Primátor Blcháč: Poslanci mi odporučili podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pretože niekto by za to mal niesť zodpovednosť.

Zamorí okolie? Skládka pri Liptovskom Mikuláši začala prepúšťať nebezpečné látky!

Drahé uzavretie skládky bude musieť Liptovský Mikuláš urobiť asi nanovo, vraj je nebezpečná

Zamorí okolie? Skládka odpadu vo Veternej Porube, kam sa z Liptovského Mikuláša roky vozil odpad, nie je podľa inšpekcie životného prostredia v poriadku. Mesto by ju malo nanovo uzavrieť, aby nebola ekologickou hrozbou. Nedávno ju pritom uzatvárali, čo stálo takmer 1,2 milióna eur. Je možné, že mesto bude musieť podobnú sumu na uzavretie použiť opäť. Zaplatia to jeho obyvatelia.

Zamorená voda

Na problém so skládkou sa došlo nedávno. Podľa primátora Jána Blcháča na to došli vďaka tohtoročnému snehu a dažďu. „Dva roky boli suchšie. Teraz však bolo veľa snehu a na jar pršalo. Jedna zo šácht začala pretekať, kanalizácia nestačila a vodu zo skládky sme museli odčerpávať cisternami,“ tvrdí primátor. Vysvetľuje, že skládka má šachty, odkiaľ sa odčerpáva voda, ktorá smeruje do čističky.

„Ak by nepenetrovala dažďová voda a sneh do skládky, fungovalo by to,“ hovorí a dodáva, že voda je kontaminovaná nielen bežným odpadom, ale aj pozostatkami z kožiarskych závodov, ktoré sa na na skládku vyvážali ešte pred desaťročiami. „Ten odpad obsahoval ťažké kovy,“ dopĺňa.

Diera v šachte

Kým by vodu stihli zachytávať a odvážať aspoň cisternami, nemuselo dôjsť k ekologickej katastrofe. Vylúčiť ju však nemôžu. Primátor priznáva, že voda zo skládky sa mohla dostať až do Liptovskej Mary. Cez susedný potôčik. „V jednej šachte bola totiž diera, ktorú urobil niekto, kto vedel, že taký problém so skládkou je. Voda tak nejaký čas nepretekala cez okraje šachty, ale rovno do potoka,“ dopĺňa Blcháč. Mesto už podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Okrem toho dali vypracovať posudok na technický stav uzatvorenia skládky. A výsledky nie sú práve lichotivé. Z geofyzikálnych meraní firmou AEG z Bratislavy sa dá vyčítať hneď niekoľko problémov.

Menej ako v pláne

Merania odhalili, že krycie vrstvy minerálneho tesnenia a rekultivačnej zeminy, ktoré majú skládku chrániť pred prenikaním dažďovej vody, na mnohých miestach nespĺňajú projekt. „Na záver možno konštatovať, že celková mocnosť rekultivačnej zeminy a minerálneho tesnenia na väčšine plochy skládky nedosahuje požadovanú hrúbku 1,5 metra. Zároveň z nameraných dát vyplýva, že ani mocnosť minerálneho tesnenia nedosahuje na väčšine skládky požadovaných 50 centimetrov, pričom kvalitu minerálneho tesnenia treba preveriť v geotechnickom laboratóriu,“ píše sa v správe.

Problémy s tendrami

Skládka okrem toho trpí ďalším neduhom. Uzatváral ju mestský podnik Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš. Na spôsob, akým vyberal dodávateľov, sa zameral Úrad pre verejné obstarávanie. A nedopadlo to slávne. Podľa protokolu z kontroly došli pracovníci úradu na závažné porušenia zákona. Napríklad pri kúpe ílu podľa úradu Verejnoprospešné služby rozdelili zákazku, aby sa vraj vyhli použitiu postupu pre zadávanie podlimitnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní. Okrem iného im vyčítajú využitie priameho rokovacieho konania či netransparentnosť. „Poslanci mi odporučili podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pretože niekto by za to mal niesť zodpovednosť. To je už na orgánoch činných v trestnom konaní,“ vraví Blcháč.

Priskoro?

Podľa neho sa skládka uzatvárala predčasne. „Ak by sa naplnila podľa pôvodného projektu, mohla slúžiť zhruba do roku 2018 až 2019,“ hovorí Blcháč. Uzáveru riešil obecný podnik za jeho predchodcu Slafkovského. Pozemky pod skládkou patria podľa Blcháča nielen jednotlivým vlastníkom, ale aj urbárskemu spoločenstvu. A práve s tým bol problém. „Predčasná uzávera bola zdôvodňovaná tým, že pozemkové spoločenstvo má záujem, aby sa dlhšie neskládkovalo. Keby sa to nedodržalo, bola medzi mestom a nimi dohodnutá pokuta milión eur. Tak sa jednoducho dohodli. Bývalý primátor bol pritom primátorom aj v čase, keď sa zakladala skládka,“ hovorí Blcháč, ktorý má so svojím predchodcom Slafkovským nie príliš dobré vzťahy. Podľa neho má aj vďaka skorej uzávere skládka nepravidelný tvar.

„Fólia je teda nevyspádovaná a keď sa nahromadí voda, zrejme preteká do skládky,“ myslí si Blcháč. Na priamu otázku, či má podozrenie, že došlo k tunelovaniu uzatvárania smetiska, odpovedá vyhýbavo. „To, že sa skládka uzavrela v roku 2014, keď sa končilo volebné obdobie pána Slafkovského a on už ďalej nekandidoval, môže viesť k rôznym úvahám,“ hovorí a dodáva, že keby sa skládkovalo ďalej, malo by mesto miesto 1,3 milióna eur asi dva milióny eur.

Očierňujú?

Bývalý primátor Alexander Slafkovský súčasným predstaviteľom mesta vyčíta, že nehľadajú skutočnú príčinu problémov skládky. „V prvom rade musia zistiť, prečo zo skládky vyteká toľko vody. Vyteká z nej viac vody, než naprší. Tam je chyba asi inde, nie v uzavretí skládky. A celý problém pasujú na uzavretie skládky len preto, aby kriminalizovali svojich predchodcov. Je to účelové,“ tvrdí a dodáva, že dokiaľ nenájdu príčinu, nepovedie ich snaha k vyriešeniu problému, len k tomu, že to bude mesto stáť ďalšie peniaze. Uzavretie skládky sa podľa neho vykonávalo podľa projektovej dokumentácie. Čo však monitorovacia správa, ktorá hovorí o tom, že na mieste nie sú projektované vrstvy ílu a zeminy v príslušnej hĺbke? „Uzatvárala to mestská spoločnosť, ktorá za to niesla zodpovednosť. Ale podľa skúseností geológov, ktoré som si overil, už desať centimetrov ílu stačí na to, aby vznikla nepriepustná vrstva. Ak je niekde namiesto 50 len 20 centimetrov ílu, stále je to dostatočné na to, aby do skládky nevsakovalo viac vody ako pred jej uzavretím. A zas sme na začiatku, musia zistiť, prečo zo skládky vyteká viac vody, ako do nej naprší. To nezistili. Ale pohli sa smerom, z ktorého bude mať mesto náklady. Len tvrdia, že je to zle uzatvorené,“ vysvetľuje Slafkovský. Podľa neho mohlo na mieste dôjsť k posunu podložia, lebo celá skládka je v zosuvnom území, k natrhnutiu fólie a zatekaniu do skládky. „Alebo sa tam mohli vytvoriť takzvané vodné šošovky, v prípade sadania skládky sa ich okraje znížia a odtiaľ začína vytekať viac vody. A vôbec to nemusí mať súvislosť s tým, koľko vody do skládky napršalo,“ dopĺňa a posiela nám graf, podľa ktorého zo skládky pred uzavretím vytekalo menej vody ako teraz. „A pritom prší rovnako, dokonca o nejaké dve-tri percentá menej ako v roku 2012 a 2013. Takže problém nie je v zatekaní do skládky zvrchu, ale inde. Len chcú niekoho namočiť a očierniť,“ dodáva.

Problém Blcháč?

Aj problém s pozemkami leží podľa neho na pleciach primátora Blcháča. „V roku 2007 ponúkali mestu, aby pozemky odkúpilo, ešte za primátorovania pána Blcháča, ale vtedy to mesto neurobilo. Potom sa s nimi povadilo a urbárnici začali trvať na tom, že len čo sa skončí nájomná zmluva na pozemky, tak mesto musí prestať voziť odpad. To sa aj stalo, keď natiahli ostnatý drôt a my sme sa tam už nedostali. Potom sme s nimi asi tri mesiace vyjednávali, kým sa nám podarilo uzavrieť zmluvu, ktorá nám umožnila ešte skládkovať. Nová zmluva však bola postavená tak, že bude platiť, len dokiaľ budem ja primátor, teda do 31.októbra 2014, a skládka musí byť uzatvorená pod pokutou jeden milión eur. Primátor Blcháč nemal ich dôveru,“ vysvetľuje Slafkovský.

Vianočné tipy na darček