Schránka: Na banskobystrickom Námestí SNP číslo 16 sídlia hneď dve poľské schránkové firmy. Obe majú niekoľko desiatok zamestnancov a zakladal ich jeden človek.

Poľské schránkové firmy našli spôsob, ako vycicať slovenské zdravotné poisťovne

Niekoľkotisícová skupina poľských občanov vraj špekulatívne a organizovane využila dieru v slovenskej legislatíve, týkajúcu sa chýbajúceho minimálneho mesačného vymeriavacieho základu zamestnancov.

Šikovný spôsob, ako vybabrať so systémom, platiť pár centov a za to dostávať zdravotnú starostlivosť za tisíce eur, našla dobre zorganizovaná partička poľských podnikateľov. V schránkových firmách, ktoré si na Slovensku založili, zamestnali tisíce poľských živnostníkov.

Prihlásili ich u nás do systému sociálneho poistenia, a tak im vznikol aj nárok poistiť sa v niektorej zo slovenských zdravotných poisťovní. Až na to, že zatiaľ čo slovenský živnostník si povinne platí minimálny odvod 55,02 eura mesačne, poľský „zamestnanec“ platí doslova zopár centov.

Napriek tomu má nárok na to isté, čo Slovák. Môže sa dať ošetriť, operovať, ísť na kúpeľnú liečbu. Prípadne využiť aj európsky preukaz poistenca a dať sa ošetriť v zahraničí.

Rovnako s poistencom majú nárok využívať zdravotnú starostlivosť aj jeho nezaopatrení rodinní príslušníci. A takto vznikla v systéme parádna diera, cez ktorú tečú von státisíce eur. Ako je to možné?

Možno aj niektorí z poľských živnostníkov predávajúci na trhoch sú poistení na Slovensku. Ilustračné foto: STANISLAVA VDOVCOVÁ

Deravé zákony

Ak je niekto na Slovensku dobrovoľne nezamestnaný alebo má živnosť, zo zákona mu vyplýva povinnosť platiť minimálny zdravotný odvod. V roku 2013 je to suma 55,02 eura. Je to pomerne dosť peňazí, a tak sa táto povinnosť obchádza jednoduchou právnou kľučkou.

Dotyčný sa zamestná v akejkoľvek spoločnosti na čiastočný pracovný úväzok.

V zmluve bude mať uvedené, že odpracuje mesačne päť hodín a za jednu hodinu zarobí dve eurá. Pri príjme desať eur mesačne tak zaplatí do zdravotnej poisťovne 1,40 eura, do Sociálnej poisťovne odvedie 3,45 eura a daňovému úradu odvedie 1,64 eura. Celkovo na odvodoch takýto zamestnanec zaplatí 6,49 eura a je plne poistený, dokonca sa mu počítajú aj odpracované roky do dôchodku! Presne túto zákonnú dieru využívajú aj poľské schránkové firmy.

Problém s poľskými špekulantmi majú všetky zdravotné poisťovne, kritickú situáciu sa pokúšajú už od apríla tohto roku opakovane riešiť so Sociálnou poisťovňou, ktorá umožnila Poliakom vstup do poisteneckého systému. Zdravotným poisťovniam už potom nezostalo nič iné, len týchto ľudí poistiť.

„Niekoľkotisícová skupina poľských občanov špekulatívne a organizovane využila dieru v slovenskej legislatíve, týkajúcu sa chýbajúceho minimálneho mesačného vymeriavacieho základu zamestnancov. Títo poľskí občania, väčšinou tamojší živnostníci, sa u nás zdravotne poistili po tom, ako sa cez simulované pracovné zmluvy zamestnali v schránkových firmách na Slovensku za symbolickú mzdu, čím sa účinne vyhli plateniu odvodov v Poľsku.

Z týchto symbolických miezd odvádzajú skutočne nízke odvody v hodnote jednotiek eur mesačne. Zároveň sú chránení slovenským verejným zdravotným poistením, pričom odčerpávajú peniaze na zdravotnú starostlivosť našim klientom, ktorí si hradia riadne poistné v desiatkach až stovkách eur,“ vysvetľuje hovorkyňa zdravotnej poisťovne Dôvera Monika Šimunová.

Podobný problém priznáva aj Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a Zdravotná poisťovňa Union. Len na porovnanie: poistné slovenských živnostníkov je minimálne 55 eur mesačne, poistné zamestnanca s priemernou mzdou je viac ako 100 eur. Poniektorí z Poliakov však už reálne dostali liečbu za desaťtisíce eur.

„Zásadný problém nespočíva vo využívaní európskeho preukazu zdravotného poistenia v ostatných členských štátoch, ktorý týmto osobám slovenská zdravotná poisťovňa vydáva, ale v tom, že príslušná zdravotná poisťovňa má povinnosť znášať náklady aj za plnú zdravotnú starostlivosť zamestnancov, ako aj ich nezaopatrených rodinných príslušníkov v štáte, kde majú bydlisko,“ dodáva hovorkyňa VšZP Petra Balážová.

Slovenský organizátor?

Podľa neoficiálnych odhadov sa záležitosť s fiktívnymi pracovnými zmluvami týka niekoľkých desiatok firiem a viac ako piatich tisícok takýchto zamestnancov. Zaujímavé je, že ich pracovné zmluvy sú ako cez kopirák, mená zamestnancov sú do zmlúv vpísané rukou.

Pracovné zmluvy síce obsahujú údaj o tom, že hodinová mzda je 1,88 eura, ale nikde nie je informácia, koľko hodín do mesiaca má zamestnanec odpracovať. Podpísal by príčetný človek reálnu pracovnú zmluvu, ktorá mu neurčuje počet odpracovaných hodín? Sotva.

Podľa všetkého väčšina týchto fiktívnych zamestnancov pracuje maximálne päť hodín do mesiaca a zarábajú od desať do štyridsať eur mesačne. Údajne roznášajú letáky do schránok. Je však ťažké predstaviť si, že zamestnanec z poľských Katovíc precestuje 250 kilometrov, aby sa dostal do Banskej Bystrice, kde roznesie propagačné materiály do schránok a vráti sa domov. Veď iba cestovné náklady na lístok by ho stáli viac, ako mesačne „zarobí“.

Podľa mnohých odborníkov je viac než pravdepodobné, že ide o vysokoorganizovanú činnosť a na sprostredkovaní lacných zdravotných poistiek pre Poliakov niekto dobre zarába. Podľa informácií týždenníka PLUS 7 DNÍ by za vystavovaním papierov pre schránkové firmy mala byť jedna slovenská právnická kancelária.

Státisíce v ťahu

Problém s čudnými zmluvami pre Poliakov evidujú poisťovne zhruba od augusta minulého roku. Za ten čas odčerpali Poliaci a ich príbuzní z balíka určeného primárne pre slovenských platiacich poistencov státisíce eur.

„Vyčíslené náklady na zdravotnú starostlivosť vo vysokej miere prevyšujú predpis poistného. To znamená, že títo poistenci platia symbolické poistné, ale čerpajú drahú zdravotnú starostlivosť, predovšetkým v zahraničí. Predbežné náklady na zdravotnú starostlivosť evidujeme zatiaľ v celkovej výške 830-tisíc eur, pričom predpis poistného bol vo výške približne 130-tisíc eur. Spolu ide takmer o tritisíc poistencov z Poľska,“ potvrdzuje informácie Monika Šimunová.

Ostatné zdravotné poisťovne sú na tom podobne. Náklady, ktoré sa šplhajú nad milión eur, zatiaľ nie sú konečné. Vzhľadom na zložitý systém zúčtovania zdravotnej starostlivosti poskytnutej v Európskej únii môžu účty zo zahraničia prichádzať ešte ďalšie tri roky. Pri tejto zahraničnej zdravotnej starostlivosti sa z doručených faktúr nedá zistiť, kde a na aké diagnózy sa pacient liečil.

„Tieto zahraničné faktúry nemôžeme ani revidovať, ani skontrolovať rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ako to bežne robíme pri podozrení na fiktívne poskytnutú zdravotnú starostlivosť na Slovensku,“ dodáva Šimunová.

Problém s fiktívnymi poistencami nemusel vzniknúť, keby si kompetentní v Sociálnej poisťovni hneď na začiatku zistili, či Poliaci nie sú evidovaní v tamojšom živnostenskom registri. V takom prípade by pracovný pomer na pár hodín mesačne rovno mohli vyhodnotiť ako marginálny a poistný vzťah by poľským živnostníkom na Slovensku nevznikol.

Jediný, kto teraz môže situáciu riešiť, je Sociálna poisťovňa. Tá sa po urgenciách od zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhýbala a pripravuje novelu zákona o sociálnom poistení. Kým však nie je prijatá, Poliaci sa môžu veselo „zamestnávať“ naďalej. A ich rastúce účty v zdravotných poisťovniach zaplatíme zrejme my všetci z našich odvodov.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].