Recept na postup vo firme: Nemusíte byť hlúpi, ale pomáha to

Vedenie korporácií spravidla nemotivuje zamestnancov, aby používali svoj rozum a schopnosti. Práve naopak, tvrdí uznávaný britský univerzitný profesor Andre Spicer

„Keď mladí, šikovní ľudia nastúpia do zamestnania, rýchlo pochopia, že aj keď prácu dostali vďaka svojej inteligencii, v žiadnom prípade sa od nich neočakáva, aby inteligenciu používali,“ uviedol v článku na aeon.co profesor organizačného správania na University of London. „Dostanú nezáživné úlohy, ktoré budú považovať za hlúpe. Ak urobia chybu a použijú vlastný rozum, budú čeliť nevôli kolegov a nenápadnému varovaniu zo strany nadriadených. Po niekoľkých rokoch pochopia, že vo firemnej hierarchii postupujú hviezdni vyznávači korporátnej hlúposti.“

Andre Spicer nehovorí len tak do vetra. Spoluautor knihy Paradox hlúposti študoval systémy riadenia v bankách, farmaceutických spoločnostiach, médiách, výrobných podnikoch, ale aj vo vládnych úradoch a na univerzitách. S hrôzou zistil, že firmy síce zamestnávajú ľudí s vysokým IQ a vynikajúcim vzdelaním, potom ich však zahltia nezmyselnými úlohami.

Rýchlo sa ukáže, že vzbudiť dobrý dojem je oveľa dôležitejšie ako poskytnúť kvalitné riešenie, na nadriadených oveľa viac zapôsobíte graficky pôsobivou powerpointovou prezentáciou ako skutočnou hĺbkovou analýzou problému.

Andre Spicer: Podľa britského profesora firmy nemotivujú zamestnancov, aby sa správali inteligentne.
Andre Spicer: Podľa britského profesora firmy nemotivujú zamestnancov, aby sa správali inteligentne.
internet

Andre Spicer: Podľa britského profesora firmy nemotivujú zamestnancov, aby sa správali inteligentne. Foto: internet

Povzbudzovanie hlúposti

Britský profesor dokonca označuje štyri spôsoby, ktorými firmy brzdia kreativitu u svojich zamestnancov. Je ich hneď niekoľko:

1. Viera v líderstvo.„Každý manažér akoby chcel byť Nelson Mandela,“ tvrdí Spicer. Ako dodáva, šéfovia seba vnímajú ako veľkých lídrov a oháňajú sa termínmi ako „vízia“, „viera" či „posun dopredu". Skutočnosť je pritom úplne iná. Manažéri väčšinu času trávia na poradách, vypĺňajú rôzne tabuľky či formuláre, tiež komunikujú informácie. V postate sú byrokrati a na tom nie je nič vzrušujúce.

Kompenzujú to študovaním rôznych príručiek, o tom ako sa stať lídrom. A hlavne navštevujú kurzy líderstva. Len v Spojených štátoch sa do takýchto školení ročne investuje 14 miliárd dolárov.

Počet skutočných lídrov sa však nijako dramaticky nezvýšil. „Pravda je taká, že ľudia pracujúci v prvých radoch veľmi nepotrebujú byť riadení. Spravidla sa motivujú sami a často svoju prácu ovládajú oveľa lepšie ako ich nadriadení. Líderské pokusy šéfov potom vnímajú ako zbytočné odvádzanie od skutočnej práce.“

2. Viera v silu značky. V mnohých spoločnostiach podľa britského profesora panuje presvedčenie, že zmena značky dokáže transformovať celú firmu. „Bohužiaľ, takmer vždy je to len zbožné prianie vyššieho manažmentu,“ tvrdí. „Videli sme už celý rad rebrandingových iniciatív, pri ktorých došlo k zmene loga organizácie, ale nič iné sa prakticky nezmenilo.“

3. Túžba napodobňovať ostatných. Je to vraj mimoriadne silný prostriedok na povzbudzovanie hlúposti. Ak to robí Google, tak by sme to mali robiť aj my, bez ohľadu, v akej oblasti podnikáme a aké sú naše špecifiká. Podľa Spicera takéto uvažovanie je v korporátnom svete mimoriadne časté a podpísalo sa pod celý rad nevydarených projektov. Britský profesor v tejto súvislosti cituje bývalého šéfa švédskej Handelsbanken Jana Wallandera: „Lídri biznisu podliehajú módnym trendom ako tínedžerky pri nákupe džínsov.“

4.Nezdravá podniková kultúra. Tá sa podľa britského profesora môže prejavovať rôzne, ale vo všetkých prípadoch má spoločného menovateľa - výrazne zužuje pohľad zamestnancov na svet.

Jedným z príkladov je posadnutosť zmenami. Možno to poznáte, firma s fanfárami spustí obrovský, zlomový projekt, a potom sa dlho v podstate nedeje nič, lebo si každý myslí, že to nie je v jeho kompetencii. Keď is všetci konečne uvedomia, že nič podstatné sa nezmení, vedenie spoločnosti príde s ďalšou „priekopníckou" iniciatívou.

Ďalšie firmy sa zasa zameriavajú na krátkodobé ciele. „Malo to byť hotové už včera,“ počujete často v takýchto spoločnostiach. Pre manažérov má to jednu veľkú výhodu. Môžu si privlastniť zásluhy za krátkodobé úspechy a zbaviť sa zodpovednosti za zásadné zlyhania.

No a ďalším príkladom je bezbrehý pozitivizmus. „Nechoď za mnou s problémami, ale s riešeniami,“ odkazujú šéfovia svojim podradeným. Ako tvrdí Spicer, takáto firma neraz trochu pripomína sektu. Ignorovanie problémov kvôli dobrej atmosfére navyše často vedie k závažným stratám a zlyhaniam.

Päť rád na rýchly kariérny postup

Na základe svojho výskumu Spicer ponúka návod, ako sa čo najrýchlejšie predrať hore firemnou hierarchiou:

1. Robte to, čo aj ostatní na trhu, aj keď je to nesprávne. Ak konkurencie príde s novou stratégiou, príďte s ňou aj vy. Najmä osožné je kopírovať ikonické firmy ako je Google či Apple. Ak sa veci vyvinú zle, môžete sa obhajovať: „Všetci sa mýlili.“

2. Je dôležitejšie vzbudzovať dobrý dojem ako mať pravdu. Viac než na obsahu, záleží na prezentácii, preto sa čo najskôr vrhnite na PowerPoint. Vaši nadriadení si aj tak v najlepšom prípade prečítajú len záverečné zhrnutie. Ak ho dobre odprezentujete, dokážete presadiť aj ten najhlúpejší nápad.

3. Nezabúdajte, že šéf má vždy pravdu. Takže spĺňajte jeho príkazy, nech sú akokoľvek hlúpe. Ale možno ešte dôležitejšie je vedieť, čo si myslí šéf vášho šéfa.

4. Ohurujte ostatných nezmyslami. Obzvlášť užitočné je osvojiť si žargón manažmentu. Rozvíjajte stratégie, generujte biznisové modely. Zbavíte sa tak povinnosti skutočne pracovať.

5. Buďte v neustálom pohybe, aby vás nedobehli vlastné chyby. Keď zožnete slávu za úspech krátkodobého projektu, rýchlo sa presuňte inam. Aby ste nemuseli znášať zodpovednosť, ak váš projekt v dlhodobom horizonte zažije fiasko.

  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].