Dvaja páni: Štefan Božík ako starosta obce, tretí sprava, a jeho zástupca Michal Poláček, druhý sprava, šafárili v Kalinkove veľmi zvláštne.

Potemkinovo v Kalinkove: Kostol prepísali na obec a premaľovali fasádu

Len pekná predná fasáda - takto poňali v Kalinkove obnovu kostola. Takmer za 20-tisíc eur ho opravoval zastupujúci starosta.

Kauzy

Kostol svätého Františka Serafínskeho z prvej polovice minulého storočia je dominantou obce Kalinkovo neďaleko Bratislavy. Jeho vežu vidieť z diaľky. Na rozdiel od mnohých svätostánkov na Slovensku badať, že je pekne vynovený.

Po príchode na miesto však nadšenie rýchlo vyprchá. V skutočnosti totiž tunajší kostol veľmi silno pripomína známe Potemkinove dediny, kde ošarpané domy pre zdanie krásna zakryli falošnými fasádami. Vynovenú má len vežu a prednú časť, zvyšok je doslova v katastrofálnom stave. Miestni pri zmienke o ich „pýche“ mávnu rukou. „Okolo nášho kostola je veľká zábava. Nik netuší prečo, ale naši páni ho napísali na obec a investovali doň len pred voľbami. Pred tými poslednými, keď bývalý starosta dal opraviť fasádu veže. Lešenie dávali stavbári dole presne v deň volieb, asi aby sa mohol pán richtár popýšiť,“ zasväcujú nás Kalinkovčania do miestneho diania. S dodatkom, že prácou svojho zástupcu, ktorý bol, ktovie na základe akých kritérií, úspešný pri získaní zákazky na opravu kostola takmer za dvadsaťtisíc eur.

Starostove starosti

Hoci sa to zdá pritiahnuté za vlasy, veď prečo by nejaký starosta dobrovoľne uvalil na svoju hlavu takú ťarchu, ako je chátrajúci svätostánok, pohľad do výpisu z katastra nehnuteľností nepustí. Kostol v Kalinkove skutočne patrí obci. K tomuto kroku pristúpil ešte začiatkom roka 2008 vtedajší richtár Dušan Lengyel, ktorý sa zviditeľnil nielen tým, že dedinu neďaleko Bratislavy začal meniť na satelit hlavného mesta, ale napríklad aj kauzou okolo miestneho futbalového klubu. Jeho dlhoročného hráča prichytila v roku 2008 polícia prí dílovaní drog, pričom on sám sa ku skutku priznal. Napriek tomu futbaloví funkcionári, medzi nimi starosta Lengyel, ponúkli za nespratníka spoločenskú záruku.

Vraj preto, že každého, kto sa dostal na súd, netreba hneď zatvoriť. Navyše, tento výborný hráč spáchal čosi také prvýkrát a ak by dostal podmienku, vedeli by na neho všetci veľmi pozitívne vplývať. Dušan Lengyel o svojej podpore drogového dílera radšej mlčal. Vráťme sa však ku kalinkovskému kostolu, ktorý sa pán Lengyel jedného dňa rozhodol zapísať na obec. Či dôvody niekomu vysvetľoval, napríklad miestnym poslancom, ťažko povedať, pretože terajšie vedenie obecného úradu sa k tejto otázke nevyjadrilo. No určite prekvapil predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi, na ktorej pleciach stále leží bremeno platenia prevádzkových nákladov a menších opráv.

Stavali ho veriaci

Riaditeľ Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu nám vysvetlil, že kostol v tridsiatych rokoch 20. storočia pôvodne postavili na obecnom pozemku. „Keď ho dostavali, neusporiadali vlastnícke pomery, kostol ako stavba ani nefiguroval v katastrálnom zápise. Náklady na stavbu kostola neznášala obec, ale ľudia - katolíci a občania Kalinkova sa na stavbu skladali, manažovala ju farnosť Šamorín, do ktorej vtedy obec Kalinkovo patrila ako filiálka,“ hovorí Tibor Hajdu. Práve pre neusporiadané vzťahy spomínaná farnosť v roku 2007 začala situáciu okolo kostola riešiť. Možno aj preto, aby bolo v Kalinkove všetko na poriadku, keďže tamojší katolícki veriaci mali prejsť pod faru v Dunajskej Lužnej. A tak cirkev požiadala o zápis kostola na list vlastníctva a zároveň o možnosť odkúpiť od obce pozemok pod objektom svätostánku. Lenže bezúspešne.

„Obec vtedy rozhodla tak, že pozemok farnosti neodpredá a kostol dala zapísať do svojho vlastníctva. Farnosť sa pokúsila súdnou cestou preukázať právo na vlastníctvo kostola, prebehol proces o určenie vlastníctva, z pohľadu farnosti však neúspešne. K dnešnému dňu je teda situácia taká, že kostol je na liste vlastníctva obce Kalinkovo, farnosť platí elektrinu a drobné prevádzkové opravy. Tento stav však nie je pre farnosť dobrý ani pre obec nie je výhodný. V kostole treba robiť väčšie investície a pri rozhodovaní o tom, čo treba akútne riešiť, nie je zhoda medzi vlastníkom a farnosťou,“ upozorňuje Tibor Hajdu.

Rozhodoval súd

Aktuálny zastupujúci starosta Kalinkova Michal Poláček potvrdil, že cirkev bojovala o kostol súdnou cestou, pričom prebiehalo pomerne rozsiahle dokazovanie. Okresný súd v Pezinku napokon v apríli 2015 rozhodol tak, že návrh rímskokatolíckej cirkvi zamietol. Súd vo verdikte poukázal na princíp ochrany odporcu, teda obce Kalinkovo, ktorý svoje vlastnícke právo na nehnutel‘nosť riadne preukázal. A to na základe zákonov z rokov 1912 a 1947.

„Dávam vám do pozornosti, že k otázke vzniku vlastníckeho práva treba reflektovať na obsah platnej právnej úpravy v čase realizácie a dokončenia stavby rímskokatolíckeho kostola, na čo poukázal aj súd vo svojom rozhodnutí. Kostol bol stavebne dokončený v roku 1930. Obec Kalinkovo je kontinuálne vlastníkom stavby Kostola svätého Františka od času jeho realizácie, teda bola ním nepochybne aj v roku 2008, keď starosta Dušan Lengyel podal žiadosť o zápis stavby. Obec Kalinkovo v konaní na súde predniesla rozsiahlu právnu argumentáciu týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva ku Kostolu svätého Františka s poukazom na vtedajšiu platnú právnu úpravu, ktorá bola toho času nepochybne rozdielna ako v súčasnosti. Túto argumentáciu dôsledne vyhodnotil súd, ktorý rozhodol v prospech obce Kalinkovo,“ hovorí zastupujúci starosta Michal Poláček, ktorý sa k otázke, prečo mal vlastne bývalý richtár potrebu prepísať kostol na obec, nevyjadril. Neodpovedal ani na to, či túto záležitosť schvaľovalo obecné zastupiteľstvo.

Konflikt záujmov?

Nuž a značne skúpy na slovo bol Michal Poláček aj pri téme opravy kostola v roku 2014. V tom čase už na richtárskej stoličke sedel Štefan Božík, ktorý aktuálne čelí policajnému obvineniu zo zločinu prijímania úplatku, pričom nie je vylúčené, že na rováši toho bude mať viac. Pred časom sme písali, že orgány činné v trestnom konaní sa zaujímajú aj o spôsob, akým sa dostal k hektárom ornej pôdy. Vraj ju skúpil od miestnych ľudí, ktorým ju teraz štátne úrady vracajú späť. Nešťastníci by zas mali vrátiť peniaze, ktoré za pôdu od Štefana Božíka získali.

Nemajú však aké, keďže mnohí ich už stihli minúť. Štefan Božík si za svojho vicestarostu vybral živnostníka podnikajúceho aj v oblasti murárskych prác Michala Poláčka, pre ktorého sa začali celkom slušné časy. Okrem opravy kostola, presnejšie prednej fasády a veže takmer za dvadsaťtisíc eur, možno na stránke obce Kalinkovo dohľadať niekoľko ďalších Poláčkových faktúr v hodnote desiatok tisíc eur.

V minulom roku obec svojmu vicestarostovi vyplatila takmer 55-tisíc eur. Niektoré zákazky pritom vykonával bez uzavretia zmluvy, napríklad rekonštrukciu námestia, čo nám potvrdil samotný Poláček. A podľa našich infomácií aj bez vedomia obecného zastupiteľstva. Či to nepovažuje za konflikt záujmov a akým spôsobom vlastne obec vyberala dodávateľa rekonštrukčných prác, ktoré napokon pridelila práve jemu, sme sa nedozvedeli. Zastupujúci starosta Michal Poláček nestihol do uzávierky na tieto otázky odpovedať

Kauzy