve poslanecké kres-lá v parlamente. Môže to však byť rozhodujúce. Lebo vo voľbách v roku 2014 mal Fidesz o jedného poslanca viac, než potreboval na dosiahnutie dvojtretinovej ústavnej väčšiny. Iba na doplnenie, ani Maďari žijúci v zahraničí si nie sú rovní.

Tí, ktorí majú občianstvo, ale majú trvalý pobyt v zahraničí, môžu v parlamentných voľbách hlasovať listom. Tí občania Maďarska, ktorí sa vysťahovali do zahraničia, ale stále majú v Maďarsku trvalý pobyt, musia hlasovať osobne na zastupiteľských úradoch. „Títo ľudia sa vysťahovali najmä preto, že hospodárska situácia v Maďarsku nebola najlepšia a je predpoklad, že by za Fidesz ani tak nehlasovali, ale podporili by opozíciu. Maďarskí občania, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku, sú zvýhodňovaní na úkor tých, ktorí v Maďarsku trvalý pobyt majú. Čiže ide o čistý politický kalkul,“ vysvetľuje politológ Gál.

Kedy je to zasahovanie do vnútorných záležitostí: Keď na jeseň tohto roku USA ohlásili, že podporia maďarské regionálne nezávislé médiá sumou zhruba 200 miliónov forintov, čo je v prepočte 700-tisíc dolárov, vyvolalo to v Maďarsku veľký rozruch. Tamojší minister zahraničných vecí Péter Szijjártó predvolal na koberec amerického veľvyslanca v Maďarsku Davida Kostelancika a označil tieto aktivity americkej vlády ako neprípustné zasahovanie do vnútornej politiky Maďarska. V tomto prípade zrejme platí staré latinské príslovie - Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi. Pretože zasahovaním do vnútorných záležitostí iného štátu by sa pokojne dali nazvať aj dotácie určené Maďarom za hranicami Maďarska. Ibaže slovenská vláda sa proti týmto praktikám doposiaľ neohradila. Dá sa len tušiť, že to ticho toleruje v záujme udržiavania dobrých vzťahov s Maďarskom.

„Problémové veci v slovensko-maďarských vzťahoch sa v zásade nikdy nevyriešili. Dnes nemáme historicky najlepšie vzťahy s Maďarskom - ako sa to teraz s obľubou prezentuje -, preto, že by sa problémy vyriešili, ale preto, že o problémových otázkach sa nediskutuje. Obe naše krajiny teraz riešia iba témy, ktoré sú výhodné. Prepojenia plynovodov, stavanie mostov cez Dunaj a Ipeľ, spoločný postup proti dvojakej kvalite potravín v Európskej únii (EÚ), spoločný postup v otázke migrantov a utečeneckých kvót. Tam sa spolupracuje, to sa ukazuje médiám. O otázkach, ako je maďarský zákon o dvojakom občianstve, slovenský protizákon či problém Gabčíkovo-Nagymaros, sa jednoducho nediskutuje. Rieši sa to maximálne na úrovni expertných skupín, ale na najvyššej politickej úrovni nie. Pretože je to háklivé. Ale ak jedna či druhá strana bude mať politickú snahu tieto problémy oživiť, môže to hocikedy položiť na stôl. Je to veľmi elegantná situácia,“ glosuje stav politológ Zsolt Gál.

Národné povedomie: Maďarské občianstvo majú stovky obyvateľov južného Slovenska.
Národné povedomie: Maďarské občianstvo majú stovky obyvateľov južného Slovenska.
Foto: TASR

Háklivé otázky

Otázky k dotačnej schéme pre maďarských podnikateľov a farmárov na juhu Slovenska sme adresovali všetkým zainteresovaným. V prvom rade maďarskému ministerstvu zahraničných vecí a zahraničného obchodu. Zaujímalo nás, z akého zdroja financuje maďarský štát projekty na podporu podnikania na južnom Slovensku, ktorá nadácia či mimovládka je partnerom maďarskej vlády na Slovensku, kde majú žiadatelia požiadať o finančný príspevok 15-tisíc eur, aké požiadavky musia spĺňať žiadatelia, či o príspevok môžu požiadať aj Slováci z inej oblasti Slovenska než z juhu a či maďarská vláda spolupracuje pri tomto financovaní so slovenskou vládou.

Odpovede sme do uzávierky nedostali. Otázku, či o dotačnej schéme maďarskej vlády vedia slovenské úrady, sme adresovali rezortu zahraničných vecí, rovnako rezortu pôdohospodárstva, ministerstvu hospodárstva a o téme sme hovorili aj s predstaviteľom Slovenskej informačnej služby. „Áno, sme o tejto iniciatíve informovaní. Vecne to však patrí do kompetencie rezortov hospodárstva a pôdohospodárstva. Maďarská strana argumentuje, že celý program bude prebiehať v súlade s pravidlami EÚ, konkrétne s nariadením Európskej komisie o štátnej pomoci platným v rámci vnútorného trhu EÚ,“ odpovedal nám riaditeľ komunikačného odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.

Riaditeľ komunikácie rezortu pôdohospodárstva Vladimír Machalík nám otvorene povedal, že ich ministerstvo nemá informácie o tomto systéme dotácií a s Maďarskom spolupracuje iba v rámci programu cezhraničnej spolupráce, ktorý však nemá nič spoločné s Plánom Gábora Barossa. Na tomto programe sa nepodieľa ani ministerstvo hospodárstva. Slovenská informačná služba sa k svojej činnosti v zásade nevyjadruje a ani v tomto prípade to nebolo inak.


VIDEO Plus 7 Dní