Ilustračná foto

Ivan Čeredejev: Dajte poslancovi, čo je poslancovo!

Milý čitateľ, určite poznáš ten slastný pocit, keď v presne stanovený deň mesiac po mesiaci prijímaš zaslúženú plácu za odvedenú prácu.

Jeden z nás pracujúcich zarába viac, iný menej a ďalší ešte menej, ale pocity slasti z prevodu peňazí 
na náš účet či do našich rúk sú nám všetkým vlastné. Je to dôvod na radosť.

A tak sa tisíce či státisíce Slovákov aspoň raz za mesiac radujú. Tisíce či státisíce jasajú pri výplate životného minima vo výške necelých dvesto eur. Ďalšie tisíce či státisíce sa radujú pri výplate minimálnej mzdy 435 eur mesačne (ďalšie tisíce či státisíce pracujú za mzdu nižšiu, ako je minimálna) a ďalšie tisíce či státisíce plesajú pri výplate priemernej mesačnej mzdy 944 eur. Kvôli úplnosti azda nezaškodí zdôrazniť, že mesačný plat vyše sedemdesiatich percent pracujúcich ľudí na Slovensku je pod touto hranicou.

Aj v tomto karnevale radosti sa však nájdu niektorí z nás, ktorí šťastní nie sú. Áno, žijú medzi nami ľudia, ktorí sa cítia nedocenení, ukrivdení či dokonca oklamaní. Dobre tušíš, milý čitateľ, sú to naši, nami volení, zástupcovia ľudu, ktorým sa upiera či pošliapava ich posvätné právo na valorizáciu mzdy vo výške mizerných tisíc eur. Neprial by som vám zažívať ten pocit krivdy, zmes hnevu a bezmocnosti, ktorý lomcuje poslancom pracujúcim do úmoru pre blaho nás ostatných. Je to pocit, ktorý hravo dokázal spojiť predstaviteľov všetkých politických síl na Slovensku, ako vraví klasik, „naprieč politickým spektrom“.

Netreba si zakrývať oči pred realitou - na vine je premiér, v ktorom sa, jemne povedané, po nevyhratých župných voľbách prebudili mohutné atavistické pudy, vnikol doňho bojový duch, pocítil potrebu vrátiť sa z košatej, bohatú úrodu prinášajúcej koruny stromu hojnosti politického biznisu k sociálnodemokratickým koreňom. Zastať sa chudobných a biednych. Premiér je muž činu. Je odhodlaný preukázať sociálne cítenie. Aj ho preukáže. Je odhodlaný odpracovať nočnú šichtu. Aj ju odpracuje. Je odhodlaný zvýšiť minimálnu mzdu. Aj ju zvýši. Je odhodlaný zabezpečiť dôchodcom vianočný príspevok, aj ho zabezpečí. Ale poviem vám, siahnuť poslancovi so skromným triapoltisícovým platom na zaslúžený tisíceurový valorizačný príplatok je nefér. Premiérovo vyhrážanie demisiou nemôže ospravedlniť ani jeho očividné zúfalstvo z toho, že ten skromný poslanecký príplatok dal hravo zabudnúť na jeho statočný boj za nočný príplatok. Pozoruhodný je predovšetkým postoj poslancov z premiérovej strany, v ktorých nad starostlivo pestovaným sociálnym cítením masovo prevládol pocit krivdy, že by mohli prísť o vytúženú tisícku. Buďme však spravodliví: slovenský parlament zriedkakedy zažije takú nerozbornú koalično-opozičnú jednotu pod heslom: Svoje si nedáme a cudzie nieže nechceme, ale ak nám prihodia tisícku k doposiaľ garantovaným trom a pol, tak vlastne už ani nepotrebujeme.

Cítim, milý čitateľ, že si náchylný postoje poslancov urputne brániacich svoje príjmy odsudzovať. Že ti hnev tlačí na jazyk ostré výrazy, ak nie priam vulgarizmy. Ale spomeň si, akú dôveru a nádej si do nich vkladal, keď si vhadzoval do urny volebné lístky. Väčšinou prichádzali do politiky skromne, s neskromne deklarovaným odhodlaním zlepšiť život všetkých ľudí na Slovensku. Je fakt, že v nich postupom času rovnako rýchlo rastie pocit dôležitosti až nenahraditeľnosti, ako klesá počet ľudí, ktorým chcú zlepšiť život. A v drvivej väčšine napokon ostane v nich odhodlanie zlepšiť aspoň vlastný život. Už je to raz tak, že túžba konať dobro v prospech iných rovnako ako chamtivosť patria do základnej duševnej výbavy človeka. A táto nevkusná, špinavá aférka, zjemnene označovaná ako politická kríza, je len potvrdením, že máločo dokáže tak rýchlo a efektívne zmeniť ušľachtilý cieľ na sebecký ako práve politika.

Možno si, milý čitateľ, vravíš, že odhlasovať si zvýšenie vlastného príjmu o tisíc eur a zároveň sa handrkovať o zvýšenie platov učiteľov, sestier či štátnych zamestnancov o desiatky eur a o zvýšenie dôchodkov o jednotky eur je odporné. Že vyplácať poslancovi také nekresťanské peniaze za také nekresťansky slabé výkony je nemorálne. Možno sa pýtaš sám seba, prečo voľby čo voľby vkladáš svoju dôveru do rúk ľudí sebeckých a chamtivých, ktorí ťa dokážu efektívne oberať o vieru v spravodlivý štát, o nádej v lepšiu budúcnosť. Odpovede na dané otázky skutočne nie sú veľmi povzbudzujúce, a tak sa pokúsim o trochu optimizmu v poslednej vete: Je síce pravda, že politici nás okrem peňazí dokážu rovnako šikovne oberať o ilúzie, ale to vnútorné napätie, to očakávanie, to chvenie a tú radosť z vyplatenej mzdy, to nám žiaden politik zobrať nedokáže.


VIDEO Plus 7 Dní