Komentár týždňa.

Nancy Závodská: Kiskov knokaut prezidentovi

Určite to poznáte. Syn alebo dcéra prinesú domov zlú známku za nejakú písomku. Namiesto toho, aby potomok sklopil uši, zvolí klasický protiútok: „Aj Peter (Mišo, Zuzka…) mal trojku!“ Alebo: „A čo dostala najlepšia žiačka, ťa nezaujíma? Tá mala dokonca štvorku!“

Tak trochu mi to pripomína najnovšie vyjadrenia prezidenta Andreja Kisku v súvislosti s kauzou okolo jeho firmy, ktorá sa pokúsila krátiť dane. Priznám sa, som sklamaná. Šokovaná či prekvapená nie, pretože v tejto krajine už žijem niekoľko desiatok rokov a navyše som novinárka. Sklamaná som však dvojnásobne. Po prvé - to, ako sa prezident k celej kauze postavil, je pre mňa absolútne neprijateľné. Bolo to neprofesionálne, amatérske, dokonca až smiešne. Namiesto sklopenia uší a ospravedlnenia občanom zvolil totiž protiútok. „A ostatných kandidátov na prezidenta tiež takto preklepnú?“ pýtal sa prezident na tlačovej konferencii. A to bol len začiatok!

Je jasné, že daňová kontrola v jeho firme určite nebola náhodná, ale, na druhej strane, ten výkrik bol trápny. Ako schopný politik, ktorý sa vždy staval do pozície bojovníka proti korupcii a zástancu morálky vo verejnom živote a bol - stále verím, že aj ostane - akýmsi svetlom na konci tunela, urobil dvojnásobnú chybu. Ukázal, že mu chýba politická prezieravosť a to, že keď ho pritlačia k múru - bez ohľadu na to, že okolnosti vzniku celej kauzy naozaj nie sú s kostolným poriadkom -, reaguje nepremyslene a arogantne. Vravím, škoda. A pritom stačilo málo a celú vec mohol využiť vo svoj prospech. Mohol zareagovať hneď, ako do jeho firmy v roku 2014 nabehla kontrola a zistila nezrovnalosti. Neverím totiž, že prezidenta by jeho spoločník vo firme - vlastný brat - o takýchto problémoch neinformoval. Takže keby vtedy zvolal tlačovú konferenciu, kde by všetko objasnil, mohol získať bod pre seba. Takto stratil politické body. Ďalšia škoda.

Ale, ako vravím, to bol len začiatok. Po nedôveryhodnom vystúpení totiž nenasledovalo predloženie potrebných dokladov či zodpovedanie mnohých otvorených otázok, no ďalší protiútok. Tentoraz v podobe facebookového odkazu ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. „V týchto dňoch sa rozhoduje, či Slovensko je, alebo nie je mafiánskym štátom. Je neprijateľné, keď sa utajované dokumenty vyťahujú a používajú proti občanom našej krajiny. Ak je možné, že je takýmto spôsobom napadnutá hlava štátu, žiaden človek na Slovensku si nemôže byť istý, že takéto mafiánske praktiky vydierania nebudú použité proti nemu,“ ohnivo rečnil Kiska vo videu. A Kažimíra predvolal na koberec, aby mu únik informácií z daňovej kontroly vysvetlil (v čase písania tohto bodliaka bolo stretnutie pred nimi - pozn. red.).

Nuž, pán prezident, dovoľte dve poznámky k vášmu videu. Mafiánske praktiky sú v slovenskej politike prítomné od vzniku našej republiky, tak-že nechápem, čo vás na tom tak šokuje. Navyše, únik utajovaných informácií je oproti tomu, čo sa tu dialo v deväťdesiatych rokoch za tvrdého mečiarizmu, iba slabý odvar.

Po druhé - osobne si myslím, že okrem Kažimíra by ste mali vysvetľovať aj vy, pán prezident. Škoda, že to nechápete. Nechápem to.

A teraz k úniku utajovaných informácií. Je to bežná súčasť politického boja u nás, takže neviem, čo je teraz okolo toho toľko rozruchu. Stačí si spomenúť na kauzu Kaliňák - Bašternák, kde mladý pracovník banky Filip Rybanič zverejnil informácie z osobného účtu ministra vnútra. Alebo keď Robert Fico vytiahol na svetlo božie informácie o podozrivom predaji Matovičovej firmy.

Viete, čo všetky tieto kauzy spája? Teda okrem toho, že ich rozvírili dokumenty, ktoré mali spadať do režimu utajené a nikdy sa nemali dostať von? Spája ich to, že odhalili závažné informácie, ktoré verejnosť má právo vedieť. Tak ako v prípade známej kauzy Snowden, v ktorej bývalý zamestnanec CIA zverejnil dovtedy utajené dokumenty o šokujúcich odpočúvacích praktikách americkej tajnej služby.

Iste, možno súhlasiť s tým, že nie je v poriadku, ak štátne orgány zneužívajú svoju moc na likvidáciu politických oponentov či nepriateľov a vyťahujú na nich utajené dokumenty a informácie. Niekedy sú však natoľko závažné, že verejnosť má právo poznať ich. To bol napríklad prípad Kaliňáka, Bašternáka či dokonca stará známa kauza zverejneného telefonátu medzi ministrom vnútra Hudekom a šéfom tajnej služby Lexom o pusách na čelo a kopaní do gúľ. V porovnaní s tým je kauza okolo Kiskovej firmy naozaj smiešna. O to viac je škoda, že z nej prezident nevyšiel ako víťaz, ale ako porazený. Urazený a samoľúby politik s naštrbeným imidžom. Svojím správaním nepriateľom v podstate nahral. Verím, že Kaliňák, Bašternák aj Fico sa dobre bavia.

A to ma na celej veci mrzí najviac. Že Kiska dal k. o. prezidentovi.


  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ. 

VIDEO Plus 7 Dní