Orliak morský: Najväčší u nás žijúci vták hniezdi na Ostrove orliaka morského, ktorý je v rámci CHKO Dunajské Luhy zaradený do piateho stupňa ochrany.

Výrub pri Dunaji: Signalizuje výstavbu vodných diel?

Zabetónujú staré koryto Dunaja? Profesionálnych aj dobrovoľných ochrancov prírody prekvapili informácie o možnej výstavbe vodných diel medzi Dobrohošťom a Sápom

Aktivisti tvrdia, že projekt sústavy troch alebo štyroch vodných diel aj s turbínami a plavebnými komorami je už podrobne rozpracovaný. Na slovenskej a pravdepodobne aj na maďarskej strane, keďže hranica s Maďarskom prechádza stredom starého koryta Dunaja. Musí ísť teda o bilaterálny projekt. Navyše v chránenej krajinnej oblasti, v území európskeho významu a v chránenom vtáčom území. Na verejnosti je zatiaľ o ňom ticho. Skupina aktivistov a odborníkov na vodné hospodárstvo a ochranu životného prostredia iniciovala ešte začiatkom februára stretnutie s vládnym splnomocnencom pre výstavbu a prevádzku vodného diela Gabčíkovo Stanislavom Fialíkom.

Jarná záplava: Lužný les v prírodnom parku Kopački rit v Chorvátsku. Takto bývali na jar zaplavené lesy aj okolo nášho Dunaja
Jarná záplava: Lužný les v prírodnom parku Kopački rit v Chorvátsku. Takto bývali na jar zaplavené lesy aj okolo nášho Dunaja
Jana Čavojská

„Pán Fialík sa s nami stretol 6. februára 2018 v kancelárii na ministerstve dopravy,“ potvrdil jeden z aktivistov Andrej Kovarík, ktorý sa na stretnutí zúčastnil ako odborník pre oblasť ochrany životného prostredia. Okrem neho tam bol prezident ABVK (Asociácie bratislavských vodáckych klubov) Vladimír Mišík, predseda Medzinárodnej dunajskej plavby TID Štefan Barányi, predseda Slovenského úseku TID Adam Barányi a konzultant pre oblasť vodného hospodárstva Martin Mišík.

Bude alebo nebude?

Zo stretnutia so splnomocnencom majú aktivisti vlastný záznam. „Stanislav Fialík nás informoval, že predchádzajúci splnomocnenec vlády Ladislav Lazár začal s maďarskou stranou prípravu výstavby niekoľkých vzdúvacích stupňov v starom koryte Dunaja. Účelom týchto nových stupňov má byť zabezpečenie vyššieho prietoku vody do ramennej sústavy. Predpokladá sa, že budú obsahovať rôzne vzdúvacie a plavebné konštrukcie. Namietali sme, že taká výstavba by bola likvidačná pre športovú a rekreačnú plavbu a že na zlepšenie zavodnenia ramennej sústavy existujú lepšie riešenia. Aj že to navrhované je v rozpore s požiadavkami európskej rámcovej smernice o vode. No splnomocnenec Fialík nám oznámil, že kvôli pár tisíc vodákom zámer nikto nebude meniť. Rokovanie predčasne ukončil,“ opisuje Andrej Kovarík.

Zaplavený les: Lužný les pri Číčove si ešte zachoval zvyšky pôvodnej dynamiky.
Zaplavený les: Lužný les pri Číčove si ešte zachoval zvyšky pôvodnej dynamiky.
Jana Čavojská

Vodáci a ochranári odštartovali petíciu proti plánovanej výstavbe. A na prekvapenie Andreja Kovaríka úrad splnomocnenca neskôr v marci zaradil spiatočku. Informácie o prehradení starého dunajského koryta, ktoré predtým potvrdil, úplne poprel. „Pretože nevie, aký účel tejto výstavbe vymyslieť,“ myslí si Andrej Kovarík. „Je to ťažké. Lebo hodiť to na ochranu prírody je nezmysel.“

Stanislava Fialíka sme sa na výstavbu pýtali aj my. „Činnosti týkajúce sa starého koryta Dunaja vychádzajú zo spoločného zmluvného projektu na výstavbu vodného diela Gabčíkovo, schváleného vládami Československej a Maďarskej republiky. V ňom sa riešili aj otázky ekológie, splavnosti a funkčnosti starého koryta Dunaja,“odpovedal. Splnomocnenci oboch vlád sa snažia dospieť k spoločnej dohode. Na to sú potrebné adekvátne podklady, ktoré sú predmetom odborných výskumov. Do dnešného dňa však neexistujú žiadne konkrétne technické projekty na predmetnú výstavbu objektov v starom koryte Dunaja. Predstavy takzvaných vodákov a ochranárov prírody predbiehajú skutkový stav a sú založené na skreslených a vyfabulovaných informáciách.“ Dodal, že podľa zmluvy s Maďarmi musíme udržiavať funkčnosť starého koryta Dunaja ako objektu vodného diela Gabčíkovo. Že jeho úlohou je odvedenie povodňových prietokov, možného ľadochodu. „Neprihliada sa len na požiadavky zástupcov športovej plavby, ale aj ekológie a životného prostredia, prevádzky ramenných systémov, lesného a rybného hospodárstva. Akákoľvek diskusia na tému úprav starého koryta Dunaja by zatiaľ bola predčasná. Prípadná polemika o konkrétnych riešeniach bude v budúcnosti určite prebiehať v súčinnosti so zástupcami maďarskej strany aj odborných kruhov na Slovensku, ktorí budú mať možnosť vyjadriť sa k návrhom,“ sľúbil.

Na vode a bez člna

Okrem svojich dobrovoľných ochranárskych aktivít sa Andrej Kovarík venuje ochrane prírody profesionálne. Pracuje v Štátnej ochrane prírody SR (ŠOP) v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. V kancelárii sedí s ďalším zanieteným ochranárom, strážcom prírody Andrejom Somorom. Ten prišiel do ŠOP vlani ako čerstvý absolvent environmentálnej ekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Ochrana Dunaja a riečnych ekosystémov je jeho srdcová záležitosť. Preto ešte počas štúdia založil občianske združenie Ochrana prírody Podunajska. „Z odborného hľadiska mi nikto nevyvráti názor, že pripravovaný projekt je zlý,“ tvrdí. „Mám vzdelanie, aby som to posúdil, a konzultoval som ho aj s hydrológmi a ekológmi. Všetci sme sa zhodli.“

Výrub: Nedávno realizované protipovodňové opatrenie na brehu starého koryta Dunaja pod Danubianou má desať kilometrov.
Výrub: Nedávno realizované protipovodňové opatrenie na brehu starého koryta Dunaja pod Danubianou má desať kilometrov.
Jana Čavojská

Pracovná náplň Andreja Somoru je hlavne v teréne. Kontroluje dodržiavanie zákonov na úseku ochrany prírody a krajiny. Najčastejšie rieši pytliactvo, neoprávnený vjazd autom alebo pohyb mimo vyznačených chodníkov v lokalitách, ktoré boli zaradené do piateho stupňa ochrany. Svoju prácu berie vážne. Napriek tomu, že od Bratislavy po Dunajskú Stredu sú na Dunajské luhy iba dvaja strážcovia prírody a nemajú k dispozícii ani len čln.

Svoj terén Andrej Somora dobre pozná. Vidí, ako málo z pôvodnej riečnej krajiny v skutočnosti zostalo. Preto je presvedčený, že by sme ju mali dôkladne chrániť. A nie vymýšľať betónové projekty a maľovať ich na zeleno.

„Prehradenie starého koryta Dunaja nemá nič spoločné s ochranou prírody. Naopak. Je v rozpore s ňou,“ hovorí Somora, ktorý si myslí, že tu ide skôr o dotácie z Európskej únie na stavbu vodných diel než o revitalizáciu dunajskej ramennej sústavy. Tá je totiž po výstavbe vodného diela Gabčíkovo odrezaná od prirodzeného fungovania. Ekologizáciu krajiny predpokladali už návrhy pred rokmi. „Vďaka vodnému dielu Gabčíkovo zmizli z celého územia prirodzené záplavy. Ramená sa dnes napúšťajú umelo, cez nápustný objekt v Dobrohošti. Tadiaľ však preteká iba obmedzený objem vody. Ramená jej potrebujú viac. Ak tvrdia, že projekt výstavby ju zabezpečí, tak ja hovorím, že nielenže nevyrieši tento problém, ale spôsobí ďalšie. Mám k tomu posudok od hyd­roprojektanta. Chránené živočíchy v starom koryte Dunaja sú viazané na biotop tečúcej vody. Prehradením rieky sa spomalí prúdenie vody. Na dne sa začne usádzať bahno. Ryby, ktoré chceme chrániť, sa neresia na štrkovom substráte. Bahno spôsobí aj úbytok kyslíka vo vode. Chránené ryby stratia svoj životný priestor. Napríklad prúdomilná ryba mrena severná. Vytlačia ju druhy, ktoré sú rozšírené všade. Tie chránené stratíme.“

A zrazu - výrub!

Andrej Kovarík a Andrej Somora si veľmi dobre uvedomujú, aké malé kompetencie má ŠOP v takýchto prípadoch. Jej stanoviská majú len odporúčací charakter. Neexistuje povinnosť riadiť sa nimi. Potvrdilo sa to aj nedávno. Pri realizácii masívneho výrubu okolo starého koryta Dunaja v dĺžke desať kilometrov pod galériou Danubiana. Teda práve na miestach, kde by podľa sporného, existujúco-neexistujúceho zámeru mohli stáť nové vodné diela. „Pred rokom vydal kolega k výrubu zamietavé stanovisko. Rok bolo ticho. Pred pár týždňami idem okolo Dunaja a zrazu - výrub. Orgán ochrany prírody, teda Okresný úrad v Dunajskej Strede, povolenie vydal. Napriek zamietavému stanovisku ŠOP. Takže výrub je úplne legálny. Navyše podľa vodného zákona môže Slovenský vodohospodársky podnik s cieľom protipovodňovej ochrany rúbať porasty v určitej vzdialenosti od toku. Vodný zákon je starý niekoľko desiatok rokov. Je zlý. A zneužíva sa na to, že pri riekach sa pod rúškom protipovodňovej ochrany veselo rúbe,“ myslí si Andrej Somora.

Vodné dielo Gabčíkovo: Megaprojekt z čias socializmu.
Vodné dielo Gabčíkovo: Megaprojekt z čias socializmu.
Jana Čavojská

Je zvedavý, kedy projekt výstavby začnú oficiálne konzultovať s ochranou prírody. Ak je skutočne pravda, čo aktivistom povedal splnomocnenec na stretnutí na ministerstve, je v pokročilom štádiu rozpracovania. „Pri veľkých bilaterálnych projektoch sa majú odborníci a ochranárska obec osloviť na začiatku. Nie keď je hotový na stole.“ Uvažuje, aké sú možnosti na jeho zastavenie. Vodákom sa pred pár rokmi podarilo zablokovať výstavbu malej vodnej elektrárne na Malom Dunaji. Odpor verejnosti a vlastníkov pozemkov prinútil úrady zámer stiahnuť. Teraz vodáci a ochranári okrem petície zvažujú podnet na Európsku komisiu. „Dunaj preteká celou Európou. Je to dominanta, na ktorú by sme mali byť hrdí, lebo formovala celé naše prostredie. No na Slovensku sa k nemu vodohospodári správajú spôsobom bežným niekedy v 50. rokoch minulého storočia. Ani tridsať rokov od pádu socializmu nedokážeme povedať, že ochrana prírody je prioritný záujem. Sme v nej úplne na chvoste. Predbehli nás už aj Rumuni a Bulhari, ktorí urobili v ochrane dunajskej prírody veľké kroky.“

Zastavené elektrárne

Ako príklad dobrej ochrany dunajskej prírody uvádza Andrej Somora národný park Donau Auen v susednom Rakúsku. Tam plánovali v 80. rokoch vybudovať veľkú vodnú elektráreň. Tisíce ľudí však začali protestovať. Doslova si od vlády vydupali, aby zachovanie unikátnych lužných lesov uprednostnila pred betónom a elektrinou. V národnom parku fungujú prirodzené záplavy a ekosystém viazaný na dunajskú vodu. Diverzita zvieracích aj rastlinných druhov, riečne štrkové lavice. Ramená, ktoré Rakúšania dokonca obnovujú, aby vrátili krajine čo najprirodzenejší ráz. Návštevníci prírody, ale aj vodáci teraz celú oblasť hojne navštevujú.

Aj na Slovensku sa už darí zastavovať výstavbu malých vodných elektrární. Z pôvodných 375 vodných profilov, kde mali byť vybudované, zostalo 58. Ich prínos je však sporný. Všeobecne máme elektriny prebytok. Je otázne, či sa kvôli ďalšej energii oplatí betónovať vodné toky a ničiť život v riekach.