Komentár: Demokracia nie je diktát väčšiny. Aj Hitler dostal mandát vo voľbách

Islamisti akoby nechceli pochopiť, že proti ich vláde povstali nie kresťania, ale predovšetkým moslimovia, ktorí chcú žiť v sekulárnom štáte.

Asi len dobrodruh alebo poriadne obmedzený hlupák by si dnes kúpil zájazd do Egypta. Šanca, že sa tam situácia v najbližších dňoch a týždňoch upokojí, je minimálna. A hoci armáda skôr či neskôr protestujúcich vyženie z ulíc a v krajine zavládne zdanlivý pokoj, neustále budú hroziť teroristické útoky fanatikov, ktoré sa zamerajú nielen na vládne objekty, ale i cudzincov a kresťanov.

Egypt ako vyhľadávaná, lacná a pomerne bezpečná dovolenková destinácia na dlhé roky skončil. Ak sa aj krajina neocitne v nekončiacej sa občianskej vojne, bude stále sudom s pušným prachom, do ktorého budú s radosťou vhadzovať iskry nielen domáci radikáli, ktorým je úplne jedno, koho zabijú, len nech tečú potoky krvi, ale aj chlapci z al-Káidy, pre ktorých je vraždenie nevinných a detí posvätným poslaním.

Napokon, občas sa im zadarilo už aj v časoch, keď bol Egypt pomerne bezpečnou destináciou - keď trebárs vystrieľali autobus s turistami alebo zmasakrovali cudzincov pri chráme kráľovnej Hatšepsut. Vtedy však predstavitelia ministerstva pre cestovný ruch radi argumentovali, že ich krajina je bezpečná, pretože vzhľadom na obrovský počet turistov bolo celkové percento ich úmrtnosti pomerne nízke.

Dnes Egypt pripomína sopku, pri ktorej sa síce dá s trochou šťastia prežiť, no keď vybuchne, zmetie všetkých. Americká televízna reportérka, ktorá v roku 2011 zažila vyčíňanie rozkokošených demonštrantov na vlastnej koži, môže hovoriť o šťastí, že prežila, keď ju napadol dvestočlenný dav mužov oslavujúcich pád niekdajšieho prezidenta Mubaraka. Mnohí z nich ju stihli znásilniť, ďalším záujemcom o takýto krajový prejav radosti zo získanej slobody to prekazili vojaci, ktorí ju napokon zachránili.

Pokoj v tejto najväčšej arabskej krajine je v nedohľadne. Skutočná dohoda medzi zástancami islamizácie štátu, ktorých reprezentuje najmä Moslimské bratstvo zvrhnutého prezidenta Muhammada Mursího, a prívržencami sekulárneho štátu, na ktorých stranu sa postavila aj armáda, už nie je možná. Nech zvíťazí jedna či druhá strana, hrozba krvavých nepokojov tak skoro nepominie. Už dnes si radikálni islamisti, ktorí sa dostali k moci po voľbách, a teraz o ňu prišli, vylievajú zlosť na tých, ktorých považujú za strojcov svojej porážky. Horia kresťanské školy a obchody, na uliciach prepadávajú a lynčujú príslušníkov tejto náboženskej menšiny, nevynímajúc malých školákov. Armáda a polícia nie je schopná poskytnúť im dostatočnú ochranu.

Islamisti akoby nechceli pochopiť, že proti ich vláde povstali nie kresťania, ale predovšetkým moslimovia, ktorí chcú žiť v sekulárnom štáte. Egypt sa už dlhé desaťročia otváral svetu, Káhira i ďalšie mestá sa stali modernými metropolami, v ktorých chodili aj domáce ženy v minisukniach, s nezahalenými plecami a hlavami. Fungovali tam kiná, reštaurácie, diskotéky, čo je jav v mnohých iných moslimských krajinách ešte aj dnes nevídaný.

Problémy nastali, keď zvrhnutého prezidenta Mubaraka, ktorý dlhé roky tvrdou rukou udržiaval v krajine relatívny pokoj, nahradili po víťazných voľbách politici z Moslimského bratstva, najmä vďaka hlasom z konzervatívneho vidieka.

Tí naivnejší verili, že Egypt sa vydal na cestu skutočnej demokracie, západné krajiny sa predbiehali v lichôtkach na adresu novej vlády a prezidenta, no skutočný dôvod na oslavu mali najmä radikálne islamské kruhy. Pretože napriek počiatočným sľubom Moslimského bratstva o zachovaní sekulárneho charakteru štátu, ktorý nie je viazaný žiadnou náboženskou ideológiou, sa Egypt začal čoraz viac islamizovať.

V štátnej televízii sa objavili moderátorky v tradičných šatkách, prvý raz od jej založenia v roku 1960. Mnohých liberálnejšie orientovaných Egypťanov mimoriadne pobúrilo, keď učiteľka odstrihla dvom žiačkam vlasy, pretože ich nemali zakryté hidžábom, moslimskou šatkou. A namiesto sľubovanej prosperity krajina upadala do čoraz hlbšieho ekonomického chaosu.

To všetko vyústilo do protestov a nepokojov, až sa napokon armáda priklonila na stranu demonštrantov, zvrhla prezidenta Mursího a snaží sa potlačiť jeho ozbrojených prívržencov, ktorí vyšli do ulíc.

Je zaujímavé čítať reakcie ľudí na udalosti, ktoré sa v ostatných týždňoch odohrávajú v Egypte. Najčastejšie sa diskutéri pohoršujú nad tým, že armáda zvrhla demokraticky zvoleného prezidenta. To je pravda, Muhammad Mursí dostal svoj mandát v demokratických voľbách. Presne tak, ako ho získal aj Adolf Hitler. To však neznamená, že víťaz si potom môže robiť, čo len chce. Demokracia totiž nie je diktát väčšiny, aj keď sa nás neraz snažia presvedčiť o opaku.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní