Príde?: Vyzerá to, akoby sa Angela Merkelová spoliehala na pomoc zhora. Pritom len zisťuje, či ešte potrebuje dáždnik.

Nemci už euru nefandia

Prvýkrát je väčšina Nemcov presvedčená, že by sa im bez eura vodilo lepšie. Ani o Európskej únii nemá nemecká verejnosť lichotivú mienku.

Nedôvera voči Európskej únii silnie naprieč Európou. Tretí rok trvajúca kríza, kolaps Grécka a smrteľné ohrozenie ďalších členských krajín zamávali s dôverou verejnosti aj v krajine, ktorá je právom považovaná za pilier európskej integrácie a za ťahúňa ekonomiky EÚ.

Spomienky na marku

Nemecká marka patrila pred desiatimi rokmi pred štartom eura k najvyhľadávanejším svetovým menám spolu s americkým dolárom a so švajčiarskym frankom. Nemecký občan si túto výnimočnosť užíval hlavne na cestách, na ktorých mu plná peňaženka otvárala dvere dokorán. Staršie generácie spája s markou nielen nostalgia. Stala sa symbolom hospodárskeho zázraku, ktorý západné Nemecko dostal z povojnových trosiek na špicu európskej ekonomiky. Sedemdesiatročná pani Neumannová z berlínskej štvrti Pankow sa netají tým, že má doma ešte stále nejaké marky. „Prečo nie, keď stále platia?“ Väčšina Nemcov si od roku 2002, keď eurozóna odštartovala, vymenila svoje marky za eurá, no podľa odhadov Bundesbanky vlastnia nemecké domácnosti stále skoro štrnásť miliárd. Marky sú v Nemecku stále platné a majú stabilný kurz. K nostalgii po báječných časoch sa u ľudí, ako je Inge Neumannová, pridáva nejasná obava z pádu eura. „A navyše, marka je zo všetkých stránok krajšia,“ dodáva. Ona aj ďalší môžu platiť markou v maloobchodoch, v búdkach Telecomu alebo napríklad v sieti predajní C & A, kde každý mesiac minú okolo 150-tisíc mariek.

Štyridsiatnik Guido Weiss z Hamburgu spomína, ako to kedysi s kamarátmi roztáčali za svoje marky na dovolenke v Grécku a v Taliansku. „Pripadalo nám, že máme plno peňazí, a naozaj sme ich aj mali. Dnes, keď sa po rokoch spoločne bavíme o eure, tak len o tom, koľko ich zase bude musieť Nemecko strkať na záchranu práve Grécka alebo Talianska a Španielska.“ Ešte pred rokom väčšina Nemcov preferovala zachovanie jednotnej európskej meny. Posledné prieskumy však hovoria jasne. Pre návrat marky sú už dvaja z troch opýtaných Nemcov. Peňažní experti aj národohospodári márne varujú pred návratom národnej meny. Ich štúdie prakticky nikto nečíta. Ľudia sú presvedčení, že marka spolu so švajčiarskym frankom by bola opäť najsilnejšou menou v Európe a to im stačí. V tom majú pravdu. Lenže aj keď silná mena poteší sporivých, pre hospodárstvo ešte nemusí byť víťazstvom. Ale to by bolo nadlho... Pre priemerného Nemca by silná marka vo výslednom efekte mohla znamenať podstatné zníženie platu alebo dokonca stratu zamestnania.

Nemecko bez Európy

V podobnom duchu sa uberajú úvahy nad európskou integráciou. Aart de Geus, generálny riaditeľ Bertelsmannovej nadácie, ktorá zadáva prieskumy verejnej mienky v Európe, hovorí: „Ešte nikdy to nevyzeralo tak zle!“ Nielenže väčšina Nemcov si myslí, že by im bez eura bolo lepšie, ale už polovica z nich sa domnieva, že by sa Nemecku viedlo lepšie aj bez Európskej únie. Tento výsledok je jednoznačným dôsledkom nespokojnosti a nedôvery, ktorú vyvolali činy finančných manažmentov a následné kroky európskych vlád Najprv sa ľudia naštvali pre katastrofálne vyhliadky spoločnej meny a potom sa dostavila dezilúzia nad celým spoločným európskym projektom. „Tak čierno ľudia v Európe a obzvlášť v Nemecku Európsku úniu a euro ešte nikdy nevideli,“ hovorí riaditeľ nadácie.

Mienku značnej časti verejnosti v Nemecku formujú médiá. A najlepšie to vie bulvárny Bild, ktorý ovplyvňuje prostých Nemcov v ich každodenných úsudkoch. Odtiaľ sa tiež šíria euroskeptické tendencie. Chytľavé titulky si potom rad Nemcov osvojuje. A tak medzi nimi kolujú výroky ako - Nemecko je dojná krava Európy - alebo - Euro je kaput! Prejavilo sa to najmä vo vzťahu ku Grécku a ďalším krajinám na juhu Európy. O tom, že sa na juhu pracuje málo, sú Nemci dávno presvedčení. Podľa nich tam vládne fiesta a siesta. A o miliardách podpory, ktoré na juh smerujú, sa vyjadrujú aj v titulkoch - Čierna diera alebo Pomoc bez konca. Nemci dlho akceptovali svoju rolu hlavného platiteľa aj solidaritu, na ktorej je založená únia. Teraz sa nálady a pocity diametrálne zmenili. Podľa prieskumu, ktorý si v Nemecku dal vykonať Financial Times, je viac než polovica Nemcov, presne 54 percent, presvedčená, že Grécko by malo opustiť eurozónu. Len každý štvrtý respondent si myslí, že by malo zostať. Britský list uvádza, že postoj Nemcov ku Grécku je omnoho tvrdší, než aký majú Taliani alebo Francúzi, že skrátka Grécko odpísali.

Rok pred voľbami

V posledných krajinských voľbách dostala vládna CDU vždy na frak. V kľúčovom priemyselnom Bádensku-Württembersku sa po jej prvej porážke v histórii dostali k moci zelení. V najľudnatejšej krajine SRN, v Severnom Porýní-Vestfálsku, zvíťazili sociálni demokrati. V prvom prípade sa o prehru pričinil vládny program jadrovej energetiky. V druhom voliči vyjadrili sympatie k charizmatickej Hannelore Kraftovej z SPD, na kandidátke CDU nikto taký nebol. Osud budúcich spolkových volieb je podľa expertov úplne v rukách kancelárky Angely Merkelovej. Jej obľuba je značná a v porovnaní s lídrami opozičnej SPD má až zdrvujúcu prevahu. V úrade kancelárky po najbližších voľbách ju chce vidieť nielen nadpolovičná väčšina respondentov, ale aj 25 percent voličov sociálnej demokracie. Merkelová je skúsená harcovníčka, veľmi dobre pozná príčiny volebných porážok CDU v malých krajinských voľbách. Ak im tam prehrala voľby podpora jadrovej energetiky proti názorom verejnosti, potom sa v ďalších kľúčových témach CDU nesmie rozchádzať s názormi väčšiny. A teda ani v európskej politike. Kancelárka preto veľmi opatrne štylizuje Nemecko do roly sponzora, ktorý musí látať diery v európskych financiách z vlastných prostriedkov. Predseda sociálnej demokracie SPD Sigmar Gabriel však hovorí niečo iné. „Nemecko je neustále mylne predstavované ako platca Európskej únie. Nie je však platcom, ale príjemcom. Od vytvorenia menovej únie v roku 2002 Nemecko zarobilo o 556 miliárd eur viac, než vydalo na finančnú pomoc ostatným. To treba povedať jasne a nahlas.“

S týmto názorom SPD u väčšiny voličov asi neprerazí. Ale môže skúsiť pripomenúť ľuďom, že za terajšiu krízu nesú zodpovednosť politici CDU, ktorí pred rokmi pravidlá spoločnej Európy a spoločnej meny nastavovali, vrátane exkancelára Helmuta Kohla. Dlhoročný saský premiér Kurth Biedenkopf z CDU tvrdí, že Kohl sa so zavedením eura príliš ponáhľal, aj keď bolo jasné, že väčšina krajín nebude dodržiavať fiškálnu disciplínu. Šéf koncernu Thysen Dieter Spethmann dodáva, že Kohl dobre vedel o oprávnených námietkach proti zavedeniu eura, ale všetky odsunul bokom. Tieto prestrelky sotva ovplyvnia voľby v Nemecku. To skôr parlamentné voľby, ktoré budú o rok, môžu ovplyvniť politiku Nemecka voči Európe.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní