Chce na slobodu: Mikuláš Vareha píše žiadosti, sťažnosti a žaloby. Žiada prepustenie z väzby alebo aspoň prerušenie trestu, kým sa nevylieči.

Samozvaný pán Zemplína píše z basy do Štrasburgu. Chýba mu sex s priateľkou a liečenie pri Mŕtvom mori

Nevyliečiteľne chorý Vareha chce von z basy a oženiť sa.

Samozvaný pán Zemplína Mikuláš Vareha sa za mrežami nenudí. Oslávil tam nielen svoju päťdesiatku, ale tento rok v máji už aj päťdesiatpäťku. V čase medzi „oslavami“ píše nielen sťažnosti a žaloby na štát až do Štrasburgu, ale rieši aj svoje osobné problémy.

Vareha sa stále korunuje titulom sir. Tak podpisuje každú žiadosť aj každý list, ktorý napíše. Samozrejme, ručne. Vo väzbe to ani inak nejde. Koľko listov a žiadostí už napísal za tie roky, neráta. „Som neprávoplatne odsúdený. Štát kriminalizoval moju osobu. Cez daňové kontroly ma šikanoval a robil ich protiprávne. Na všetko mám dôkazy, no tu sú všetci slepí,“ tvrdí Mikuláš Vareha.

Ženbychtivý

Odvtedy, ako ho pred viac ako šesť a pol rokom zavreli za daňové a poistné podvody, fiktívne obchody s lykožrútmi a euroočkami, spolieha sa iba na svoju družku Danielu Bodnárovú (47). S ňou je stále v kontakte. Volá jej dennodenne - a to niekoľkokrát. Usmerňuje ju, vysvetľuje, čo má robiť v rámci podnikania. A ona za ním chodí na každú povolenú návštevu do ústavu na výkon trestu v Sabinove.

„Je to presne 119 kilometrov. Aspoň ho mám bližšie. Horšie to bolo, keď bol v Dubnici nad Váhom alebo v Banskej Bystrici,“povzdychne si Daniela Bodnárová. Aj keď ide o väznicu s najnižším stupňom stráženia, mrzí ju, že na dovolenku „von“ sa Vareha ešte nedostal.

Zmenený: Dnes Vareha už nemá dlhé vlasy ani fúzy. Jeho výzor poznačila choroba.
Zmenený: Dnes Vareha už nemá dlhé vlasy ani fúzy. Jeho výzor poznačila choroba.
Rudolf Felšöci

Osemnásť rokov žili s Danielou nadivoko, no teraz sa Mikuláš rozhodol, že nastal čas zmeniť to. Pred dvoma rokmi požiadal o rozvod so svojou manželkou. V zastúpení svojho právneho zástupcu podal na Okresný súd v Trebišove žiadosť o ukončenie manželstva. Dôvodom bolo niekoľkoročné odlúčenie od zákonitej manželky, s ktorou bol ženatý tridsaťdva rokov. Ženil sa ako 21-ročný, jeho vyvolená mala vtedy osemnásť. Rozvodové pojednávanie bolo krátke. Trvalo sotva štvrť hodiny a keďže obe strany sa vzdali odvolania, rozvod okamžite nadobudol právoplatnosť. A tak od 1. októbra 2015 je Mikuláš Vareha opäť slobodný. Teda, čo sa manželského stavu týka, samozrejme.

Mimochodom, hneď nato požiadal o prerušenie trestu na päť dní, aby sa mohol oženiť. „Malo to všetko prebehnúť v tajnosti. Cestou z väznice by sme si kúpili obrúčky a mali by sme jednoduchý sobáš s dvoma svedkami,“pousmeje sa jeho priateľka Daniela. Obleky ani biele šaty neriešili. Jednak sa Varehova postava vo väzení zmenila a potom, ako vraví Daniela, „pokojne by sme sa vzali aj v teplákoch“. Toto vysnívané opustenie väzby mu riaditeľ väznice nepovolil. Odporučil mu, že ak chce, môže sa oženiť vo väznici.

Žaluje štát

Daniela priznáva, že s Mikulášom spolu žili pomaly dvadsať rokov, ešte v čase, keď bol ženatý. „S manželkou sa odcudzili a nerozumeli si. Ja som robila v jednom z jeho obchodov a jednoducho preskočila iskra,“ smeje sa pri spomienkach Daniela.

Teraz je jej kancelária na bývalej slávnej pumpe nazvanej Agent 007 v Slovenskom Novom Meste. Tam bolo kedysi akési centrum Varehovho podnikania. Tam v minulosti bývali boxerské zápasy, tam prebehlo gro daňových kontrol. Tam Mikuláš úradoval, kým bol na slobode.

Dnes je všetko spustnuté, opustené a uzatvorené. V sklade je ešte niekoľko vedier lykožrútov, ktoré sa rátajú na milióny. „Aj ďalšie dôkazy o jeho nevine. Mikiho chceli účelovo zastaviť. Keby ho neboli dali do basy a nezlikvidovali jeho podnikanie, museli by jeho firmám na daniach zaplatiť viac, ako je ročný rozpočet celého ministerstva vnútra. Ak si niekto myslí, že Mikiho zastaví - mýli sa. Je to bojovník, ktorý sa nikdy nevzdá,“ rozkladá Daniela všetky podania a žaloby, ktoré v posledných rokoch podávala v jeho mene.

Pár: Daniela a Mikuláš sú spolu už 20 rokov. Dnes si Vareha chce svoju lásku vziať.
Pár: Daniela a Mikuláš sú spolu už 20 rokov. Dnes si Vareha chce svoju lásku vziať.
Rudolf Felšöci

„Najnovšia žaloba je na Okresnom súde v Trebišove, kde Miki žaluje štát - teda Generálnu prokuratúru a ministerstvo financií. Žiada odškodné miliardu eur. Podstata je v tom, že ho odsúdili protizákonne. Na základe nezákonných daňových kontrol - jednak protokoly, ktoré brali do úvahy, boli staré a najmä, vtedy platil zákon, že daňovú kontrolu môže robiť iba miestne príslušný orgán. Čo sa zjavne porušilo,“ vysvetľuje Daniela Bodnárová a dodáva: „Pretože polícia, vyšetrovateľ i špeciálny prokurátor brali do úvahy tieto nezákonné kontroly a nakoniec ho na týchto základoch odsúdili - poškodili ho. Miki teraz nemá na právnika, preto oňho požiadal centrum právnej pomoci. A tí mu ho pridelili práve na základe týchto skutočností.“

Nevyliečiteľne chorý

Mikuláš Vareha síce denne cvičí a udržuje sa v kondičke, no roky vo väznici jeho zdravie poznačili. Vonku sa dostal iba na procesné úkony alebo na súdne pojednávania, ktoré mal. A tak i verejnosť videla, že jeho zjav sa rapídne zmenil. Fúzy aj vlasy musel skrátiť, na čítanie pred súdom potrebuje okuliare, ťažko sa mu chodí hore schodmi. „Má problémy s vysokým krvným tlakom a cukrovku. Denne berie deväť druhov tabletiek. A to nehovorím o najvážnejšom ochorení - psoriáze,“opisuje zdravotný stav svojho priateľa Daniela.

Vareha nelenil a napísal na Okresný súd v Prešove dve žiadosti. Jednu na skrátenie väzby a tú druhú na jej prerušenie - samozrejme, z dôvodu vážneho zdravotného stavu. V týchto podaniach tvrdí, že je smrteľne chorý a ak sa nebude liečiť, zomrie. Chce nastúpiť intenzívnu liečbu v Smrdákoch alebo, najlepšie, pri Mŕtvom mori.

„Trpím neustupujúcimi silnejúcimi bolesťami,“tvrdí vo svojich žiadostiach sudcovi Mikuláš Vareha. Poukazuje na to, že psoriáza postihla už viac ako 50 percent jeho tela a vo väzbe ani vo väzenskej nemocnici sa to liečiť nedá. Jedinú možnosť utlmenia tohto ochorenia vidí v návšteve kúpeľov či v pobyte pri Mŕtvom mori. Okresný súd v Prešove jeho žiadosť zamietol.

„Súd po preskúmaní žiadosti odsúdeného aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že odsúdený trpí hypertenziou, cukrovkou a psoriázou, teda chorobami, ktoré možno považovať za civilizačné a s vysokou pravdepodobnosťou nevyliečiteľné,“ píše vo svojom rozhodnutí sudca. Priklonil sa však k názoru, že jeho stav je stabilizovaný a adekvátnu liečbu mu môže poskytnúť väzenská nemocnica.

Sir: Tohto titulu sa nevzdal a stále ho používa. Cíti sa ako rytier.
Sir: Tohto titulu sa nevzdal a stále ho používa. Cíti sa ako rytier.
Rudolf Felšöci

„Až také stabilizované to nie je. Keď išiel za mreže, mal psoriázu na dvoch percentách tela. Teraz ho celé telo svrbí a šíri sa mu to z roka na rok ako obrovské mapy. Má to nielen na kolenách, lakťoch, ale aj na tvári, chrbte a nohách. Jednoducho skoro na celom tele. A prognóza naozaj nie je dobrá. Ak si niekto myslí, že to je len kozmetická chyba - mýli sa. Rany mu mokvajú, často krvácajú a neskutočne bolia,“ opisuje Varehov zdravotný stav jeho priateľka. Aj ona je presvedčená, že ak sa nebude adekvátne liečiť, jej milý môže v base zomrieť.

Bez sexu

To však nie je jediný problém, ktorý Varehu trápi. A nielen jeho, ale aj jeho spoluväzňov. „Robia z väzňov teplých. Odopierajú nám právo na intímny život s našimi družkami a manželkami. Pritom v Európe majú odsúdení na také niečo právo každé dva týždne na päť hodín,“ tvrdí Vareha. Otvorene priznáva, že intímne chvíľky so svojou milou zažil naposledy takmer pred siedmimi rokmi. Aj keď za ním Daniela jazdí pravidelne, môžu sa maximálne pobozkať.

„Ako vyzerá návšteva odsúdeného vo výkone väzby? Slzy a trápenie necháte pred bránou väznice. Tešíte sa na každú spoločne strávenú minútu. Dozorcovia vám dovolia pobozkať sa, objať, držať sa za ruky. Nič viac,“ opisuje stretnutia s Mikulášom Daniela. Návšteva trvá dve hodiny a zo sabinovskej väznice odchádza vždy s miliónom príkazov, čo všetko a ako má urobiť. „On bojuje nielen za seba, ale aj za iných. Preto píše spolu s väzňami sťažnosť do Štrasburgu, kde opisuje, ako sa zaobchádza s väzňami, a najmä to, že nemajú takmer žiadny sexuálny život. Smial sa, keď mu nepovolili voľno na sobáš, pýtal sa riaditeľa väznice, či mu okrem oddávajúceho urobí aj potomka. To je celý on,“ mávne rukou Daniela.

Striktná legislatíva

Vedenie Zboru väzenskej a justičnej stráže potvrdzuje, že milostné radovánky vo väzniciach nie sú povolené. Apeluje na to, že väznice majú v prvom rade slúžiť ako represia štátu proti osobám, ktoré sa dopustili protispoločenského správania. Vo väzbe rešpektujú ľudskú dôstojnosť, no odsúdený sa musí podrobiť obmedzeniam vyplývajúcim z pobytu za mrežami.

„Naša platná legislatíva upravujúca výkon trestu neumožňuje pohlavný styk medzi odsúdeným a navštevujúcou osobou, proti čomu nenamietal ani Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT),“ konštatuje riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž. Takéto „voľno“ môže dostať väzeň ako disciplinárnu odmenu. „Samozrejme, to sa netýka odsúdených v tretej nápravnovýchovnej skupine. Tí sa však môžu za vzorné správanie po čase presunúť do ľahšieho stupňa chránenia,“ dodáva Baláž.

Mimoriadne voľno na opustenie ústavu na päť dní v roku 2016 podľa Baláža dostalo 390 odsúdených. „V prípade odsúdeného zaradeného v minimálnom stupni stráženia umiestneného do otvoreného oddelenia sa mu zároveň môže povoliť vychádzka mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín (v roku 2016 - 2 939 odsúdených),“ konkretizuje ďalej Baláž a dodáva: „Na spresnenie prezentovaných tvrdení uvádzam, že v Českej republike môže riaditeľ ústavu povoliť návštevu, ktorá sa vykoná bez sluchovej a zrakovej kontroly. Táto návšteva je nenárokovateľná forma odmeny a môže sa uskutočniť iba v zariadeniach, kde je takáto miestnosť vytvorená. Teda nie vo všetkých väzenských zariadeniach.“

Prečítajte si aj:

Vianočné tipy na darček