Komentár: Čo sa nepodarilo Mečiarovi, sa darí súdom - umlčať médiá

V slovenskej justícii sa schyľuje k ďalšiemu veľmi vážnemu precedensu.

Mnohí sa ešte asi pamätáte na prípad, keď sa skupinka právnikov, medzi ktorými boli aj štyria sudcovia Najvyššieho súdu, okresný či krajský sudca a námestník generálneho prokurátora, stretla v Rajeckých Tepliciach v bare Bonanno, zariadenom v štýle americkej mafie. Jeden z účastníkov vítal prichádzajúcich hostí na ulici s modrými slúchadlami na hlave a s nefunkčným samopalom v rukách, čím v mnohých vyvolal spomienky na známu masakru v Devínskej Novej Vsi, kde šialený strelec s modrými slúchadlami na ušiach a so samopalom v rukách vyvraždil celú rodinu.

Na videozázname znútra baru zase vidno okrem dobre sa zabávajúcej partie aj najvyššie postaveného muža slovenskej prokuratúry Ladislava Tichého, ako pri odovzdávaní ocenenia „za formovanie duševnej krásy členov združenia Justičný Oskar“ vtipne hovorí: „Doktor Seman, doktor Tichý, doktor Comorek - vlastnou cicinou v Rajeckých Tepliciach.“

Moralizovať, či účasť na takomto podujatí a takéto správanie je hodné vysokopostavených mužov našej justície, je asi zbytočné. Každý si môže urobiť o tom svoj vlastný obraz.

Čo je však desivé a už aj príznačné pre našu spoločnosť, konečnú zodpovednosť nemajú niesť aktéri tohto príbehu, ale tí, ktorí ho zverejnili. Všetci účastníci veselého posedenia v bare Bonanno, s výnimkou dvoch, totiž podali žaloby na ochranu osobnosti a požadujú okrem ospravedlnenia od vydavateľa denníka Nový Čas aj odškodné vo výške takmer milión eur. Nie, nesníva sa vám, čítate dobre. Chcú skutočne takmer jeden milión, najviac z nich zastupujúci generálny prokurátor Tichý - dvestotisíc eur. Či túto žalobu podpísal vlastnou rukou, alebo iným údom, je v tejto situácii nepodstatné.

Vzhľadom na postavenie mužov, ktorí žaloby podali, je veľmi pravdepodobné, že so žalobami uspejú. Málokedy sa stalo, že by sudca alebo vysokopostavený politik na slovenskom súde so žalobou neuspel. A nie vždy je to dané neotrasiteľnou silou ich argumentov. U nás v prípade žalôb na ochranu osobnosti nie je stanovená maximálna výška, akú môže súd žalobcovi za neoprávnený zásah prisúdiť, a teda teoreticky to môže byť pokojne aj miliarda eur. Je to len a len na zvážení sudcu. A ak toto rozhodnutie potvrdí i odvolací súd, niet už žiadnej možnosti, ako rozsudok zvrátiť, a treba platiť. Alebo zavrieť skrachované vydavateľstvo.

V posledných rokoch sa stalo módou žiadať doslova nehorázne odškodné od médií, neraz i za šikovne vykonštruované žaloby a za pomoci zohratej partie svedkov, ktorá dookola na všetkých súdoch rozpráva tú istú pesničku, ako si predtým svojho priateľa či príbuzného nesmierne vážili, no odvtedy, čo si o ňom prečítali ten strašný článok, ho už nemôžu ani vidieť. Pre informácie v novinách, v podstate bezvýznamné, sa chcú rozvádzať ich manželky, odmietajú sa s nimi baviť svokry a ich deti sú vystavované krutým posmeškom spolužiakov. Ktorých konkrétne, to už si tak presne nepamätajú, ale bolo ich viac. A do toho ešte anonymné telefonáty cez deň i v noci, ktoré doslova nivočia život celej rodiny. Prosto, utrpenie za státisíce eur.

Takto tragicky podávajú svoje duševné traumy, zapríčinené zverejnením informácií o ich osobe, šikovní žalujúci. A niektorí sudcovia akoby už strácali akúkoľvek súdnosť. Priklepnúť stotisíc eur, z ktorých musí chudobnejšia rodina vyžiť pomaly celých desať rokov, už nie je problém. A za neraz doslova vyfabulované žaloby prisudzujú čoraz vyššie a vyššie sumy. Na rozdiel napríklad od Česka, kde politik vysúdi nanajvýš tak ospravedlnenie, v tom horšom prípade symbolických pár tisíc korún.

Pred časom sme zverejnili informáciu, že Robert Fico nazval našich redaktorov hajzľami špinavými, keď fotografovali jeho nové auto pred panelákom, v ktorom vtedy býval. Premiér podal žalobu tvrdiac, že on také čosi nikdy nepovedal. Súd neuveril redaktorom, ale jemu. A okrem ospravedlnenia mu muselo naše vydavateľstvo zaplatiť na základe dvoch rozsudkov spolu neuveriteľné štyri milióny korún!

Do dnešného dňa som skalopevne presvedčený, že redaktori neklamali. Ale aj keď hypoteticky pripustím, že si to vymysleli (hoci niet jediného čo len trochu rozumného dôvodu, prečo by si takú hlúposť pre čitateľa úplne nezaujímavú mali vymýšľať), je výška odškodnenia priznaná súdom doslova absurdná. Povedzte, ako by zverejnená informácia, že niekoho nazval špinavým hajzľom, mohla tak zásadne zasiahnuť osobnosť Roberta Fica alebo kohokoľvek iného, že na zmiernenie týchto následkov potrebuje dostať nemajetkovú ujmu štyri milióny korún? Nie je to zvrátené? Isteže, žiadny sudca to nemá ľahké, keď musí rozhodovať o žalobe predsedu vlády. Rovnako v ťažkej pozícii boli aj sudcovia, ktorým prišli na stôl žaloby od bývalého ministra spravodlivosti a terajšieho šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Aj ten vyhrával spory, dokonca v rekordne krátkych časoch. Raz dokonca stačilo prvostupňovému súdu iba šesť týždňov od začatia konania, aby mu prisúdil 16 600 eur. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil bez nariadenia pojednávania. Po rokoch Ústavný súd rozhodnutie zrušil, avšak peniaze už boli zaplatené a šéf Najvyššieho súdu ich doposiaľ nášmu vydavateľstvu nevrátil. Ani nemusí - lebo uplynuli viac ako tri roky od ich vyplatenia.

Takéto vysoké odškodnenia nie sú len ľahkým spôsobom, ako získať peniaze, navyše nezdaniteľné, o akých sa bežným občanom tohto štátu ani len nesníva, ale predovšetkým veľmi účinne zastrašujú médiá. Budete nepekne písať, tak zaplatíte. A také vysoké čiastky, ktoré môžu byť doslova likvidačné. To, čo sa nepodarilo Mečiarovi - umlčať nepohodlné médiá -, sa začína dariť súdom.

Od začiatku roku platí novela zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, kde je stanovená maximálna výška nemajetkovej ujmy, akú môže občan požadovať od štátu. Keď vás policajti omylom bezdôvodne dobijú tak, že ležíte mesiac v nemocnici v kóme a do smrti ste invalid, alebo vás zatvoria na dlhé roky do väzenia, hoci skutok spáchal niekto druhý. Za takéto strašné veci môžete požadovať od štátu odškodné maximálne 3 272 eur. Ak pri tom umriete, vaši pozostalí môžu dostať maximálne 16 360 eur.

Páni poslanci prijali tento zákon, aby štát neprišiel na mizinu práve preto, že sudcovia mohli stanoviť neobmedzenú výšku odškodného, ktoré neraz dosahovalo horibilné sumy. Námestník generálneho prokurátora požaduje za zverejnenie informácií o akcii v bare Bonanno, na ktorej sa zúčastnil, 200-tisíc eur. Zásah do ochrany jeho osobnosti je cenený viac ako dvanásť lajdáckosťou zbytočne zmarených životov. Nemali by páni poslanci už konečne zatrhnúť takéto absurdné žaloby rovnako, ako to spravili v prípade štátu?


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní