Pochod za slušné Slovensko v Brstaislave na ktorom sa zúčasnili aj protestujúci farmári.

Anka Žitná Lučaiová: Pôda. Zasľúbená i prekliata

Pôda. Odpradávna zdroj obživy, ale i sporov, konfliktov a zločinov. Dodnes sa na tomto jave veľa nezmenilo.

Prvým zločinom na pôde a jej majiteľoch po druhej svetovej vojne bola likvidácia inštitútu súkromného vlastníctva, čo bola historická veľkokrádež všetkého súkromného majetku v Československu. Po revolučnej zmene politického režimu v roku 1989 nasledovali zmeny vo vlastníckych vzťahoch, zničených po roku 1948. Jednou oblasťou právnych noriem pri náprave krívd, spôsobených komunistickou diktatúrou, boli reštitučné zákony. Pôda sa pomerne rýchlo stala nielen predmetom vracania majetku, ale aj špekulácií a podvodov rôznych podnikavcov až kriminálnych aktivít zločineckých skupín. Jedným zo zdrojov špekulácií a fakticky krádeží bola takzvaná pôda neidentifikovaných vlastníkov, iným zdrojom boli konfiškáty nemeckých majiteľov po druhej svetovej vojne. Stretli sme sa s prípadom, že pre takéto konfiškáty bola prepísaná celá jedna evidencia, kde sa zrazu objavili mená lokálnych politikov ako dedičov, pričom miestni obyvatelia vedeli preukázať, že žiadna rodová väzba medzi bývalými majiteľmi a novými politikmi nebola. Nešlo pritom o nejakých pokútnych postkomunistických špekulantov, ale o serióznych predstaviteľov kresťanských demokratov. Vidina rýchlo a lacno nadobudnutého majetku lámala charaktery ako slamky. Keď istý reštituent na verejnej schôdzi na to poukázal, okríkli ho ľudia, aby to tam neťahal, že to nikoho nezaujíma. To bol ďalší sprievodný jav pri obnove súkromného vlastníctva. Mnoho oprávnených dedičov i priamych reštituentov neprejavilo záujem a dostatočnú vôľu získať naspäť majetky a nechali ich štátu. Občianske sebavedomie a hrdosť vlastníka už nemali žiadne. To okamžite využívali špekulanti prepojení na príslušných úradníkov. Pred úradmi postávali menej sofistikovaní chlapi pochybného vzhľadu s hrubými reťazami na krku a oslovovali prichádzajúcich žiadateľov o vrátenie majetku: „Ujko, máte reštitúciu? My vám ju vybavíme...“ A kto sa nechal nachytať, oľutoval. Hyeny a supy v ľudskej koži sa zlietli a starčekov ošklbali. Štát sa nestaral a jeho zamestnanci sa starali, aby pribudlo do ich vlastného vrecka. V prípadoch, kde došlo v minulosti k takým zmenám, že nebolo možné vrátiť pozemky v pôvodnom tvare, sa uskutočnili komasácie. Pri nich však často pôvodní majitelia o časť pozemkov prišli, vraj preto, že z niečoho sa musia vytvoriť prístupové cesty. Potom sa ukázalo, že úradníčkin syn má firmu, ktorá s takými „odrezkami“ pozemkov čulo obchoduje. Trestné oznámenia nikam neviedli, prokuratúry a polícia buď problematike nerozumeli, alebo sa tým nechceli zaoberať. Neraz sa stalo, že pôvodný majiteľ zažiadal o reštitúciu a skôr než sa konanie ukončilo, na jeho pozemkoch stáli zrazu akési rodinné domy. Štát predal pozemky, s ktorými nesmel disponovať, a opäť nikto neriešil trestnoprávnu zodpovednosť príslušných úradníkov. Ako náhradnú pôdu ponúkol pozemok pri zdroji pitnej vody v ochrannom pásme. Pre majiteľa je to bezcenná pôda.

Iným škandalóznym prípadom sú poľnohospodárske dotácie. Modelovým prípadom môže byť príbeh dvoch technicky zdatných inžinierov, ktorí vypracovali projekt na revitalizáciu zaujímavej lokality so zámerom využiť tamojšie termálne pramene na rekreačné a technické účely. Keď bol projekt hotový a schválený, začali hľadať silného investora zo zahraničia. Vtedy ich navštívil miestny poľnohospodársky magnát a ponúkol sa, že s projektom a jeho schválením im pomôže. Nepotrebovali ho, keďže túto fázu mali za sebou. Magnát však naliehal, aby ho akceptovali a prijali za partnera, lebo môžu vzniknúť rôzne problémy. Dvaja technokraticky založení inžinieri nechápali, o čo mu ide, a odmietli ho. Pochopili, až im vyšetrovateľ vzniesol obvinenie pre podvod a postupne pre ďalšie trestné činy. Ich sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu. Časom obaja inžinieri zistili, že onen magnát roky poberá dotácie na ich pozemky. Samozrejme, neoprávnene, nikdy mu ich neprenajali. Ale orgány činné v trestnom konaní prenasledovali ich a nie onoho podvodníka.

Dĺžka súdnych sporov a trestných konaní, ak k nim predsa len dôjde, je ďalším zdrojom frustrácií a hnevu. Takzvaná pozemková mafia z Bratislavy, v ktorej podľa obžaloby prokurátora boli aktívni aj lokálni politici, ako napríklad starosta mestskej časti Rusovce, bola obvinená v roku 2010. Uplynulo osem rokov a konanie nie je ukončené. Obvineného starostu občania Rusoviec odvtedy opätovne volili. Namiesto občianskeho sebavedomia uprednostnili bezvedomie. A v starostovej krčme potom nadávali na pomery.

Nebyť škandálu s talianskou partiou rodiny Vadalovcov na východe, ani malí farmári by sa asi neodvážili a nezorganizovali štafetu cez celé Slovensko, aby dôrazne upozornili na katastrofálne podmienky v podnikaní v pôdohospodárstve. Jednou z ich požiadaviek je, aby Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vyplácala dotáciu len subjektu, ktorý má k pôde právny vzťah, čiže len tomu, kto ju vlastní alebo má na ňu nájomnú zmluvu, prípadne ju má v náhradnom užívaní. Ak musia žiadať o to, čo má byť nespochybniteľné a dané, je to veľmi zlá groteska. Hovoria o zastrašovaní, vydieraní, násilí a machináciách právnej mafie, voči ktorej sú miestne a štátne orgány nečinné, o nečestných praktikách zahraničných subjektov podnikajúcich na Slovensku a o legislatíve, ktorá podľa nich dáva za pravdu väčším hráčom. Séria ich sťažností sa týka aj komunikácie s ministerstvom pôdohospodárstva SR a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktoré podľa nich nevychádzajú v ústrety sťažnostiam farmárov. V takýchto súvislostiach sa už dá len ťažko hovoriť o nevedomosti vedenia agrorezortu alebo PPA. Je nepredstaviteľné, že by pri opakovaných sťažnostiach a upozorneniach nikto nič nevidel a nekonal. Až kým nebuchnú sadze hnevu, až potom sa začne konať? Aj to až pod hrozbami vyšetrovania z Bruselu a rizika vracania peňazí do európskej kasy? Napokon, nebyť Európskej únie, miestni mocipáni sa ani nemajú čoho a koho báť. Už len pre tento dôvod, pre strach funkcionárov, úradníkov a politikov je dôležité, aby sme zostali jej členom.


VIDEO Plus 7 Dní